tag:blogger.com,1999:blog-15210610097294788732024-03-13T09:29:04.052+05:30माझा देशदेश हाच देव. संविधान हाच धर्म Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.comBlogger119125tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-52609569852689392602020-10-22T06:28:00.004+05:302020-10-22T06:32:09.617+05:30 जनतेचा प्यारा अश्फाक<p><b> <span>पूर्वपीठिका</span></b></p><span style="font-size: large;"><br /></span><a href="https://lh4.googleusercontent.com/proxy/pgwMIHGcOT0bAmNJkT6dwecfPYAZdR_C9_wnbrs0pXJy9uO0T31Jl8mKOkLXrmFvFikgFwTsmleDL4hdmg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="" border="0" height="200" src="http://www.amu.ac.in/images/sirsayyid.jpg" width="114" /></a><span style="font-size: x-small;"><br /></span><span style="font-size: xx-small;"> <span style="color: purple;">१८५७ च्या बंडामुळे मुसलमान ब्रिटीशांना दुरावले होते. आता ब्रिटिशांशी मिळते घेउन आधुनिक शिक्षण मिळवले पाहिजे तरच मुस्लिमांचे भले होईल हे ओळखले - सर सय्यद अहमद खान यांनी. (१८०७ - १८९८). सय्यद अहमद खानानी- " ब्रिटिशांशी एकनिष्ठ मुसलमान "म्हणून एक पुस्तक लिहिले. अलिगढ विद्यापीठाचा पाया घातला. आता इंग्रजांशी भांडण्याच्या लफड्यात पडण्यात हशिल नाही ....हिंदू हेच खरे शत्रू आहेत ... असं त्यांना मुस्लिमांच्या मनावर ठसवायचं होतं. अलिगढ विद्यापीठाच्या या संस्थापकाला राष्ट्रीय काँग्रेसच्या पहिल्या अधिवेशनाचे आमंत्रण होते. सय्यदांनी ते लाथाडले. -</span></span><br /><div style="text-align: center;"><span style="clear: left; color: purple; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><span style="font-size: xx-small;"></span></span></div><span style="color: purple; font-size: xx-small;">त्यानंतर मौलाना मुहम्मद कासीम यांनी १८६६ साली दार उल उलूम देवबंद ची स्थापना केली. त्यानी सर सय्यद अहमदांचे चाक उलटे फिरवायला प्रयत्नांची पराकाष्ठा केली.ब्रिटीशांना विरोध केला. देवबंदी विद्वानांनी नेहमीच पाकिस्तानलाही विरोध केला. . सगळी पृथ्वीच अल्लाहची आहे. त्यात पाक (पवित्र) - नापाक (अपवित्र) असे काही नाही. पाकिस्तानच्या छोट्याशा तुकड्यावर समाधान का मानावे ? अखंड भारतातच इस्लाम पसरला पाहिजे असे देवबंदिंचे उच्च विचार होते- आजही आहेत.</span><br /><span style="color: purple; font-size: xx-small;"> ( त्यांच्या ब्रिटिश विरोधामुळे आज त्यांना राष्ट्रवादी म्हणून ओळखले जाते. आणी पाकिस्तान विरोधामुळे सर्वधर्मसमभावी समजले जाते. )</span><br /><span style="color: purple; font-size: xx-small;">दरम्यान १९०६ -७ साली नवाब वकार व मोहसिन उल मुल्क यांच्या पुढाकाराने मुस्लिम लीगची स्थापना झाली होती. ह्याच लीगने पुढे भारताची फाळणी घडवली.</span><br /><br />१८५७ ते १९०० सालापर्यंत भारतातल्या मुस्लिम जगतात विविध प्रश्न चर्चिले जात होते. पाकिस्तान कसा असावा ? अखंड भारतच इस्लाममय करावा का ? आधुनिक शिक्षण घ्यावे का पारंपारिक ?<br />हिंदू मुस्लिम एकता - सहजीवन या फालतू प्रश्नावर अथवा शक्यतेवर एकाही मुस्लिम विचारवंताने / राजकारण्याने आपली लेखणी झिजवली नव्हती. काळोख पसरला होता.<br /><br />ह्या काळोखात १९०० साली एक तारा चमकून उठला आणी १९२७ साली फासावर लटकून शहीद झाला. <b>अश्फाक उल्ला खान</b>. उमदा कवी, देखणा पैलवान, हळवा शायर, सिद्धहस्त लेखक, तगडा क्रांतिकारक आणी सच्चा देशभक्त.<br /><br /><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="http://1.bp.blogspot.com/-gzwhb7zMEkk/Utrc9IfQ7OI/AAAAAAAAAuA/Luyr8FnGb4g/s1600/Ashfaq_Ulla_Khan_(2).JPG" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="http://1.bp.blogspot.com/-gzwhb7zMEkk/Utrc9IfQ7OI/AAAAAAAAAuA/Luyr8FnGb4g/s1600/Ashfaq_Ulla_Khan_(2).JPG" width="300" /></a></div><br /><b><u></u></b><br /><br /><br /><br /><b><u>१. पंडित रामप्रसाद बिस्मिल अन अश्फाक उल्ला खान ची जिगरी दोस्ती</u></b><br /><b><u><br /></u></b>भगतसिंगांचे पूर्वसुरी, सशस्त्र क्रांतिकारकांचे हिरो, हिदुस्थान रिपब्लिकन आर्मी चे ह्रुदयसम्राट म्हणजे <b>राम प्रसाद बिस्मिल</b>. ते कडवे हिंदू आणी आर्यसमाजिस्ट होते.<br /><br />महर्षी दयानंद सरस्वतींनी स्थापन केलेली <b>आर्यसमाज </b>ही तत्कालीन हिंदूंची एक सुधारणा चळवळ होती. वेदाला प्रमाण मानणारी. मूर्तीपूजेचा आणी पुरोहितशाहीचा निषेध करणारी आर्यसमाजी मंडळी जातीभेदाची कडवी विरोधक असत. अस्प्रुष्यता हा हिंदू धर्मावरचा डाग समजून तो पुसण्यासाठी प्रयत्नशील असत. राजर्षी शाहू महाराज आर्य समाजिस्ट होते. आर्य समाज घडवत असलेल्या आंतरजातीय विवाहां बद्दल डॉ. आंबेडकरांनीही कैक वेळा गौरवोद्गार काढले होते.<br /><br /> पुढे मुस्लीमांत<b> तबलीग </b> चा जोर वाढू लागला. तब्लीगी मौलवी - हिंदूना इस्लाम मधे येण्याचे आवाहन करत असत; अन साम दाम दंड भेद वापरून धर्मांतर करत असत. त्याला उत्तर म्हणून आर्य समाजिस्टांनी <b>शुद्धीकरणाची </b>मोहीम चालवली. परधर्मात गेलेल्यांना मोठ्या प्रमाणावर हिंदू करून घेतले जाऊ लागले. ही संख्या हजारोत होती.<b>रामप्रसाद</b> या शुद्धीकरणाच्या चळवळीत अग्रेसर असत. शिवाय ते<b> बिस्मिल </b>या टोपणनावाने उर्दू शेरोशायरी लिहित. त्या काळी रामप्रसाद कडवे मुस्लिमद्वेष्टे होते.<br /><br />अश्फाक चा मोठा भाउ राम प्रसादांचा वर्गमित्र होता. रामप्रसांदाचे ओघवते वक्तृत्व; त्यांची रसरशीत शायरी , दणकट व्यक्तित्व आणी जाज्वल्य देशप्रेम यांविषयी अश्फाक ऐकून होता. त्यांचा चाहता बनला होता. त्यांना भेटू पहात होता त्यांच्यात सामिल होउ पहात होता. पण अश्फाक मुसलमान असल्याने रामप्रसाद त्याला टाळत होते. पण अश्फाक चिकाटी सोडत नाही त्यांच्या ह्रुदयात जागा मिळवतो. आर्य समाज मंदिरात दोघांच्या गाठीभेटी सुरू होतात. रामप्रसाद अश्फाकला <b>शुद्ध</b> करून हिंदू करायचा अटोकाट प्रयत्न करतात. अश्फाक दाद देत नाही. पण रामप्रसाद ची पाठही सोडत नाही. एका जाहीर भाषणात रामप्रसाद बिस्मिल मात्रुभूमीसाठी गोर्या इंग्रजांना ठार मारण्याचे उघड आव्हान करतात. त्यासाठी स्वतः मेलो तरी बेहत्तर म्हणतात.<br /><br />या बहरून उठलेल्या अंतकाळात <b>(फना)</b> वाहून जाउदे माझे प्रेत;<br />की भुक्या मासोळ्या शत्रूच्या तलवारी आहेत.<br /><br />बहे बहरे-<b>फना</b> में जल्द या रब! लाश 'बिस्मिल' की।<br />कि भूखी मछलियाँ हैं जौहरे-शमशीर कातिल की।।"<br /><br />"आमेन" अश्फाक ओरडतो. प्रत्युत्तरादाखल (शायरीची जुगलबंदी) म्हणतो - <br /><br />"कौन जाने ये तमन्ना इश्क की मंजिल में है।<br />जो तमन्ना दिल से निकली फिर जो देखा दिल में है।।"<br /><br />भाषण झाल्यावर दोन्ही शायर मित्र भेटतात. रामप्रसाद अश्फाक ला म्हणतो - मैने पकडा तुम्हे - शायरी की जुगलबंदी तो ठीक है; लेकिन ये शायरी तुम्हारी खुद की ओरिजनल नही... अश्फाक हसत म्हणतो "ठिक आहे पंडितजी मान्य.. ही शायरी माझी नसून जिगर मोरादाबादीची आहे. .. पण ह्याच शायरीला तुम्ही असच पुढे वाढ्वून दाखवलं- ओरिजनली - तर मी तुम्हाला ऊर्दू शायरीचा सम्राट मानेन.... "<br /><br />रामप्रसाद बिस्मिल च्या ओठातून शब्द बाहेर पडले -<br /><br />"<b>सरफरोशी की तमन्ना अब हमारे दिल में है।</b><br /><b>देखना है जोर कितना बाजु ए कातिल में है?"</b><br /><br />एका माहान क्रांतीगिताचा जन्म झाला होता. अश्फाक रामप्रसादला कडकडून मिठी मारतो. म्हणतो - उस्ताद राम तू उर्दू शायरीचा महासम्राट आहेस......आता हे काव्य.... . सार्या क्रांतिकारकांची भगवदगीता ठरणार असतं. एवढेच नव्हे तर त्या दोन मित्रांचं जिवनगीतही ठरणार असतं.<br /><br />आर्य समाज मंदिरात राम प्रसाद बिस्मिल च्या बैठका चालत. इंग्रजी राज्य उलथून टाकण्याच्या योजना बनत. कट शिजत -<br /><br />वक्त आने दे बता देंगे तुझे ऐ आसमां,<br />हम अभी से क्या बतायें क्या हमारे दिल में है ।<br />खींच कर लाई है सब को कत्ल होने की उम्मींद,<br />आशिकों का आज जमघट कूंचे-ऐ-कातिल में है ।<br /><br />रामप्रसादची एकही बैठक अश्फाक चुकवत नसे. अश्फाक उल्ला खानने स्वतःचा नमाज चुकवला नाही की इस्लाम सोडला नाही. पण रामप्रसादचे म्हणणे पटून अथवा त्याच्या व्यक्तिमत्वाने भारून जाउन होणारे मुस्लिमांचे हिंदूकरण अश्फाक बिनविरोध पाहत असे. एखाद्याचा धर्म ही त्याची व्यक्तिगत बाब असल्याने अश्फाक च्या लेखी ह्या गोष्टी महत्वाच्या नव्हत्या. पण कडव्या वहाबी - तबलीगींना ; आर्य समाजाचे अस्तित्व संपवणे अत्यावश्यक वाटे. आर्य समाज मंदिरात अशीच एक बैठक चालली असताना मुस्लिम हल्ला बोल करतात. त्याना आर्य समाज नष्ट करायचाय. मुस्लिम जमाव चालून आत येतो. त्यांना थांबवायला पहिल्यांदा पुढे सरसावतो -अश्फाक उल्ला खान. आणी म्हणतो - माझ्या प्रेतावरून पुढे जा. ...त्याचे बलदंड शरीर; मुस्लिम समाजातला त्याच्या घराचा रुतवा आणी मुख्य म्हणजे त्याच्या हातातली बंदूक - याना तो मुस्लिम जमाव घाबरतो. पळ काढतो. <br /><br /><br />रामप्रसादला हे कळताच त्याला गदगदून येते. आपण मुस्लिमांचे शुद्धीकरण का करतो ? त्यांनी राष्ट्रीय बनावे, आपली संस्क्रुती मानावी म्हणूनच ना ? मग अश्फाक सारखे जिते जागते राष्ट्र्प्रेमी मुस्लिमाचे उदाहरण समोर असताना. शुद्धीचे प्रयोजनच काय ? त्या दिवसानंतर राम प्रसाद बिस्मिल एकाही मुस्लिमाला शुद्ध करण्याचा भानगडीत पडला नाही. दोन्ही मित्र क्रांतिकार्याला वाहुन घेतात. आता ध्येय एकच स्वातंत्र्यासाठी मारता मारता मरेतो झुंजायचे -<br /><br /><br />दिल मे तूफानों की टोली और नसों में इन्कलाब।<br />होश दुश्मन के उडा देंगे हमे रोको न आज ॥<br />दूर रह पाये जो हमसे दम कहाँ मंजिल मे है ।<br />सरफरोशी की तमन्ना अब हमारे दिल में है ॥<br /><br /><br />रामप्रसाद नी अश्फाकला लहान भाउ मानलं. दोघे एका ताटात जेवत. एकत्र रहात. अन स्वप्ने पाहत. उद्याच्या भारताची. जिथे धार्मिक झगडे नसतील, शेतकरी - कामकर्यांना न्याय मिळेल. जाती पाती नष्ट होतील. असा अखंड भारत जिथे - मनुष्य मनुष्याचे शोषण करू शकत नाही<br /><br /><br /><br /><b><u>२. काकोरी कट :</u></b><br /><b><u><br /></u></b>हिदुस्थान रिपब्लिकन असोसिएशन च्या शाखा गावोगाव पसरत चालल्या. <b>मनुष्य मनुष्याचे शोषण करू शकत नाही</b>. असा असोसिएशन चा जहिरनामा होता. कार्यासाठी पैसा अपूरा पडू लागला. अश्फाक म्हणाला - खजिन्यातला पैसा आपला. इंग्रजाच्या बापाचा नाही -<br /><br />कहां गया वह कोहिनूर हीरा; गयी किधर मेरी दौलत है ।<br />वह सबका सब लूट करके हमी को डाकू बता रहे है ॥<br /><br />इंग्रज सरकारचा खजीना लुटायचं ठरलं. काकोरी स्टेशन वर गाडी अडवायची. अन खजिना लुटायचा. टोळी जमली. अश्फाक दिसायला रुबाबदार म्हणून तो सेकंड क्लास मधे बसणार. चेन खेचून गाडी थांबवणार. मग जनरल क्लास मधे बसलेल्यांनी धाबा बोलायचा-- खजिन्याची पेटी मिळवायची -- फोडायची -- अन पसार व्हायच. या कानाचा त्या कानाला पत्ता लागू द्यायचा नाही. बंदुका जमल्या. क्रांतिकारी सुस्सज झाले. दिवस ठरला. रेल्वेत भारतीयच असतील. शक्यतो प्राणहानी टाळायची. पण इंग्रज नडला तर फोडायचा.जर्मन बनावटीची माउसर पिस्तुले वापरण्यात आली. <br /><br /><br /><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/ae/Mauser_C96_prototype_1895Mar15.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="218" src="http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/ae/Mauser_C96_prototype_1895Mar15.jpg" width="400" /></a></div><br /> है लिये हथियार दुश्मन ताक मे बैठा उधर<br />और हम तैय्यार हैं सीना लिये अपना इधर<br />खून से खेलेंगे होली गर वतन मुश्किल में है<br />सरफरोशी की तमन्ना अब हमारे दिल में है<br /><br /><br />अश्फाक नी चेन खेचली. गाडी थांबली. बंदुकीचे बार उडाले. खजिन्याची पेटी मिळाली. कुलुपावर हातोड्याचे घाव बसू लागले. घण् - घण् - घण् - घण्. कुलूप तुटेना. तगडा अश्फाक पुढे सरसावला. बंदूक टाकली. हतोडा उचलला.घण् - घण् . पेटी उघडली. खजिना मिळाला. पोबारा. सर्व क्रांतिकारक भूमिगत झाले. फरार झाले.<br /><b><u></u></b><br /><b><u></u></b><br /><b><u></u></b><br /><b><u></u></b><br /><b><u></u></b><br /><b><u><br />३. फरारी - अटक आणी कारागृह - </u></b><br /><b><u><br /></u></b>काकोरी कटातले बहुसंख्य आरोपी पकडले गेले.रामप्रसादला अटक झाली. ब्रिटीश पोलिस एका अश्फाक उल्ला खान नावाच्या मुसलमानाला शोधत होते. तो एकच आरोपी काही केल्या मिळत न्हवता. साहेब वेशांतर करून बनारस हिंदू विद्यापिठात जाउन लपले. त्यानंतर शांतपणे बिहारमधल्या एका इंजिनिअरिंग फर्म मधे चिकटले. एक वर्ष अश्फाक पोलिसांना मिळाला नव्हता. तो व्यवस्थित नोकरी करत होता. पण एक पठाण मित्राच्या फितुरीने त्याला अटक झाली. त्याविषयी अश्फाक लिहितो -<br /><br />न कोई इंग्लिश है न कोई जर्मन,<br />न कोई रशियन है न कोई तुर्की|<br />मिटाने वाले हैं अपने हिंदी,<br />जो आज हमको मिटा रहे हैं||<br /><br />ब्रिटिशांनी तुरुंगात फेकले बेड्या घातल्या. खटला भरला. तुरुंगात तो बेड्या वाजवत - वाजवत मातृभूमीची आरती करत राहिला. तो लिहितो -<br /><br /><br />ऐ मात्रुभूमी तेरी सेवा किया करूंगा<br />मुश्किल हजार आये हर्गिज नही डरूंगा<br />तेरे लिये जियुंगा तेरे लिये मरूंगा<br /><b>बेडी बजाबजाकर तेरा भजन करूंगा</b><br /><br /><br />ज्या तुरूंगात अश्फाक ला ठेवले होते तेथे त्याला एक सुप्रिडेंट ओफ पोलिस भेटायला आला. त्याच नाव होतं तसद्दुक हुसेन. . हुसेन म्हणाला " मी तुला माफीचा साक्षीदार बनवतो. जिव वचेल. फाशी माफ होईल"<br />दात ओठ खात अश्फाक उत्तरला -<br /><br /><br /><span style="color: blue;">मौत और ज़िन्दगी है दुनिया का सब तमाशा,</span><br /><b><span style="color: blue;">फरमान कृष्ण का था, अर्जुन को बीच रन में|</span></b><br /><span style="color: blue;">जिसने हिला दिया है दुनिया को एक पल मे</span><br /><span style="color: blue;">अफसोस...... क्यो नही है वह रूह अब वतन मे ?</span><br />( रूह - आत्मा)<br /><br /><br />पोरगं मरणाला भीत नाही हे पहून हुसेन दुसरा डाव खेळला. एक डाव रडीचा. धर्माच्या सौदेबाजीचा. हुसेन म्हणाला - " अश्फाक नीट विचार कर. तू एक मुसलमान आहेस. या देशात ७ करोड मुसलमान रहातात आणी २२ करोड हिंदू. गांधी लोकशाहीच्या बाता मारतो. या कफिर हिंदूंच्या नादी लागून तू ब्रिटिशांविरूद्ध लढतोयस. इंडीयातून ब्रिटीश निघून गेले तर ? २२ कोटी हिंदू लोकशाही मार्गानी हिंदू इंडीया बनवतील...." <br />शांतपणे अश्फाक उत्तरला - " <b>तू ज्या गोर्या मालकांनी फेकलेली हाडं चघळतोस त्यांना जाऊन सांग - या अश्फाकला ब्रिटिश इंडियापेक्षा हिंदू इंडीयाच जास्त प्रिय आहे"</b><br /><b><br /></b><br /><b><br /></b><br />केस कोर्टात उभी राहिली. जज्ज होते खान बहादुर ऐनुद्दीन. ते अश्फाकच्या नातेवाईकांच्या घनिष्ट संबंधातले होते. मुसलमान वकील करावा अशी गळ अश्फाकला घातली गेली. मग अश्फाक पेटला - हिंदूच वकील करणार म्हणून. त्याचा नातेवाईकांना सवाल होता. हिंदू - मुस्लिम ऐक्यासाठी आम्ही इथे मरायला तयार आहोत; आणी तुम्ही काय फलतूपणा चालवलाय ?<br /><br />प्रत्यक्ष जज्ज कडून आलेली माफीची याचना त्याने साफ नाकारली. क्रुपाशंकर नावाच्या आर्य समाजिस्टाला वकील नेमले. त्यांनी अश्फाकच्या आठवणी लिहून ठेवल्यात. कृपाशंकर लिहितात - केसचा फैसला ऐकायला अश्फाक नटून थटून आला होता. तो आनंदी दिसत होता. क्रुपाशंकर म्हणाले - अफसोस तुला फाशीची शिक्षा झाली... अश्फाक उत्तरला - " अफसोस किस बात का ? हं एका गोष्टीचं दु:ख जरूर आहे... आम्ही आपापसात पैज लावली होती. की तुरुंगात मजबूत खादडायचं आणी वजन वाढवायच. त्या पैजेत मी पहिला नाही आलो. दुसरा आलो !"<br /><br />भेटायला आलेले नातेवाइक रडारड करू लागले तेंव्हा अश्फाक घुश्श्यात बोलला - आज पहिला मुसलमान देशासाठी फासावर चढतोय आणी रडताय काय बावळटासरखे ?<br />पंडित रामप्रसाद बिस्मिल अन अश्फाक उल्ला खान ची जिगरी दोस्ती शेवटपर्यंत टिकली. दोघांनाही फाशीची शिक्षा ठोठावण्यात आली.<br /><br /><br /><br /><b><u>४. पंडित रामप्रसाद बिस्मिल चे शेवटचे पत्र.</u></b><br /><b><u><br /></u></b>रामप्रसाद बिस्मिल हा एक विचारी ग्रुहस्थ. नव्या अनुभवातून शिकणारा. स्वतःला बदलणारा. हा उच्चवर्णात जन्मला. जातीपातीचा तिटकारा येवून आर्यसमाजिस्ट झाला. पुढे मुस्लिमांवर चिडून शुद्धीआंदोलनाचा नेता बनला. त्यानंतर अश्फाकच्या संगतीत राहून हिंदू मुस्लिम ऐक्याचा पुरस्कर्ता बनला.त्याच्या फाशीच्या कोठडीत लिहिलेल्या अत्मकथेतून -<br /><br /><br /><br /><br /><div style="text-align: center;"><img alt="" height="300" src="http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/9/99/Ram_Prasad_Bismil2615.jpg" width="200" /></div><br /><br />" हे माझ्या प्राणप्रिय सुर्हुदा ... अश्फाक ..मी प्रथम तुला मुसलमान म्हणून टाळले..मग तुला हिंदू करण्याचा .. शुद्ध करण्याचाही प्रयत्न केला.. पण हळूहळू माझ्या लक्षात येवू लागले की की तुझ्या ह्रुदयात थोडीही अशुद्धी नाही.. मग तुला शुद्ध काय म्हणून करायचे ? <b>तुझ्या संगतीत माझ्या ह्रुदयातून हा विचारच निघून गेला की हिंदू आणी मुसलमान या काही वेगळ्या गोष्टी आहेत.</b> मी हिंदीतून लेख लिहायचो तेंव्हा तू म्हणायचास ऊर्दूतून लिही.... ही देशभक्तीची अक्कल मुसलमानांच्याही टाळक्यात शिरू दे !<br /><br /><br />मी माझे जीवनकार्य पूर्ण केले आहे.मी सार्या भारताला मुस्लिमातून एक असा नवयुवक काढून दाखवला जो देशभक्तीच्या सार्या परिक्षात अव्वल आला आहे. मुसलमान विश्वासपात्र नाहीत असे म्हणण्याची आता कुणाची हिम्मत आहे काय ? <b>हिंदू मुस्लिम एकता हीच आम्हा दोघांची अंतिम इच्छा आहे.</b> हे माझ्या प्राणप्रिय सुर्हुदा ... अश्फाक ... मी रामप्रसाद बिस्मिल ज्याने आपल्या बापाचा पैसा राष्ट्रकार्यात फुकून टाकला अन आइ वडिलांना भिकारी बनवले.भावाचे भाग्य देशसेवेसाठी भेट दिले. तन मन धन देऊन आता फासावर लटकतो आहे. आता तर माझा सर्वप्रिय मित्र अश्फाकलाही मी मात्रुभूमीला भेट म्हणून देत आहे.तू केवळ शरीरानेच तगडा न्हवतास रे.. पण मनाने घट्ट अन अत्म्यानेही उच्च होतास. पण थांब....<br />मरते बिस्मिल रोशन लहरी अश्फाक अत्याचार से<br />होंगे पैदा सैकडो उनके रक्त की धार से "<br /><br /><br /><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="http://graphics8.nytimes.com/images/blogs/thelede/posts/0116hang.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://graphics8.nytimes.com/images/blogs/thelede/posts/0116hang.jpg" /></a></div><br /><br /><br /><b><u>5. अश्फाक के आखरी दिन</u></b><br /><b><u><br /></u></b>फाशीच्या काळकोठडीत अश्फाकने 'अश्फाक के आखरी दिन' या नावाचेआत्मचरित्र लिहिले. फाशीच्या आधी तीन दिवस ते लिहून संपवले मग उरलेला वेळ त्याने नमाजात घालवला. त्या आत्मचरित्राचे शेवटचे पान - <br />"तबलिगवाल्यांनो आणी शुद्धीवाल्यांनो. डोळे उघडा. आपापसात धर्मावरून भांड्ण्यात काय अर्थ आहे ? तुम्ही गोर्यांचे गुलाम आहात. <b>गुलामांना कुठला आलाय धर्म ? </b>तुम्ही धर्मसुधारणा तरी काय करणार आहात ? गुलामाना कोण सुधारू देतो ?भांडणं पेरणारे तबलिगवाले ब्रिटीशांचे दलाल आहेत. एवढी साधी अक्कल तुम्हाला नसावी ? २२ कोटी हिंदूना मुसलमान करणे अशक्य आहे. सात कोटी मुसलमानाही हिंदू करने अशक्य आहे.... हा ... पण आपापसात भांडून गुलामीचे जू पाठीवर बाळगणे सहज शक्य आहे. <br /><br />हिंदूनो मुसलमानानो आणी कम्यौनिस्टानो एक व्हा. <b>नही तो सारे हिंदोस्तान की बदवख्ती का वार तुम्हारे गर्दनोंपर है और गुलामी का वायस तुम हो.</b><br /><br />कम्युनिस्टाना माझी विनंती आहे की (रशिया) परदेशी मेकअप उतरवा, अन अस्स्ल भारतीय पोशाख परिधान करा. टाय कोट वाले नेते भारताला नकोत. असली रंगात या - आणी देशासाठी मरा. तुमच्या काही गोष्टी मात्र मला मनापासून पटतात. शेतकरी, कामकरी, मागासलेले आणी शोषित यांचे भले झाले पाहिजे. आम्ही आज मरू मरणाला भितो कोण ?<br /><br /><br />हाथ जिनमें हो जुनून कटते नही तलवार से<br />सर जो उठ जाते हैं वो झुकते नहीं ललकार से<br />और भडकेगा जो शोला सा हमारे दिल में है<br />सरफरोशी की तमन्ना अब हमारे दिल में है<br /><br />हम तो घर से निकले ही थे बांधकर सर पे कफ़न<br />जान हथेली में लिये लो बढ चले हैं ये कदम<br />जिंदगी तो अपनी मेहमान मौत की महफ़िल मैं है<br />सरफरोशी की तमन्ना अब हमारे दिल में है<br /><br /><br /><b>पण आम्ही एक स्वप्न पाहिले होते </b>......आपल्या शहरांची चमकधमक ज्यांच्यामुळे आहे. आपले कारखाने ज्यांमुळे चालू आहेत. ज्यांचे हात आपल्यासाठी पाणी उपसतात.मुसळधार पावसात आणी तळपत्या उन्हात जे आपल्यासाठी अन्न तयार करतात. त्यांच्या भल्याचे स्वप्न आम्ही पाहिले होते. <b>मनुष्य मनुष्याचे शोषण करू शकत नाही</b> अशा भारताचे स्वप्न आम्ही पाहिले होते. समतेचे स्वप्न पाहिले होते,,,,, एक स्व्प्न नवाब महमूदाबाद सारखी खुर्ची फाटक्या अब्दुल्ला मिस्त्रीलाही मिळेल आणी ... जगतनारायणांसारखी इज्जत धनिया चांभारालाही मिळेल.<br /><br />माझ्या क्रांतिकारी बंधूंनो .. मी खुष आहे आनंदी आहे. फायरिंग लाइन वर हसत जाणार्या आणी खंदकात बसून गाणे म्हणणार्या सैनिकासारखाच ...<br />कारण मात्रुभूमीच्या चरणांवर रक्त सांडून हसत फाशी जाणारा मी पहिला मुसलमान आहे ............<br /><br /><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="http://arisebharat.files.wordpress.com/2008/05/1857.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="http://arisebharat.files.wordpress.com/2008/05/1857.jpg" width="352" /></a></div><br /><br /><br /><b><u>६. अश्फाक की आखरी रात : - </u></b>(त्याच्या जिवनावरचे काव्य)<br /><br /><br /><br />"जाऊँगा खाली हाथ मगर ये दर्द साथ ही जायेगा,<br />जाने किस दिन हिन्दोस्तान आज़ाद वतन कहलायेगा?<br />बिस्मिल हिन्दू हैं कहते हैं "फिर आऊँगा,फिर आऊँगा,<br />फिर आकर के ऐ भारत माँ तुझको आज़ाद कराऊँगा".<br /><br />जी करता है मैं भी कह दूँ पर मजहब से बंध जाता हूँ,<br />मैं मुसलमान हूँ पुनर्जन्म की बात नहीं कर पाता हूँ;<br /><b>हाँ खुदा अगर मिल गया कहीं अपनी झोली फैला दूँगा, </b><br /><b>और जन्नत के बदले उससे यक पुनर्जन्म ही माँगूंगा."</b><br /><br /><br /><br /><br />*******************************************************************************************************<br />फुटका चश्मा<br /><br />* अश्फाकचे अनेक सक्खे नातेवाईक फाळणीनंतर पाकिस्तान गेले<br />* एकही तथाकथित राष्ट्रीय मुसलमान अश्फाक च नाव घेत नाही<br />*बहुसंख्य हिंदूंना हे नावही माहित नाही<br />* सावरकरांनी रत्नागिरी वस्तव्यात "जनतेचा प्यारा अश्फाक" याच नावाने एक लेख लिहिला होता. पण राजापेक्षा राजनिष्ठ असलेल्या सावरकरभक्तानी त्यांचे समग्र वाङमय छापताना तो नेमका गाळला.<br />पंडित रामप्रसाद बिस्मिल अन अश्फाक उल्ला खान ची जिगरी दोस्ती आजही तशीच आहे. दोघांचही स्वप्न मात्र फुटलय..<br />अश्फाक मरेपर्यंत नमाजी मुसलमान होता. पण धर्मापेक्षा त्याला देश वरचढ वाटत होता. गोर गरिबांचे हित महत्वाचे वाटत होते...<br />हाच त्याचा गुन्हा होता. हिंदू मुस्लीम एकतेसाठी आम्हाला वहाबिंपुढे शेपूट हलवायचीय आणी तबलीगींचे तळवे चाटायचेत.. फक्त काँग्रेस नाही.. संघाच्या सर्व धर्म समादर मंचातही तीच डोकी दिसतात<br />हिंदूची एक घाणेरडी मानसिकता याच कारण आहे - सर्वधर्मसमभाव<br /><br />सर्वधर्मसमभावचे खूळ सोडून आपण धर्मनिरपेक्षते कडे वाटचाल केली पाहिजे असे एक विचारवंत ओरडून ओरडून सांगत राहिला..... त्याच नाव -<br /><br /><b><a href="http://drabhiram.blogspot.in/2014/02/blog-post_15.html" target="_blank">हमीद दलवाई - दलवाइंचे मुसलमान - त्यांच्या चष्म्यातून भाग पाच वाचण्यासाठी येथे क्लिक करा. </a></b><br /><br /><br /><b> - डॉ. अभिराम दीक्षित</b><br />------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />या लेखमालेत भारतातील मुस्लिम राजकारणाचा रंजक वेध घेतला आहे. त्यासाठी काही देखणे चरित्रनायक निवडले आहेत .<br />त्यांच्या चशम्यातून ……<br /><br />१) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2012/09/blog-post_6.html" target="_blank">कुरुंदकरांचा अकबर : http://drabhiram.blogspot.in/2012/09/blog-post_6.html </a><br />२) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2012/09/blog-post_8496.html" target="_blank">1857 चा (मोरेंचा ) जिहाद : http://drabhiram.blogspot.in/2012/09/blog-post_8496.html</a><br />३) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2012/09/blog-post_1247.html" target="_blank">जनतेचा प्यारा अश्फाक : http://drabhiram.blogspot.in/2012/09/blog-post_1247.html</a><br />४) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2014/02/blog-post.html" target="_blank">मौलाना अबुल कलामांची आझादी : http://drabhiram.blogspot.in/2014/02/blog-post.html</a><br />५) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2014/02/blog-post_15.html" target="_blank">हमीदचे मुसलमान : http://drabhiram.blogspot.in/2014/02/blog-post_15.html</a><br />६)<a href="http://drabhiram.blogspot.in/2014/03/blog-post.html" target="_blank"> मुकादमांचा इस्लाम : http://drabhiram.blogspot.in/2014/03/blog-post.html</a><br />७) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2015/04/blog-post.html" target="_blank">डॉ आंबेडकरांच्या चष्म्यातून इस्लाम: http://drabhiram.blogspot.in/2015/04/blog-post.html</a><br />
<!-- Blogger automated replacement: "https://images-blogger-opensocial.googleusercontent.com/gadgets/proxy?url=http%3A%2F%2Fwww.amu.ac.in%2Fimages%2Fsirsayyid.jpg&container=blogger&gadget=a&rewriteMime=image%2F*" with "https://lh4.googleusercontent.com/proxy/pgwMIHGcOT0bAmNJkT6dwecfPYAZdR_C9_wnbrs0pXJy9uO0T31Jl8mKOkLXrmFvFikgFwTsmleDL4hdmg" -->Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-84797069417947197082020-08-17T02:30:00.001+05:302020-08-17T02:30:25.890+05:30 बडवा - ( कडव्या हिंदूची बखर ) <p> <span style="color: #444444; font-family: arial, sans-serif;">बडवा - ( कडव्या हिंदूची बखर ) </span></p><span face="" style="color: #444444; font-family: arial, sans-serif;"><span style="line-height: 24px;"><br /></span></span><br /><div style="background-color: white; color: #444444; font-family: "times new roman", "new york", times, serif; font-size: 16px; line-height: 19.1875px; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><span face="" style="font-family: arial, sans-serif; line-height: 24px;">*************** * हिंदुत्वाची चळवळ .. लाट ..त्याच्या बर्या </span><span face="" style="font-family: arial, sans-serif; line-height: 24px;"> वाइट बाजू </span><span face="" style="font-family: arial, sans-serif; line-height: 24px;"> - एक थरार कादंबरी ***************** </span><br /><br /><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="http://1.bp.blogspot.com/-4IehYw4f6fg/UTRe8hG4Q0I/AAAAAAAAAjU/0vy9If4erfg/s1600/badava+finale.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="http://1.bp.blogspot.com/-4IehYw4f6fg/UTRe8hG4Q0I/AAAAAAAAAjU/0vy9If4erfg/s400/badava+finale.jpg" width="400" /></a></div><br /><br /></div><div style="background-color: white; color: #444444; font-family: "times new roman", "new york", times, serif; font-size: 12pt; line-height: 19.1875px; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><br style="line-height: 1.2em; outline: none;" /><div id="yiv910589305" style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">त्या पोलिसानी मागून विनोदला धरला. उचल्ला. एका हातात गचांडी आणी दुसर्या हातात गांडीवरची पैंट. विनोद च्या हातातली <span face="" style="font-family: arial, sans-serif; line-height: 24px;">कुर्हाड </span> गळून पडली होती. गळा आवळल्यान गोरा चेहरा लाल होऊ लागला. किश्या न ताबड्तोप हालचाल केली. विनोद ला अस धरल्यान खाड्कन रक्त चडलं त्याच्या डोळ्यात. किश्यान सरळ पोलिस इंन्स्पेक्टरच्या रोव्हॉल्वर ला हात घातला. त्याक्षणी इंन्स्पेक्टरन धाडकन विनोदला खालती आदळला. आणी किश्याच्या खणखणीत मुस्काडात ठेवून दिली. दोघाना सांगीतलं "नीचे बैठो''. आळीपाळीनं दोघाना चार चार लाथा लगावल्या. आदळला गेल्यान आधीच ओठ फाटला होता विनोदचा. रक्त वहात होतं तरीही दात ओठ चावत तो ओरडला '' जय भवानी'' ....... ''जय शिवाजी '' किश्यानही साथ दिली.<br /><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">नीनू यारू ? मराठी ? संताप संताप झाला त्याचा. कानडी पाटी ऊखडतात काय? हरामखोर लेकाचे . चांगली अद्दल घडवली पाहीजे ह्या शिवसेनावाल्याना. रात्रि टिपू सुलतान नगर मधली ड्युटी म्हणजे काहि ना काहि तरी लफड व्हायचच. इंस्न्पेक्टर बन्गोंडाला सवयच होती त्याची. पण त्याच्या कर्यक्षेत्रात एकही लफड फार मोठं होउ द्यायचा नाही तो. ही विशितली फाल्तू मराटी पोरं, आज अस्सा दांडू देउ त्याना की सारा बेळगाव याद राखेल.<br /><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">इंन्स्पेक्टर साठी हिशोब सरळ होता. पोरं बडवायचि , साहेब तर खुश होइलच , पण कानडी पेपर मधे झक्कपैकी फोटो पण छापुन येइल. इंन्पेक्टर बन्गोंडा हि तशी अजब वल्ली होती. प्रामाणिक आणी हिरोइक तरुण. देशभक्त, कडक आणि स्वतच्या मायबोलिवर - कानडीवर जिवापाड प्रेम करणारा. पण तितकाच भडक आणि उथळ. टिपू सुल्तान नगरची जी कानडी पाटी हि पोर उखडू पाहत होती; त्या पाटीखालिच गाडावं साल्याना !.................पण ..... थोड्या लाथा हाणल्यावर बर वाट्लं त्याला. पोराच्याही थोबाडातून रक्त वाहत होतं. ........तेही पाहून राग थोडा कमी झाला त्याचा.<br /><br /><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">' बिचारं तरूण पोरगं, कपडे बरे होते... चेहराही चांगला गोरा गोमटा होता. बर्या घरचा वाटतोय . बरोबरचा मात्र गूंडय . विनाकारण या राजकारण्यांच्या नादि लागतात आणि करिअर खराब करून घेतात. चांगलं बडवून काढ्ल्याशिवाय अक्कल येणार नाही भडव्याना' .. असा विचार करत इंन्स्पेक्टर बनगोंडा चालू लागला, आणि त्या पाटी काढणार्या पोराना शिव्या घालत, त्यांची वरात पोलिस स्टेशन कडे ढकलू लागला.<br /><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">दोन्ही पोरं जुना मार विसरून जणु काहि झालच नाही अशा थाटात छाति पुढे काढुन चालत होती. एकमेकाशी मराठीत बोलत होती आणी टाळ्या देउन हसत होती. ह्या बनगोंड्याला बिल्कूल भिक घालणार न्हवते ते. त्यांच्या मराठी गप्पांचा अर्थ काय असावा ह्याचा अंदाज करत इंस्पेक्टर त्याना ढकलत होता. पण त्यांची बेगुमान आणि निडर वागणुक त्याचा संताप वाढवत होती. ह्यांची कशी सालटी सोलावित? हा इंन्स्पेक्टर बन्गोंडाचा विचार पूर्ण होइपर्यंत ते सगळे पोलिस स्टेशन मधे पोचले होते. उद्या बेळगाव मधल्या पेपर मधे काय बातमी द्यायची याचा विचार करत बन्गोंड्यान दुकलीकडे रोखून पाहिल .......</div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">विनोद च्या डोळ्यात बघत आणी एका हाताने त्याची गचांडी धरत इंन्स्पेक्ट्रर बन्गोंडा ने विचारले -मराठी हं ?<br /><br />निन्ना हेस्सार्येन्नू ? नाम क्या है तेरा ?<br /><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">" विनोद बडवे ... और सुनो मराठी -- कानडी कुछ नही जानता मै. गर्व से कहो हम हींदू है. ये टीपू सुल्तान कटुवे का नाम नही चलेगा इधर.उसके नाम का सिर्फ बोर्ड ही नही निकालूंगा मै, उसके नाजायझ औलादोंको पाकिस्तआन भी भगाउंगा. जो उखाडना है उखाडले ....''<br /><br /><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">बनगोंड्याच्या हाताची पकड ढिली होत होती. आणी डोळ्यातला राग निवळत होता ......<br /><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">**********************************************************************************************<br /><br /><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><a href="http://www.misalpav.com/node/20503" rel="nofollow" style="color: #003399; line-height: 1.2em; outline: none; text-decoration: none;" target="_blank" title="http://www.misalpav.com/node/20503"></a></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">खरं तर विनोद न आपल्या पहिल्या वाक्यातच अर्ध मैदान मारलं होतं. इंन्स्पेक्टरची पकड ढिली होउ लागताच, आपल्या पल्लेदार्, रसरशीत आणी मुलुखमैदान तोफेसमान वक्तृत्वाने....... तो त्या पोलिस स्टेशन लाच......सभेचे व्यासपीठ बनवणार होता. आपल्या ह्या कष्टाने कमावलेल्या कलेचा बरा वाईट उपयोग कसा करायचा ? हे त्याला चांगलच ठाउक होतं.<br /><br /> जेमतेम पाच फूट उंची, पण कष्टान कमावलेलं पिळदार शरीर; त्याला शोभणारी तलवार कट मिशी आणी चटकन डोळ्यात भरेल असा तेजस्वी रंग ल्यालेला तो, हाताची तर्जनी उंचावून खडे भाषण सुनावू लागला. त्याचे मोठे काळेभोर डोळे भाषण देता देता प्रत्येक श्रोत्याच्या नजरेला नजर भिडवत होते आणी ह्रुदयाचा ठाव घेत होते. नियतीला माहित होतं, याच अमोघ भाषणाने तो त्या पोलिस स्टेशन मधल्या सार्या स्टाफला जींकणार होता............ फक्त एक अपवाद सोडून !<br /><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">शांत खोल आणि धीरगंभीर आवाजात विनोदनं बोलायला सुरवात केली, त्याच्या हालचाली संथ होत्या आणी डोळ्यात अतिशय सौम्य भाव होते. " शिवाजी महाराज सिर्फ मराठियोंके लिये लडे थे क्या ? रानी चेन्नम्मा का खून कर्नाटक के लिये बहा था क्या ? सुभाषबाबू सिर्फ बंगाल के सुपुत्र थे क्या ?क्या भगतसिंग सिर्फ पंजाब के आजादी के लिये फासी पर लटका था ? हिंदुकुश पर्वत से हिंद महासागर तक, जो भी हिंदू खून बहा है ..... उसको गाली मत दो! कुछ नही मराठी, कुछ नही बंगाली, कुछ नही पंजाबी, कुछ नही कानडी, कुछ नही तामिळी.... कुछ नही तुळू ..... हम बस हींदू !<br /><br /> इतिहास पढो . छोडो....... अगर नही पढना तो मत पढो. ......लेकिन रोज का पेपर तो पढो ..... कश्मीर से केरल तक जो भी बम फूटे है, जितना भी हिंदू खून बहा है .... किसने बहाया है ? और क्यों ? क्यों जादातर बम शुक्रवार को फटते है ? मस्जिद मे शुक्रवार का नमाज पढनेवाले उनके मुल्ले भाई सुमडीमे बच निकल्ते है ... फिर भी हमारे होष ठिकाने नही आते. वो सब छोडो .... जब हिंदूओंको मारते हुए वो नही देखते की ये कानडी है या मराठी ? तो हम क्यों देखते है ? जब उन्हे काफिर हिंदुओंको मारते हुए भाषा से फर्क नही पडता .. .. तो हमे क्यों फरक पडता है ? ये गद्दार बैंड बजा रहे है पूरे देश की.... और हम लोकोंने तमाशा कर रखा है हिंदुत्व का ! मेरा नाम है विनोद बडवे , बडवा का मतलब मालूम है आपको ?<br /><br />भड्वा नही बडवा....... बडवा ......बडवा मतलब मंदिर के आगे ढोल बजाने वाला पुजारी....लेकिन ..... मै ढोल नही बजाता,......... गद्दरोंकी ** बजाता हूं ..... हां मै आया हूं शिवाजी महाराज के महारष्ट्र से.... बस........एकही मक्सद लेके ......" हळू हळू विनोद बडव्याचा आवाज चढू लागला होता.अणुकुचीदार गोरं नाक लाल लाल होउ लागलं होतं. डाव्या हाताची मूठ कमरेवर विराजमान झाली होती. उजव्या हाताचे दुसरे बोट उंचावून तो बोलत होता. काळी रम जशी धमन्या धमन्यात पसरते, तसेच त्याचे विचार श्रोत्यांच्या अंगात भिनत होते. पोलिस स्टेशन चा सारा कानडी स्टाफ त्याकडे कुतुहलान बघत होता. संशयान बघत होता तो तिथला एकमेव मराठी पोलिस. सब इंन्स्पेक्टर राजवीर पाटील निप्पाणीकर . इंन्स्पेक्टर बनगोंड्याचा ज्युनिअर.<br /><br /><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">विनोद पुढे बोलू लागला ''और मेरा मक्सद है हिंदूओंको एक साथ जोडना, एकसाथ खडा करना. एक साथ खडे होकर हमने मूत दिया , तो भी साले १३% वाले बह जायेंगे. भाषा भेद, प्रांत भेद, जाती भेद और वर्ण भेद को भूलकर हींदुओंको एक साथ चलना होगा. एक साथ लडना होगा. समय बदल रहा है. इतिहास करवट ले रहा है. बाद्शाहोंद्वारा मंदिर गिराने का वक्त गया........ बाबरी तोडनेवाला यह वर्तमान है.<br /><br />कराची, पेशावर तो क्या .... काबूल कंदाहरतक परमपवित्र भगवा ध्व्ज लहरायेगा, यही दुनिया का भविष्य है. हमारी विजय सुनिश्चित है.. हिंदू बंधूओ........... क्योंकी उस विजयगाथा का पहला अध्याय हमने ६ दिसंबर को ही लिख दिया है. मैं छत्रपती शिवाजी महाराज के महाराष्ट्र से आया हूं सोता सिंह जगाने, हर दिल मे आग लगाने, हिंदू साथ जूटाने ........... दो दिन पहले हमारे महाराष्ट्र से राष्ट्रवादी कोंग्रेस का एक मराठी मंत्री इधर आया था और कह रहा था" -- महाराष्ट्राला बेळगाव नाही मिळाल, तर इथं रक्ताचे पाट वाहतील ---- " वाह रे मर्द .... उधर भिवंडी, मुंब्रा पाकिस्तान मे जानेका टाइम आया है.....मूंबई सम्हाली नही जाती .और ये बेलगाव मांग रहे है....... " विनोदचा सूर टिपेला पोचला होता. एक कसलेला कलाकारही होता तो. हातवारे करताना त्याच्या हाताची बोट थरथरत होती. चेहरा लालभडक झाला होता. त्याला विश्वास होता शेवट्च्या दोन वाक्यात आपण सारं पोलिस स्टेशन जींकलेलं आहे. मराठी माणसान कर्नाटकात अशी भूमिका घेतली , की तो लोकप्रिय होतोच ! पण त्याचा विश्वास खोटा ठरवण्यासाठीच सब इंन्स्पे़क्टर राजवीर पाटिल निप्पाणीकर त्याच्या दिशेने शांतपणे पाउलं टाकत येत होता.<br /><br /><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">राजवीर पाटिल. सडसडीत उंच नकेला आणि सावळा. टोल डार्क ऐंड हैंडसम . पण त्याचा बॉस बनगोंडा प्रमाणे तो ऐंग्री यंग मॅन मात्र न्हवता. अतिशय संयमी आणी परिस्थितीनं खोल बनवलेलं व्यक्तिमत्व होतं त्याचं. निपाणी जवळच्या अर्जुनी गावचे पाटिल. मराठी बोलणारा सारा अर्जुनी गाव सीमप्रश्नात कर्नाटकात आलेला. राजवीर पाटिलचे आजोबा क्रांतिसिंह नाना पाटलांचे सहकारी होते. प्रतिसरकारचे मंत्री होते. त्यांनी घरची लाखोंची इस्टेट स्वातंत्र्य लढ्यात फुकून टाकलेली होती. राजवीर ला ऐहीक संपत्ती काही ठेवली न्हवती त्यांनी. ठेवली होती ती कड्व्या देशभक्तीची परंपरा आणी....विचारांची संपत्ती शाहु महाराजांच्या विचारांची. आणी महात्मा फुलेंच्या सच्च्या सत्यशोधकी विचारांच सोनं . गरीबीशी दोन हात करत तो शिकला आणी बेळगाव पोलिसात चिकटला.<br /><br /><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">एव्हाना विनोदच्या भाषणाचा स्वर वरच्या सा पर्यंत पोचला होता " यह सब काँग्रेस का खेल है हम हींदूओंको आपस मे लडवाते है. जाती और भाषा के नाम पे. और देश्द्रोही मुल्लों के दाढी को धी शक्कर लगाते है............... भारत मे परिवर्तन होगा, भगवा ध्वज लहरायेगा | हिंदू हींदू एक रहेगा, राम राज तब आयेगा |"<br /><br />सब इंन्पेक्टर राजवीर पाटिल एव्हाना विनोद च्या जवळ येउन पोचला होता आणि एक शब्दही न बोलता त्यानी विनोदची झडती घ्यायला सुरवात केली. त्याच्या या क्रुत्याने भाषणामुळे भारावलेलं आणि भांबावलेलं कर्नाटक पोलिस दल पण ताळ्यावर येउ लागलं होतं. पण ..... विनोदच्या खिशात काहीही न्हवत. अक्षरश। रिकामे होते खिसे त्याचे. तसंही असल्या कामगिरीवर जाताना खिशात पास्पोर्ट ठेव्ण्याएव्हढा मूर्ख नक्कीच न्हवता तो. विनोदनं राजवीरकडे विजयी मुद्रेनं पाहिलं. राजवीरनंही हसून आपला मोर्चा विनोद च्या मित्राकडे वळवला. नाम क्या है तेरा ?<br /><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">किश्या... आपलं क्रिश्ना जाधव.....</div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">किश्याची झडती सुरू असतानाच विनोद विचार करत होता, -- नियतीचा फेरा कोणाला कोठे घेउन जाइल याचा नेम नाही. नाहीतर १२ वीला गणीत आणी विज्ञानात ९८% मार्क मिळवणारा आपल्यासारखा हुशार सोफ्ट्वेअर इंजिनिअर........या आड बेळगावातल्या पोलिस स्टेशनात रात्री दोन वाजता काय करतो आहे ?........... त्याची विचारमालिका तुटली ती इंन्स्पे़क्टर राजवीरच्या सण्सणीत आवाजाने...<br /><br /><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">ये क्या है ? त्यान क्रुष्णा जाधवच्या खिशातून एक निळ्या रंगाचं पत्रक काढलं ..<br />ते पत्रक राजवीरला मिळालेलं पाहून विनोदच्या चेहर्यावरचा रंग ऊड्त होता, आणी रा़जवीरच्या चेहर्यावरचे रंग बदलत होते. कधी आनंद, कधी क्रौर्य तर कधी राग असे राजवीरचे भाव बदलत होते.<br />पत्रकाच्या शेवट्ची सही त्यानं वाचली. ----- विनोद बडवे.<br /><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">हे पत्रक कामगिरीला जाताना आणल्याबद्दल विनोद क्रूश्णा कडे खाउ का गिळू अशा नजरेने पहात होता. आणी बरोब्बर तशाच नजरेने राजवीरही विनोद कडे पाहत होता. फक्त त्याला आश्चर्य वाटत होतं... की हे बारकं सालं कुणाच्या जिवावर उडतय ?<br /><br /><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">त्याच वेळी पोलिस स्टेशनच्या बाहेर ....... पायर्यांवर ......कुणाची तरी भारदस्त पावले वाजत होती ............<br /><br /><br /><span style="color: black;">( क्रमशः )</span><br /><span style="color: black;"><br /></span><span style="color: black;">------------</span><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><span style="color: black;"><div style="font-family: -webkit-standard; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><div style="font-family: "times new roman", "new york", times, serif; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><span><span style="color: red;"><span face="" style="font-family: arial, sans-serif; line-height: 24px;">पूर्वसूत्र : </span><span style="line-height: 1.2em;"> </span><span style="line-height: 1.2em;">तशाच नजरेने राजवीरही विनोद कडे पाहत होता. फक्त त्याला आश्चर्य वाटत होतं... की हे बारकं सालं कुणाच्या जिवावर उडतय ?</span></span></span></div><div style="font-family: "times new roman", "new york", times, serif; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><span style="line-height: 1.2em;"><span style="color: red;">त्याच वेळी पोलिस स्टेशनच्या बाहेर ....... पायर्यांवर ......कुणाची तरी भारदस्त पावले वाजत होती ............</span></span></div><div style="color: #444444; font-family: "times new roman", "new york", times, serif; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><span face="" style="font-family: arial, sans-serif; line-height: 24px;"><br /></span></div><div style="color: #444444; font-family: "times new roman", "new york", times, serif; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><br /></div><div style="color: #444444; font-family: "times new roman", "new york", times, serif; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><span face="" style="font-family: arial, sans-serif; line-height: 24px;"><br /></span></div><div style="color: #444444; font-family: "times new roman", "new york", times, serif; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><span face="" style="font-family: arial, sans-serif; line-height: 24px;"><br /></span></div></div><div style="line-height: 19.1875px; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><div id="yiv910589305" style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">इंन्स्पेक्टर राजवीर पाटील विनोद कडे खाउ का गिळू अशा नजरेने बघत होता; त्याचवेळी त्याला कोणकोणत्या कलमात लटकवता येइल याचाही विचार करत होता. पाटी उखडण्याबद्द्ल बरीच कलमे लावण्यासारखी होती. पण त्यापेक्षा पाटी उखडण्याबद्द्ल एकच कलम लावावं सरकारी मालमत्तेच्या नासधुशीचं. आणी बाकी सारी कलमं लावावी या निळ्या पत्रकाच्या केस साठी. पण एकच केस केली तर जादा लटकतील आणी जामीन पण लवकर होणार नाही. काही असो पण या भट बडव्याला सॉलिड लटकवायचा .<br /><br /><br />हिंदू म्हणे ! कावाय साल्यांचा. बिनकामाचे भांडणं लावतात आणी शिवाजीचं नाव घेतात.....भट हरामखोर ठग. राजवीरचे आजोबा नेहमी म्हणायचे आपल्या तलवारीमुळे शेंड्या वाचल्या. पण उंदराच्या शेपटीवानी वेदोक्तात अडकल्या. शाहू महाराजांना वेदोक्त संस्कार करणार नाही म्हणणार्यांच्या अवलादींबद्द्ल एक घ्रुणाच होती राजवीरच्या मनात. त्यातही तो 'भीमरूपी महारूद्रा' वाला हिंदुत्ववादी असेल तर फारच लबाड. कितीही असले भ्रष्ट| तरी म्हणे आम्हीच श्रेष्ठ|| हिंदू मुस्लिम भांडणाच रा़जकारण करणारे <span style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em;">भट </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em;">पिंजर्यात पाठवायला हात शिवशिवत त्याचे. पण त्याचे शिवशिवणारे हात यावेळी तरी त्याला बहुतेक खिशातच ठेवावे लागणार होते.</span><br /><br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">त्याचा बॉस इंन्स्पेक्टर बनगोंडा खुर्चीतून उठून उभा राहिला होता. कारण जिन्यावर वाजणारी पावलं पोलिस स्टेशनच्या आत पोचली होती. त्या पावलांना आदर देण्यासाठी बनगोंडा ला उठणं भागच होतं.<br /><br /> निष्णात कायदेपंडीत, बेळगावातल्या १८ हॉटेलांचे मालक, आर्य समाजाचे प्रमुख, माजी आमदार अॅड्व्हकेट एम के शिंदे. यावेळी फक्त ४३ मतांनी पडले ते, पण बेळगावची महापालिका त्यांच्याच खिशात होती. राजवीर त्याना ओळखत न्हवता..... त्याला जॉइन होउन महीनाही उलटला न्हवता म्हणून. पण अॅड. शींदेंच्या एकूण भारदस्त व्यक्तिमत्वाने तोही प्रभावित झाला होता. साडे सहा फूट उंची, अडीच फूट रुंद खांदे, कडक स्टार्च केलेला पांढरा झब्बा कूडता आणी त्यांच्या विस्तीर्ण भालप्रदेशावर शोभणारे केशरी अष्टगंध. हे सगळं कमी होतं म्हणून की काय, त्यांनी हल्लीच (त्यांच्या लाडक्या एकुलत्या कन्यारत्नाला आवडत नसे तरीही) खांद्यावर भगवी शाल वागवायला आरंभ केला होता.<br /><br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">ताड ताड पावलं टाकत ते आत आले आणी राजवीरकडे पहात म्हणाले हे कोण हे ? नवीन का? मग त्यानी बनगोंडाकडे पहात विचारलं,किसने मारा मेरे छोकरेको? क्यों मारा ? बनगोंडाने मौन धारण केले होते. पण तरा तरा पुढे होत राजवीर म्हणाला. "टीपू सुलतान नगरची पाटी उखडत होते,<span face="" style="color: #444444; font-family: arial, sans-serif; line-height: 24px;">कुर्हाड </span> घेउन"<br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">अॅड. शिंदेंच्या चेहर्यावर समाधानाची लकेर दिसली. हवालदाराने सरकवलेल्या खुर्चीवर बसत बसत त्यांनी आपला उजवा हात बनगोंडाच्या टेबलवर ठेवला. आणी पेपरवेटशी चाळा सुरू केला. पण विनोदला कळत होतं; शिंदे सर अत्ता रिलॅक्स दिसत असले तरी ते केवळ त्यांना अजून पत्रकाच्या केस बद्द्ल कळलेले नाही म्हणून. त्या केसचा संबध फक्त शिंदे सरांशीच येणार न्हवता तर त्यांच्या मुलीशी - नियती शिंदेशीही हा विषय निगडीत होता. पेपरवेट हाताने गोल फिरवत - फिरवत आपल्या नेहमीच्या खर्ज्या आवाजात, शिंदे म्हणाले " कोण म्हणतं टिपू सुलतान नगर ? त्याच नाव बदललेलं आहे. ....आजपासून..... महर्षी दयानंद सरस्वती नगर असं त्याचं नामकरण झालेलं आहे. महापालिकेने नामकरणाचा ठराव काल केला.<br /><br /> त्या भागातल्या नगरसेवकाने पाटी बदलण्यासाठी या पोराना कंत्राट दिलेलं होतं. त्यानुसार ही पोरं काल महापालिकेच्या कंत्राटावर काम करत होती. म्युन्सिपाल्टी के काँट्रॅक्टर समझे बन्गोंडा ? "<br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">चक्क खोटं बोलत होते अॅड्व्हकेट शिंदे. ते साफ खोटं बोलतायत हे इंन्सपेक्टर बनगोंडाला ही कळत होतं आणि राजवीरलाही. पण अशी कागदपत्रं महापालिकेतून २ तासात बनवून आणणं हा शींदेंच्या डाव्या हातचा मळ होता. महापालिकेचे प्रशासन आणि नगरसेवक शिंदेनी सांगितलं तर रस्त्यात <span face="" style="color: #444444; font-family: arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 24px;">नागडा </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em;"> भांगडाही खेळायला कमी करणार नाहीत. हे बनगोंडा पुरता जाणून होता.</span><br /><br />त्यांच्या ताकदीची कल्पना न्हवती ती राजवीरला.<br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">" मग सोडताय ना पोराना ? " शिंदेंचा करडा आवाज घुमला.<br />"नाही साहेब" राजवीरचं उत्तर हजर होतं. " पत्रकाची सिरीयस केस आहे त्यांच्यावर"<br />"कोणतं पत्रक ?" शिंदेनी चिंतायुक्त स्वरात विचारलं.<br />"ते कोर्टात हजर केलं जाईल" राजवीर.<br />"निळ्या रंगाचं का ? " शिंदेंच्या आवाजात मार्दव निर्माण झालं होतं.<br />" मी सांगायला बांधील नाही" राजवीर उत्तरला.</div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><br />अॅड्व्हकेट मल्हारराव केशवराव शिंदे. मनात कितीही खळबळ उडालेली असली तरी चेहर्यावर दिसायचं नाही त्यांच्या. त्यांनी विनोदकडे प्रश्नार्थक कटाक्ष टाकला. त्यानं मानेनंच हो म्हटलं आणि आणि क्रुष्णा जाधवकडे पहात मान उडवली.<br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">शिंदे काय समजायचं ते समजले. "पत्रक कुणाकडे मिळालं ?" त्यांनी इंन्स्पेक्टर राजवीर कडे पाहत विचारलं. " त्याला ठेवा उरलेल्याला सोडा."<br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">" शक्य नाही. पत्रक आरोपी क्र २ कडे मिळालं आणी त्यावर आरोपी क्र १ ची सही आहे." <span face="" style="color: #444444; font-family: arial, sans-serif; line-height: 24px;">एफ आय आर </span> <span face="" style="color: #444444; font-family: arial, sans-serif; line-height: 24px;">लिहिण्यासाठी सरसावत </span>राजवीर म्हणाला.<br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">" आरोपी ? " आता मात्र शिंदेचा पारा चढला होता. असल्या फालतू इंन्सपेक्टराशी वावदूकी करायची सवय नाही मला. बन्गोंड्या अभि के अभी छोडो दो इसे. नही तो म्युन्सिपाल्टी के काँट्रॅक्टर पर जानलेवा हमला करनेका केस लगाता हू तुझपर. कल सुबह ५ हजार कार्यकर्ता आपसे मिलने... मोर्चा लेकर आयेंगे वो अलग. और बाकी बात मै कमिश्नर साब से कर लूंगा.<br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">*********************************************************************************<br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">शिंदे आणि विनोद पोलिस स्टेशनच्या पायर्या उतरत होते तेंव्हा पहाटेचे साडेचार वाजले होते. पत्रकाची केस फाइल झाली होती. क्रिश्ना पोलिसांच्याच ताब्यात होता. विनोदला सोडला होता. पण तारखेला कोर्टात हजेरी लावायची होती. जाता जाता राजवीर ला " फिर मिलेंगे" म्हणायला शिंदे विसरले न्हवते. राजवीरनही बिनदिक्कत उत्तर दिलं होतं " शौकसे ". पण त्यावेळी राजवीरला शिंदेंच्या ताकदीची कल्पना न्हवती आणी शिंदेनाही राजवीरच्या <span face="" style="color: #444444; font-family: arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 24px;">कडक पणाचा </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em;"> अंदाज आला न्हवता.</span></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">ड्रायव्हरने मर्सडीझचं दार उघडलं. आत बसता बसता शिंदेंनी विनोदला विचारलं " ही पाटीची भानगड काय आहे ? "<br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">"सर मी आणि किश्या टिपू सुल्तान नगर च्या दाराशी उभे होतो. बाकीची पोरं पोचायची होती. किश्याच्या हातात <span face="" style="color: #444444; font-family: arial, sans-serif; line-height: 24px;">कुर्हाड </span> होती. माझ्याकडे पण रामपुरी होता पण पोलिस बघून मी तो त्या पाटीमागे लपवत होतो. माझे हात पाटीच्या मागे आणी किश्याच्या हातातली <span face="" style="color: #444444; font-family: arial, sans-serif; line-height: 24px;">कुर्हाड </span> बघून - त्या माकड बनगोंड्याला वाटलं मी पाटीच उखडतोय ! तसली कामं बालवाडीत करायचो सर!<br /> पण पडत्या फळाची आज्ञा प्रमाण मानून मी पण बोल्लो बन्गोंड्याला चल उखड्तो पाटी...... काय उपटणार तू ?<br /><br />मग भरपूर आरडाओरडा <span style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em;">झाला. आपल्या तिथे येणार्या कार्यक्रर्त्यांनी तो ऐकला. आणी ते तुम्हाला कळवतीलच हे माहित असल्याने मी आणी किश्या हसत होतो. त्यावर पण उखडल बेनं आणी वाइट धुतला हो....." विनोद.</span><br /><span style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em;"><br /></span><span style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em;"><br /></span></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">शिंदे दरवाजा लावताना म्हणाले " चल आपण खरं कशासाठी जमणार होतो....ते तर समजलं नाही ना पोलिसाना ... बरं झालं. जाउन झोप आता. संध्याकाळी ये वाड्यावर बैठकीसाठी . ती पत्रकाची केस बघू आपण .फार लागलं नाही ना ?"<br /><br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">"देश आणी धर्मासाठी काय पण सर ! " असं म्हणून विनोदने सरांना नमस्कार केला. रूमकडे जाताना तो विचार करत होता, - सराना वाटतंय तितकी केस सोपी जाणारी नाही. कमित कमी आपल्याला आणी नियतीला तर नाहीच नाही. पण अती ताण आला की तो नियतीचा ,सरांच्या मुलीचा विचार करत असे. आणी सरांनी ''५५५'' साठी वाड्यावर बोलावलंय तेव्हा हजारात एक शक्यता अशीही होती की आपण केस ला काही वेगळे वळण देउ शकू. असा पॉझीटिव्ह विचार करत करत विनोद त्याच्या रूम कडे चालत होता.</div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><br /><br />*********************************************************************************<br /><br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><br style="line-height: 1.2em; outline: none;" /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">शिंदेच्या पाया पडताना विनोद म्हणाला होता " देश आणे धर्मासाठी काय पण सर! " गाडीतून वाड्याकडे जाता जाता, शिंदे विनोदचाच विचार करत होते. त्यांचा मानसपुत्रच बनला होता तो. विनोदच्या मुंबईच्या भानगडीनंतर महाराष्ट्रात रहाण अवघडच झालं होतं त्याचं, . आपण तेव्हढ्यासाठी त्याला इथं बेळगावात घेउन आलो. मुंबईत पक्षाच्या अधिवेशनात पहिल्यांदा भेटला तेंव्हा सामान्य कार्यकर्ता होता तो. पण इथे आल्यावर पहाता पहाता कार्यकर्त्यांचा अनभिषिक्त हृदयसम्राट बनून गेला, काय भाषण ठोकतो लेकाचा ! पब्लीक ला नुस्त वेड लावतो वेड. हाच बनू शकतो आपला राजकीय वारसदार. पोरीचं लग्न एकदाचं उरकून टाकलं की कौटुंबीक जवाबदारी संपलीच आपली. मग आपली सारी संपत्ती, सारी संचित पुण्यायी, सारा वेळ........ फक्त विनोदला राष्ट्रीय रा़जकारणात प्रस्थापित करण्यासाठीच वापरायचा.<br /><br />हो बेळगावातल्या विहिरीतला बेडूक बनवायचा नाही त्याला.गल्ली नाही दिल्ली.... काय हिंदीवर कमांड आहे बेट्याची ! आपणही लहान असताना असेच होतो. हिंदू एकता आंदोलन गा़जलं होतं ते फक्त आपल्या भाषणांमुळेच. पण कोणी रा़जकारणातला गॉडफादर न्हवता म्हणून....., नाहितर कमीत कमी भारताचा गृहमंत्री झालो असतो आज. आपला समाज नेता ड्रीव्हन आहे. चांगला कणखर नेता पाहिजे राष्ट्रीय पातळीवर तरच काही भविष्य आहे या देशाला. नाहीतर चीन पाकिस्तान आणी इथलेच गद्दार हिरवे साप .... वाट लावतील वाट.<br /><br />बरोबर एक वर्षाने लोकसभेची निवडणूक आहे. तोपर्यंत व्यवस्थित लाँच झाला पाहिजे विनोद. आपल्याला कुणी गॉडफादर मिळाला नाही पण विनोदचे गॉडफादर बनू आपण. काय मस्त प्लान आहे आपला....... पुर्या बेळगावची <strong style="line-height: 1.2em; outline: none;"><em style="line-height: 1.2em; outline: none;"><span style="line-height: 1.2em; outline: none;">"ती"</span></em></strong> ठसठसती जखम.... आपल्या एका कामगिरीने मलम लावणार विनोद.... फक्त ६ महिने गायब करायचा विनोद ला त्यानंतर. आणी परत आणायचा तो हत्तीवरच्या मिरवणुकीतूनच....आणी मग थेट खासदारकी ला उभा करायचा. पक्षातल्या ओळखी कामी येणार कधी ? आणि ' त्या ' कामगिरीच्या बळावर सहज निवडून ही यील तो.<br /><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">कामगिरीचं सगळ कसं व्यवस्थित जमवून आणल होत आपण. पण ऐन वेळी तो बनगोंड्या तडमडला. पाटीची नस्ती भानगड करून ठेवली. त्यात त्या येड्झव्या किश्या ने पत्रक नेलं ! एव्हढ्या महत्वाच्या कामगिरीवर जातान बरोबर पत्रक काय घेउन जातो ? बावळट ! असो पण दाबू सहज केसेस. विनोदची केस लवकर निल करून घ्यायला पाहिजे. कामगिरी नंतर ६ महिने गायब रहावं लागणार त्याला... त्यावेळी केस चालू असेल तर ? ... तर तारखेला स्टेटस फरार दिसेल त्याचं.... नकोच ... त्यापेक्षा केस निल होइस्तवर पुढे ढकलावी कामगिरी. फालतूत आठवडा जाइल फुकट..... विचार करता करता ते ड्रायव्हरला म्हणाले. ती सेतुनिर्माण ची सीडी लाव रे. विनोदचीच कविता होती ती..त्याच्याच आवाजातली..पक्षाच्या राष्ट्रीय अधिवेशनात वाचली होती हि कविता त्यानी.... वेड लागलं होतं पबलिकला. ..... ही सगळी कामं नियती बघायची. पक्षाच्या आय. टी. विभागाची प्रमुखच होती ती. भाषणांच्या सीड्या बनवणं, यु ट्युब वर अपलोड करण वगैरे. तिला लांब नाही द्यायची फार.....बेळगावातलंच एखादं चांगलं खानदानी मराठ्याच घर शोधलं पाहिजे. आठवडाभर कामगिरी पुढे ढकलाविच लागणार आहे तर हा वेळ तिच्यासाठी स्थळं शोढण्यात सत्कारणी लावू. नंतरच्या भानगडींमधे वेळ नाही मिळायचा. त्यांची विचारमालिका तुटली ती सीडी च्या आवाजाने ...<br /><br /><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">सेतुनिर्माण....</div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">स्वर्णीम पृश्ठ गतकालके<br />पढतेही कंपित हृदय, प्रस्फूर्त बाहुद्वय |<br />जो नस नस मे थी दौडी<br />बि़जली हमारी रगोंमे<br />हतवीर्य आज वह विद्युत<br />जीवन हुवा श्वानवत, या फूटी अपनी किस्मत|<br />किस्मत पे न रोते थे<br />खुद भविष्य अपना लिखते थे,<br />हस्तरेखाओंकी दिशा, मुट्ठी से बदलते थे |<br />ना कायरोंके...............</div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">" पॉज कर पॉज कर" शिंदे म्हणाले.<br /><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">शिंदेंचा मोबाइल वाजत होता. " बोला चौगुले साहेब." शिंदेंचे चौगुले नावाचे मामेभाउ बेळगाव पोलिसात एसीपी होते त्यांचा फोन होता. त्यांना टिपू सुल्तान नगर पोलिस चौकीत झालेला प्रकार कळला होता. " शिंदे साहेब... एवढ मनावर नका हो घेउ.. तो राजवीर पाटील आपलाच पोरगा आहे. पाहुण्यातला. आपल्या शरूताइंची मुलगी दिलीय त्याच्या भावाला.....".<br /><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">कसल्यातरी विचाराने खुश होत शिंदे म्हणाले, " बर - बर.. आज त्याला घेउन ये जेवायला वाड्यावर............ नको नको संध्याकाळी नको. संध्याकाळी ५५५ चा कार्यक्रम आहे. दुपारीच आण"<br />आणी आनंदात शीळ घालत ड्रायव्हर ला म्हणाले " हं प्ले कर सीडी"<br /><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">हस्तरेखाओंकी दिशा,<br />मुट्ठी से बदलते थे<br />ना कायरोंके बच्चे<br />वह चट्टानो से कट्टे मरहट्टे ही सच्चे |</div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">चालक शिवशाही के,<br />गोपाल वे मुकुंद के<br />या खालसे गोविंद के,वानर हनुमंत के |</div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">शिवाजी उनका राजा,राष्ट्र्धर्म रक्षण वादा |</div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">परत एकदा पॉज कर. फोन परत वाजला होता. नंबर बघून त्यांनी तो कट केला.<br /><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">*********************************************************************************<br /><br /><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">पहाटेचे पाच वाजत आले होते. इकडे विनोद चालत चालत रूम पर्यंत पोचला होता. त्याला झोप अनावर झाली होती. त्यानं धाडकन् पलंगावर अंग टाकलं. संध्याकाळि शिंदे सरांबरोबर बैठकीला बसायचं होत <span style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em;">. त्या वेळेला शिंदे सरांपुढे आपले मुद्दे कसे मांडायचे याचा विचार करायचा होता त्याला. पण अतिताणानी झोप लागली आणी चित्र - विचित्र स्वप्ने पडू लागली. - नियतीची स्वप्ने.</span></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><br style="line-height: 1.2em; outline: none;" /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><br style="line-height: 1.2em; outline: none;" /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><br style="line-height: 1.2em; outline: none;" /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">@@@@@@@</div></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><br style="line-height: 1.2em; outline: none;" /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><br style="line-height: 1.2em; outline: none;" /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">चांगलंच फटफटलं होतं तेंव्हा. समोरच्या खिडकीतून प्रकाश येत होता. विनोदच्या डोळ्यावर आदळत होता. डोळे गच्च मिटलेले असले आणी समोर प्रकाश असेल तर वेगवेगळे रंग दिसू लागतात. सोनेरी - गुलाबी - लालसर - केशरी. रंगांची वर्तुळं वर्तुळं वर्तुळं वर्तुळं. संथ पाण्यात दगड टाकल्यावर निर्माण होतात तशी. वर्तुळं वर्तुळं वर्तुळं वर्तुळं. त्या पाण्यात विनोद आपलं प्रतिबिंब पहायचा प्रयत्न करतोय. पण त्याला त्याचा चेहरा त्यात दिसत नाही.कारण त्या वर्तुळात फेर धरलाय नियतीनं. तिच्या अरंगेत्रम ला धरला होता तसाच. भरत नाट्याचे नवरस नवरंग उधळले जातायत.तिच्या बोटांच्या हालचालीत, डोळ्यांच्या विभ्रमात, हातांनी अवकाशात काढलेल्या रेखात एक ग्रेस आहे. तिच्या कमरेवर हात ठेवण्यात, नाराज झाली की ओठ मुडपण्यात, हसताना जमिनीकडे बघण्यात एक नजाकत आहे. तिच्या नेत्रकटाक्षात, तिनं विनोदला दिलेल्या आव्हानात, तिच्या पहिल्या चुंबनात बिजलीचा झटका आहे.<br /><br />जो नस नस मे थी दौडी<br />बि़जली हमारी रगोंमे<br />हतवीर्य आज वह विद्युत<br />हिजड्यानो .........<br /><br />"हिजड्यानो" तो म्हातारा ब्राह्मण ओरडला. अंग घामानी थबथबलंय त्याचं. त्याचा उजवा तुटका हात उंचावून पुन्हा किंचाळतो " हिंदूत एकपण मर्द पोरगा शिल्लक राहिला नाही काय ? " सूड घ्या. सूड. हाताला हात, पायाला पाय, डोळ्याला डोळा. मुली ला मुलगी. बदला घ्या बदला. अंगात आल्यासारखा तो घुमू लागतो. अर्धनारीनटेश्वरासारखा नाचू लागतो, गोल ,गोल. वर्तुळं वर्तुळं वर्तुळं वर्तुळं. बर्फाचा खडा स्कॉच मधे टाकल्यावर निर्माण होतायत. " विनोद ही कामगिरी तुलाच पार पाडावी लागेल. बेळगावची ठसठसणारी जखम तूच सांधू शकतोस." शिंदे सरांचा ग्लास बोलतोय. बर्फ वितळतोय. स्कॉच चा रंग डायल्युट होतोय. चॉकलेटी - पिवळा - फि़क्कट - पांढरा. वर्तुळं वर्तुळं वर्तुळं वर्तुळं. विनोद डोळे चोळत ऊठला. तेंव्हा दुपारचे तीन वाजले होते.<br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">*********************************************************************************<br /><br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">आज <span face="" style="color: #444444; font-family: arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 24px;">सकाळी </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em;"> शिंदे सरानी राजारामशास्त्री भागवताना घरी एका खास कामासाठी बोलावलं होतं. बेळगावातील सुप्रसिद्ध नटेश्वर मंदिराचे मुख्य पुजारी आणी शिंदेंचे अध्यात्मिक गुरु. तेजस्वी गोरा वर्ण, गर्द निळ्या रंगाच सोवळं आणी त्यांच्या उघड्याबंब शरीरावर शोभणारं जानवं. शास्त्रींनी वाड्याचा उंबरठा ओलांडताच शिंदेंनी चरणस्पर्श केला. राजारामशास्त्रींनी डाव्या हातानेच आशिर्वाद दिला. हो कारण उजवा हात न्हवताच त्यांना.</span><br />मोहसीननी म्हणजेच उस्मान च्या भावानी कुर्हाडीच्या एका घावात त्यांचा उजवा हात मनगटापासून ऊडवला होता. त्यांची १९ वर्षाची कोवळी सुंदर पोरगी. सुनेत्रा तिचं नाव. घराण्याला बट्टा लावत आणी शास्त्रीजिंच्या संस्कारावर बोळा फिरवीत उस्मान च्या प्रेमात पडली. कोवळी नासमज पोर. एका कत्तलखाना चालवणार्या पोरात तिला काय दिसलं कुणास ठाउक ? शास्त्रींनी परोपरीनं समजावलं तिला. शिंदेही म्हणाले " पोरी असा वाह्यात पणा करू नकोस. तु म्हणशील त्या हिंदू मुलाशी लग्न लावून देतो तुझं. माझी सारी संपत्तीही त्याच्या नावे करतो. तू आणी नियती दोनीही माझ्या मुलीच."<br /><br />"पण काका मी वचन दिलय उस्मान ला. माझ मन अर्पण केलंय त्याला." सुनेत्रा.<br />शेवटी ती अजिबातच ऐकत नाही म्हटल्यावर तिला घरातच कोंडून ठेवण्याचा सल्ला दिला होता त्यांनी शास्त्रींना.<br /><br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">गेल्या वर्षीच्या शिवरात्रीला रात्री २ वाजता उस्मान शास्त्रींच्या घरात घुसला. बरोबर त्याचे पंचवीस भाउबंद होते. त्यांच्या हातात कुर्हाडी, कुदळी आणी तलवारी होत्या. सरळ उचलून खांद्यावर टाकलं त्यानी सुनेत्राला. शास्त्रीजी तिचा हात धरून ओढत होते त्याचवेळीच. खाट्कन कुर्हाड मारली मोहसीन नं.<br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">शास्त्रींच्या तुटक्या हाताकडे बघवत नसे शिंदेंना. त्यांना बसायला खुर्ची देत शिंदे म्हणाले. शास्त्रीबुवा पत्रिका जुळवायचीय नियतीची. आमच्या तोलामोलाचं स्थळ आहे. पदरही जुळलाय. शिंदेनी दिलेली पत्रिका उचलताना शास्त्रींनी उपरण्याने कपाळावरचा घाम पुसला.<br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">सर्रकन काटा आला शिंदेंच्या अंगावर. त्यांच्या डोळ्यांसमोर त्या वर्षभरापूर्वीच्या बैठ्कीचा प्रसंग उभा राहिला. बेळगावातल्या तमाम हिंदुत्ववाद्यांची बैठक भरली होती. घामाने डबडबले होते शास्त्रीजी तेंव्हा. आणी उपरण्याचा पदर पसरून सूडाची भीक मागत होते. परिस्थितीच तशी होती. बापाचा हात तुटूनही सुनेत्राने उस्मान सय्यद बरोबरच रहाण्याचा निर्णय घेतला होता. कायद्याने आता सज्ञान होती ना ती. हात तोडल्याबद्द्ल मोहसीन ला फक्त एक वर्षाची सजा सुनावली गेली. पण सय्यद पतिपत्नी सुखाने नांदत होते, गावातल्या सर्वात जुन्या मंदिराच्या मुख्य पुजार्याची ही दशा पाहून सारा बेळगाव हळ्हळला होता. हिंदुत्ववाद्यांच्या हृदयात खोल जखम झाली होती. काय करायचं ? ते ठरवायला बैठक भरली होती. किश्या म्हटला सर्व सय्यदांचे हात तोडू. विनोद म्हटला सय्यद रहातात ते अख्ख टीपू सुल्तान नगर जाळून टाकू. "मी सांगतो उपाय" शास्त्रीजी म्हणाले, शात्रीजी बोलायला उभे राहिले तेंव्हा त्यांच्या डोळ्यातून अंगार बरसत होता. अंग घामाने डबडबले होते. ते जी कामगिरी उपाय म्हणून सांगणार होते. त्यामुळे सारेच आवाक झाले होते. बेळगावातल्या एकाही हिंदूने असे क्रुत्य याआधी केलेले न्हवते.</div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><br style="line-height: 1.2em; outline: none;" /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><br style="line-height: 1.2em; outline: none;" /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">" सूड घ्या. सूड. हाताला हात, पायाला पाय, डोळ्याला डोळा. मुली ला मुलगी. बदला घ्या बदला." संतापाने थरथरत शास्त्रीजी म्हणाले.<br /><br />कोयत्याने खीमा बनवतो सगळ्या सय्यदांचा, दात ओठ चावत कृष्णा उत्तरला. " आपली तयारी आहे २० वर्ष तुरुंगात खडी फोडायची. पण धर्माला डाग लागू देणार नाही. "<br /><br />त्याचा हात ओढत विनोद म्हणाला, " शांत व्हा रे सारे... थंड डोक्यानी काम घ्या. पोरगी तर हातची गेली शास्त्रीजिंच्या. तिला विधवा करून काय मिळवणार आपण?.. थंड म्हणजे षंढ न्हवे. सूड हवाच. पण तो विचार्पूर्वक, योजनाबद्ध आणि त्यांच्या जमातील गारद करणारा असला पाहिजे. ते सय्यद राहतात ते टीपू सुलतान नगर जाळून टाकू. बेघर करू भडव्यांना. हाकलून देउ इथून. येत्या माघी अमावस्येला ही कामगिरी पार पाडू. सरांच्या मतदारसंघात हिरवी कीड नकोच ही. त्यांच्या फुगीर संख्येनेच पडलो आपण मागच्यावेळी. फक्त ४३ मतांनी...".<br /><br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">"तुम्ही येउन जाउन राजकारणच करणार ! " साने बोलला. सदाशिव साने.(स.सा.) १२ इंच छातीचा, २ दात पुढे आलेला सनातन प्रभातचा बेळ्गाव आव्रुत्ती संपादक. त्याच्या बावळट थोबाडावर सणसणीत ठोसा मारून - त्याला डेंटल ट्रीट्मेंट द्यायचा मोह - फार फार वेळा आवरला होता विनोदनं." राजकारण हा तुझ्यासारख्या सशांचा विषय नाही भाड्या. तुम्ही जेंव्हा यज्ञात तूप ओतायच्या पळीची लांबी किती असावी ह्यावर परिसंवाद रंगवत होतात, तेंव्हा आल्लाउद्दीन खिलजि नालंदा जाळत होता." इती विनोद.<br /><br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">सदाशिव साने आतून तंतरला होता पण चाचरत बोलला " धर्माचरण नाही म्हणून मार खातो आपण. कामगिरीला अमावस्येचे मुहूर्त काढणारे... विनोद साहेब -- शिंदे सरांबरोबर स्कॉच पिणार. शिंदेंच्या मुलीबरोबर सुनेत्रा स्टेजवर नाचणार. संस्कार नाहीत धर्माचरण नाही इथे .<span face="" style="color: #444444; font-family: arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 24px;">अमीर खान आणि सलमान खान चे </span><span face="" style="color: #444444; font-family: arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 24px;"> </span><span style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em;"> सिनेमे बघणार्या पोरी पळणारच की मुसलमानांबरोबर.. ..."</span><br /><span style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em;"><br /></span></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">शिंदेंची डावी भुवई वर चढली आणी ती खाली होण्याआधी विनोदच्या उजव्या हाताचा ठोसा सशाच्या थोबाडावर बसला होता. कोलमडलंच ते. त्याला पुरता ठेचायला क्रूष्णा धावला.<br /><br /><br />शिंदेनी हाताच्या इशार्याने त्याला थांबवलं, आणी शांतपणे म्हणाले " राजकारण ही शिवी नाही साने. हिंदूचा राजकीय जय म्हणजेच हिंदुत्व. आणी सुनेत्रा ही बेळगावातली एकच केस नाही.... इंजिनिअरिंग कॉले़जच्या १० -१२ पोरींना फूस लावून पळवलय लांड्यांनी. लव्ह जिहाद म्हणतात ते त्याला. त्यासाठी बकायदा मशीदीतून प्रोत्साहन दिलं जात, आणी मक्केशा ट्रस्ट मार्फत पैसा पुरवला जातो.लोकसंख्या वाढवून राजकीय ताकद वाढवण्याचा डाव आहे हा. त्यांच आक्रमण राजकीय अन धार्मिक आहे. त्यामुळे त्याला उत्तरही तसंच आहे. असलं पाहिजे. यापुढे बैठ़कीला तुला आमंत्रण नाही. क्रिष्णा बाहेर काढ याला.... "</div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">मान खाली घालून साने निघाला; जाताना पुटपुटला " संस्कार नाही.... धर्माचरण नाही... सत्संग नाही .. सनातन धर्मशास्त्राचा मुहूर्त...."<br /><br /><br />तेव्हढ्यात विनोद ने मागुन आवाज दिला " ए सशा अमावस्येच्या अंधार्या रात्री लढाया मारून स्वराज्य उभारलं महाराजानी.. तेंव्हाही तुझ्यासारखे भुस्कट ज्योतीशी बकतच होते .. हो चालता... .आणी ऐका सर्वानी ....टीपू सुल्तान नगर पेटवा .. ह्या माघी अमावस्येला अंधाराचा फायदा घेत तिथे घुसायचं.. शिमगा करायचा.... आणी येत्या शिवरात्रीला विजयादशमी साजरी करायची. देव मस्तकीं धरावा | अवघा हलकल्लोळ करावा | मुलुख बडवा कां बडवावा की........ जाळावा | धर्मसंस्थापनेसाठी || "<br /><br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">शास्त्रीजी कडाडले. " काय फरक पडेल त्याने ? त्यांनी माझी पोरगी नुस्ती पळवली नाही. तिला बाटवली. धर्मानी... शरीरानी... आणी मनानी पण. बापाचा हात तोड्णार्या सय्यदांच्या घरात सुखानी नांदतीय अवदसा. जशास - तसे. तरच तो खरा सूड. धटासी आणावा धट | उत्धटासी पाहिजे उत्धट | खटनटासी खटनट | अगत्य करी" || सयदांच्या घरची पोरगी पळवा. तिला हिंदू करा. लग्न करून नांदवा.. आणी ती फक्त सुरवात असू द्या... मी देतो प्रोत्साहन हिंदू तरूणांना... प्रत्यकाने मुस्लीम पोरींशी लग्न करून धर्म वाढवा.. १ महिन्यात घाबरून शरण येतील हरामखोर सय्यद. भित्री जमातआहे त्यांची. एकही हिंदू पोरगी बाट्णार नाही त्यापुढे......."<br /><br /> एव्हाना शिंदेंतला मुत्सद्दी राजकारणी जागा झाला होता आणी याची राजकीय गणीते बांधू लागला होता. हे क्रुत्य करणारा तरूण -- शास्त्रींसाठी हळहळणार्या -- सार्या बेळगावचा हिरो बनणार हे निश्चित होतं.</div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">पण आग लावण्यासाठी सळसणारे कार्यकर्ते, अग्निप्रदक्षिणेसाठी मात्र तयार होत न्हवते. कारण उघड होतं - जात बुडण्याची भीती! जातीशिवाय हिंदू नसतोच! किंवा जातीचा कुळाचार त्यातली कर्मकांडे, सण वार हाच हिंदूचा धर्म असतो. आपण मुसलमानिणीशी लग्न केलं तर.. तर, पै पाव्हणे वाळीतच टाकतील की! आपल्या बहिणींशी लग्न कोण करेल मग ? परंपरेचा अभिमान बाळगणार्यांना ती परंपराच हतबल बनवत होती. षंढ बनवत होती. धर्माभिमान्यांना धर्मच पंगू बनवत होता.ओळखलं ते शिंदेंनी. विनोदच्याही लक्षात आलं . मगाशी डरकाळ्या फोडणारा वाघ गाय झाला होता. दबक्या आवाजात तो म्हणाला, " शास्त्रीजी पण त्या उस्मान च्या बहिणीशी सूत नाही जमलेलं आपल्यापैकी कुणाचं ."<br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">"हिजड्यानो" शास्त्री ओरडले. अंग घामानी थबथबलंवतं त्याचं. त्यांचा उजवा तुटका हात उंचावून पुन्हा किंचाळले " हिंदूत एकपण मर्द पोरगा शिल्लक राहिला नाही काय ? काय लागतं पोरगी पटवायला ? जे उस्मान कडे आहे आणी तुमच्याकडे नाही ते ? कळू तरी द्या मला. आणी नसेलच पुरुषार्थ तुमच्यात तर सांगतो बेळगावातल्या सगळ्या मुलींना... जा सय्यदांकडे नाहितर शेखांकडे नांदायला. आहे काय त्या उस्मान कडे ? जरासा बरा चेहरा आणी गुलुगुलु भाषा"<br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">शांतता. फुलपाखराचा पंख फड्फड्ला असता तरी कानठळ्या बसल्या असत्या अशी शांतता.<br />कोणीच पूढे येत नाही असे पाहून शिंदे दुखावले. म्हणाले " काम होइल शास्त्रीजी.. फक्त कोणीतरी सुरवात केली पाहिजे. एकदा सुरवात झाली की प्रथाच पाडू बेळगावात... अशा लग्नांची . मक्केशा ट्र्स्ट्च्या आयला ! मी दीन आर्थीक मदत आपल्या पोराना."<br /><br />जातीपातीपलीकडे पोचलेला आणी चळवळीसाठी घर दार सोडलेला एक कार्यकर्ता होता त्यांच्याकडे. त्यांच्या त्या मानसपुत्राला खासदारकीसाठी लाँच करायची हीच नामी संधी होती...तो दिसायलाही उजवा होता. बोलायलाही चतुर होता. त्यांनी आपली नजर विनोद कडे वळवली. त्यांच्या नजरेत आशा होती , विश्वास होता आणी आज्ञा होती.<br /><br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">त्यावेळी नाही म्हणायची छाती न्हवती विनोद्ची. आणी त्याचं आणी नियतीचं प्रेम प्रकरण सरांना सांगायची ती वेळ ही न्हवती. तो मानेनेच हो म्हणाला. शिंदेंचा उर दाटला.<br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">*********************************************************************************<br /><br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">झर्रकन सारा प्रसंग अॅडवकेट शींदेंच्या डोळ्यासमोरून तरळून गेला. आज शास्त्रीजींचा तुटका हात पाहून सारं पुन्हा आठवलं. आज नियतीला स्थळ म्हणून दाखवायचं होतं त्यासाठीच शास्त्रीजींना बोलावल होत. भावी जावयशी आजच नीट ओळख होणार होती. पहिल्या भेटीत उद्दाम वाटला होता तो शींदेना. पण पदर जुळलेलं खानदानी ९६ कुळी मराठ्याच घर. शिंदेना स्वत:चं तारुण्य आठवलं. उद्दाम बेदरकार स्वभाव. उंच हँडसम पर्सनॅलिटी. समोरची बाजू कितीही मोठी असली तरी - भीक घालणार नाही. अशी ताठ तत्वनिष्ठा. इंन्स्पे़क्टर राजवीर पाटील.</div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">राजवीर आणी एसीपी चौगुले काही मिनिटातच पोचणार होते. आपल्याला चौगुले साहेब कुठे नेतायत ते राजवीरला माहित न्हवतं.<br />सच्या सत्यशोधकी परंपरेतला राजवीर शास्त्री आणी पत्रिका पाहून काय प्रतिक्रिया देइल ? याचाही अंदाज शिंदेनाही न्हवता.</div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><br />*********************************************************************************<br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">नियतीने पायात घुंगरू बांधले. ता तै तम धित तै तम. भारतीय शास्त्रीय न्रुत्यप्रकार पाच.<br />प्रत्येक पंचतत्वाच्या नावाने एकेक. त्यातले भरतनाट्यम म्हणजे अग्निनृत्य.<br />ता तै तम धित तै तम.<br /><br /><br /><br /> सूत्रल अदवू चा पदन्यास सुरू झाला.<br />त्यात चार हस्तमुद्रा वापरतात.<br /><br /><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://4.bp.blogspot.com/-bkUnrt7RJ60/Vzk16sla9II/AAAAAAAACoE/3__-UFN5tCsQ2Z9e8q0uPMOiS_uBhhLTACLcB/s1600/download.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="192" src="https://4.bp.blogspot.com/-bkUnrt7RJ60/Vzk16sla9II/AAAAAAAACoE/3__-UFN5tCsQ2Z9e8q0uPMOiS_uBhhLTACLcB/s640/download.jpg" width="640" /></a></div><br /><br /> पाची बोटे एकत्र असलेली पताका,<br /><br />दुसरी अलपद्म् ,<br /><br />तिसरी अंगठा आणी शेजारच्या दोन बोटांनी बनवलेले हरणाचे तोंड - कटकमुख<br /><br />आणी चौथी मुद्रा शिखरमुद्रा .<br /><br /> ता तै तम धित तै तम<br /><br />. नियतीने नमस्कारम करून दोन्ही हाताच्या पताका उंचावल्या.<br /> दोन्ही पताका डोक्यावर इकडून तिकडे फिरू लागल्या<br /><br />. झेंडे.. झेंडे ...झेंडे... झेंडे. ता तै तम धित तै तम.<br /><br />मग नियतीच्या उजव्या हाताच्या पताकेचे उमललेल्या कमळात - अलपद्मात रूपांतर झाले. चारी बोटे बाहेर ताणलेली अन करंगळी मनगटाजवळ आलेली. अलपद्म डोलून डोलून विचारत होते.<br /><br />कोणाचे झेंडे ? कोणाचे झेंडे ? ता तै तम धित तै तम॥<br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">नियतीच्या दोन्ही हातांची कमळे डोक्यावर उधळली गेली. पावसाच्या सरींप्रमाणे कमळे अंगावर कोसळू लागली. त्या लाडीक सुखाने, सुवासाने नियतीचा चेहरा सुखाचे प्रसन्न भाव दाखवत होता.<br /><br /> ता तै तम धित तै तम.<br /><br /> पितृप्रेमाचा जास्वंद, प्रियकराचा मोगरा, फुलेच फुले होती माझ्या आयुष्यात. पण मधेच उपटले हे - दोन्ही हाताच्या पताका आभाळात फेकत नियतीने दाखवले - झेंडे.. .<br />अलपद्म डोलून डोलून विचारत होते. कोणाचे झेंडे ? कोणाचे झेंडे ?<br /><br /> ता तै तम धित तै तम<span style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em;">॥</span><br /><span style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em;"><br /></span></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">मूठ बंद अंगठा सरळ ताठ वर - दोन्ही हाताच्या शिखरमुद्रा नियतीने समोरासमोर धरल्या.<br /> कल्प्नेतला राजमुकुट शिखरमुद्रांनी डोक्यावर चढवला. विचारले -राजकारणाचे झेंडे ?<br /> पताका परत आभाळात फेकत विचारले - जातीचे झेंडे ? धर्माचे झेंडे ?<br /> अलपद्म डोलून डोलून विचारत होते. कोणाचे झेंडे ? कोणाचे राजकारण ? कोणाचा धर्म ? कोणाच्या जाती ?<br /><br /> ता तै तम धित तै तम ॥<br /><br /><br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">पित्याचा जास्वंद, प्रियकराचा मोगरा अंगावर पडायचा थांबला. कारण मधेच उपटले हे - झेंडे..<br /> शिखरमुद्रा नियतीने उलटी धरली. अंगठ्याने कपाळावर उभे गंध रेखाटले.<br /><br />आणी दाखवला - पुरुष..... पुरुषांची आडनावे. पुरुषांची वंशशुद्धी, पुरुषांच्या जाती, पुरुषांचे धर्म, पुरुषांचे राजकारण.<br /> झेंडे.. अलपद्म डोलून डोलून विचारत होते. का? का? का? का ?<br /><br />ता तै तम धित तै तम॥<br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">अंगठा आणी शेजारच्या दोन बोटांनी नियतीने हरणाचे तोंड तयार केले.<br />करांगुली आणी अनामिकेचे दोन कान झाले. कटकमुद्रा अवकाशातले कण तोंडाने वेचू लागली.<br /> नीयतीच्या आयुश्यातले क्षण होते ते.<br /><br /> पित्याने डोक्यावर उचलून ज्योतिबाला नेले तो क्षण, मातृहीन मुलीला घास भरवले ते क्षण, मुक्या मुलीला व्यक्त होता यावे म्हणून भरतनाट्यम शिकवले ते क्षण.<br /> प्रियकराने कंबरेवर हात ठेवला तेंव्हा उठलेला थरार, त्याची अमोघ भाषणे ऐकताना अंगावर उठलेला रोमांच, त्याच्या ओठांच्या स्पर्षातली जादू.<br /><br /> कटकमुद्रा सारे क्षण सार्या भावना टिपत होती. ते सारे आता पुन्हा का मिळणार नाही ? अलपद्म डोलून डोलून विचारत होते. का? का? का? का ?<br /><br /> ता तै तम धित तै तम॥<br /><br /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">शिखरमुद्रांनी उचलून नियतीने राजमुकुट फेकून दिला. प्रियकर काय निवडेल ? राजमुकुट की मोगरा ?<br /><br /> पिता काय निवडेल झेंडा की जास्वंद ?<br /><br />ता तै तम धित तै तम.<br /><br />अलपद्म डोलून डोलून विचारत होते. नियतीने फेर धरला.<br /><br />नाहीतरी पुरुषांच्या या महान भारतीय नाट्यात मुकी नियती काय करू शकणार होती? नियतीचे अग्नीनृत्य पेटत चालले, फेर्यांचा वेग वाढत राहिला. ता तै तम धित तै तम, ता तै तम धित तै तम ॥<br /><br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://3.bp.blogspot.com/-zC0BM1aCQrc/Vzk2KHS3HII/AAAAAAAACoI/UGGUcYHDtXEHh3O39Bpw0hIL-HfEAEb6QCLcB/s1600/Ragamala2.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="424" src="https://3.bp.blogspot.com/-zC0BM1aCQrc/Vzk2KHS3HII/AAAAAAAACoI/UGGUcYHDtXEHh3O39Bpw0hIL-HfEAEb6QCLcB/s640/Ragamala2.jpg" width="640" /></a></div><br /><br /></div><div style="line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><div style="font-size: 12pt;">*********************************************************************************</div><div style="font-family: "times new roman"; line-height: normal;"><span face="" style="color: red; font-family: mangal; font-size: large;"><b> : भरत नाट्यम :</b></span><br /><span face="" style="color: red; font-family: mangal; font-size: large;"><b><br /></b></span><span face="" style="color: blue; font-family: mangal; font-size: large;"><b>चाल : अइ गिरी नंदिनि सारखी </b></span><br /><div style="font-size: medium;"><span face="" style="color: red; font-family: mangal;"><b><br /></b></span></div><div style="font-size: medium;"><span face="" style="color: red; font-family: mangal;"><b>घुंगरुत घालुन हे नियती तव पायच नृत्यच भारत गे </b></span></div></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><span face="" style="color: red; font-family: mangal;"><b>भरतच नृत्यच रे भर सूत्रल आवडु आदवु नृत्य भरे</b></span></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><span style="color: red;"><b><span face="" style="font-family: mangal;">जल अवकाश जमीन व वायु भडाग्नि त पेटतसे भरते</span><span face="" style="font-family: mangal;"> </span></b></span></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><span face="" style="color: red; font-family: mangal;"><b>जय जयहे नियती चरणी तव भारत नित्यच नृत्य करे </b></span></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><span face="" style="font-family: mangal;"><span style="color: red;"><b><br /></b></span></span></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><span style="color: red;"><b><span face="" style="font-family: mangal;">कटक मुखे अं</span><span face="" style="font-family: mangal;">ग</span><span face="" style="font-family: mangal;">ठा नि</span><span face="" style="font-family: mangal;">यते नि</span><span face="" style="font-family: mangal;">यती ह</span><span face="" style="font-family: mangal;">रिणा नयने अंगुली </span></b></span></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><span face="" style="font-family: mangal;"><b><span style="color: red;"></span></b></span></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><span style="color: red;"><b><span face="" style="font-family: mangal;">कमळ फुले अल</span><span face="" style="font-family: mangal;">पद्म्</span><span face="" style="font-family: mangal;"> </span><span face="" style="font-family: mangal;">कमाल सुहास्य फुलेल </span><span face="" style="font-family: mangal;">मना भुलवी</span><span face="" style="font-family: mangal;"> </span></b></span></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><span style="color: red;"><b><span face="" style="font-family: mangal;">शिखरणि रत्नप्रभा मुकुटांचि पताक ध्वजा दिसते जगती </span><span face="" style="font-family: mangal;"> </span></b></span></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><b><span style="color: red;"><span face="" style="font-family: mangal;">जय ज</span><span face="" style="font-family: mangal;">य</span><span face="" style="font-family: mangal;">हे नियती चरणी तव भारत नित्यच नृत्य करी </span></span><span face="" style="color: red; font-family: mangal;"> </span></b></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><span face="" style="color: red; font-family: mangal;"><b><br /></b></span></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><span style="color: red;"><b><span face="" style="font-family: mangal;">नमन करी</span><span face="" style="font-family: mangal;">न</span><span face="" style="font-family: mangal;"> नमो ध्वज ही </span><span face="" style="font-family: mangal;">तर धर्म ध्वजा म</span><span face="" style="font-family: mangal;">म </span><span face="" style="font-family: mangal;">जाति ध्वजा </span><span face="" style="font-family: mangal;"> </span></b></span></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><span style="color: red;"><b><span face="" style="font-family: mangal;">भगवति मी नियती </span><span face="" style="font-family: mangal;">अलपद्म</span><span face="" style="font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: x-small; line-height: 19.32px;"> </span><span face="" style="font-family: mangal;">पुसे मजला </span><span face="" style="font-family: mangal;">कवण ध्वज हा </span></b></span></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><span face="" style="color: red; font-family: mangal;"><b>पदकमले कमळे फुलती मनि ही कमळे नयनी फुलता</b></span></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><span style="color: red;"><b><span face="" style="font-family: mangal;">जय ज</span><span face="" style="font-family: mangal;">य</span><span face="" style="font-family: mangal;">हे नियती चरणी तव भारत नित्यच नृत्य कथा </span></b></span></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><b><span style="color: red;"><span face="" style="font-family: mangal;"><br /></span></span><span face="" style="color: red; font-family: mangal;">करिसि कृपा नित पाल</span><span face="" style="font-family: mangal;"><span style="color: red;">न पोषण रम्य पीता कनवाळु पिता </span></span></b></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><span face="" style="font-family: mangal;"><span style="color: red;"><b>सुमन सुगंधित किंचित तांबुस जास्वंद देव घरी फुलला </b></span></span></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><span style="color: red;"><b><span face="" style="font-family: mangal;">त्रिभुवन </span><span face="" style="font-family: mangal;">भीषण </span><span face="" style="font-family: mangal;">तूचि करी </span><span face="" style="font-family: mangal;">नित </span><span face="" style="font-family: mangal;">सुस्वर </span><span face="" style="font-family: mangal;">हर्ष भरे मजला </span></b></span></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><b><span face="" style="color: red; font-family: mangal;">जय ज</span><span face="" style="color: red; font-family: mangal;">य</span><span face="" style="color: red; font-family: mangal;">हे नियती चरणी तव भारत नित्यच नृत्य कथा </span></b></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><b><span style="color: red;"><span face="" style="font-family: mangal;"><br /></span></span><span face="" style="color: red; font-family: mangal;">जवळ करी प्रिय प्रेम भरे जवळी अधरी </span><span face="" style="color: red; font-family: mangal;">चुंबला</span><span face="" style="color: red; font-family: mangal;"> चुंबला</span></b></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><b><span face="" style="color: red; font-family: mangal;">थरथरली तुझियाच मिठीत थरारत रोम </span><span face="" style="color: red; font-family: mangal;">च रोम उभा </span></b></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><span style="color: red;"><b><span face="" style="font-family: mangal;">सळसळले</span><span face="" style="font-family: mangal;">चि</span><span face="" style="font-family: mangal;"> मनोहर सुंदर मोहक मोगगरा फुलला </span></b></span></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><b><span face="" style="color: red; font-family: mangal;">जय ज</span><span face="" style="color: red; font-family: mangal;">य</span><span face="" style="color: red; font-family: mangal;">हे नियती चरणी तव भारत नित्यच नृत्य कसा </span></b></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><b><span style="color: red;"><span face="" style="font-family: mangal;"><br /></span></span><span style="color: red;"><span face="" style="font-family: mangal;">मधुर मधाहुनि फूल फुले त</span><span face="" style="font-family: mangal;">कथै तकथै करि नर्तन मी </span></span></b></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><span face="" style="font-family: mangal;"><span style="color: red;"><b>कुणि नटले पुरते कुणि अर्ध नटेचि पिता नट नायक ही</b></span></span></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><b><span face="" style="color: red; font-family: mangal;">मज पुढती फुलले सगळे मृदु </span><span face="" style="color: red; font-family: mangal;">जास्वंद मोगगरे पुरुषी </span><span face="" style="color: red; font-family: mangal;"> </span></b></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><b><span face="" style="color: red; font-family: mangal;">जय ज</span><span face="" style="color: red; font-family: mangal;">य</span><span face="" style="color: red; font-family: mangal;">हे नियती चरणी तव भारत नित्यच नृत्य करी </span></b></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><span style="color: red;"><b><span face="" style="font-family: mangal;"><br /></span><span face="" style="font-family: mangal;"><br /></span><span face="" style="font-family: mangal;"><span>तव तुकडे तुकडे नियते </span> तव धर्म करी तव जात करी </span></b></span></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><span style="color: red;"><b style="font-family: mangal;"></b><b style="font-family: mangal;">अति अति क्रोधि</b><b style="font-family: mangal;">त </b><b style="font-family: mangal;">क्रंदन तांडव दानव हे असले पुरुषी </b><b><span face="" style="font-family: mangal;"> </span></b></span></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><b style="font-family: mangal;"><span style="color: red;"><span>पसरत रक्तसडे धरणीवर पौरुष जात अधर्म </span>धरी</span></b></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><b><span face="" style="color: red; font-family: mangal;">जय ज</span><span face="" style="color: red; font-family: mangal;">य</span><span face="" style="color: red; font-family: mangal;">हे नियती चरणी तव भारत नित्यच नृत्य करी </span></b></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><span style="color: red;"><b><span face="" style="font-family: mangal;"><br /></span><span face="" style="font-family: mangal;">तुडवित छिन्न विछिन्न सभोवर घालि धुमाकुळ ते पुरुषी </span></b></span></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><span face="" style="color: red; font-family: mangal;"><b>उचलुनि आपटिला रणि मानव गंड असे अति क्रूरकृती</b></span></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><span style="color: red;"><b style="font-family: mangal;"><span>थयथय नाचति गुंड </span>ऋषीवर हा ध्वज </b><b style="font-family: mangal;">जिंकती ते जगती </b></span></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><b><span face="" style="color: red; font-family: mangal;">जय ज</span><span face="" style="color: red; font-family: mangal;">य</span><span face="" style="color: red; font-family: mangal;">हे नियती चरणी तव भारत नित्यच नृत्य करी </span></b><br /><b><span face="" style="color: red; font-family: mangal;"><br /></span></b><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://4.bp.blogspot.com/-nyYnc171Zeg/Vzk2TQhA2VI/AAAAAAAACoM/pe8ZQgCI9yAkJwZh8SI-Spgy_eI6mg0zACLcB/s1600/stock-photo-47877764.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="253" src="https://4.bp.blogspot.com/-nyYnc171Zeg/Vzk2TQhA2VI/AAAAAAAACoM/pe8ZQgCI9yAkJwZh8SI-Spgy_eI6mg0zACLcB/s400/stock-photo-47877764.jpg" width="400" /></a></div><b><span face="" style="color: red; font-family: mangal;"><br /></span></b></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><b><span face="" style="color: red; font-family: mangal;"><br /></span></b></div><div style="font-family: "times new roman"; font-size: medium; line-height: normal;"><span face="" style="font-family: "times new roman", "new york", times, serif; font-size: 16px; line-height: 19.2px;">*********************************************************************************</span></div><div style="font-size: 12pt;"><br /></div></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;">शिंदे सर जरासे उखडले होते. राजवीर सोबतची बैठक विषेश जमली न्हवती पण अजून आशेला वाव होता. नियती सुंदर असली तरी मुकी होती. तिला चांगल्या घरी उजवायला थोडेबहुत कष्ट पडणारच. आज बरेच विषय मार्गी लागायला हवे होते. पत्रकाची केस, टीपू सुल्तान नगरची कारवाई, हे घरगुती विषय, विनोदचा राजकारण प्रवेश. सगळ्या विषयांवर विनोद्शी सविस्तर बोलणे आवश्यक होते.</div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><br style="line-height: 1.2em; outline: none;" /></div><div style="font-size: 12pt; line-height: 1.2em; margin: 0px; outline: none; padding: 0px;"><span face="" style="color: #444444; font-family: arial, sans-serif; line-height: 24px;">दिवेलागणी झाली होती. विनोदही येउन पोचला होता . </span><br /><span face="" style="color: #444444; font-family: arial, sans-serif; line-height: 24px;"><br /></span><span face="" style="color: #444444; font-family: arial, sans-serif; line-height: 24px;">बैठकीला सुरवात झाली होती. </span><br /><div style="color: #444444; font-family: arial, sans-serif; line-height: 24px;"><br /></div><div style="color: #444444; font-family: arial, sans-serif; line-height: 24px;">पेग पहिला : - </div><div style="color: #444444; font-family: arial, sans-serif; line-height: 24px;"><strong style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; line-height: 1.2em; outline: none;">पेग पहिला</strong><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">शिंदे सरांनी स्कॉचचे दोन लार्ज पेग बनवले. विनोद च्या ग्लासात थंड सोडा भरला. स्वतःच्या ग्लासात बर्फाचे तीन खडे टाकले फक्त.... बर्फ ग्लासात घोळवत घोळवत ग्लास आदळला आणी म्हणाले " चिअर्स... विनोद तुला माहितिय ? ही चीअर्स ची प्रथा कशी सुरू झाली ते ? तसा तू ....या विषयात नवाच ! मी बर्याच गोष्टी ऐकल्यात चीअर्स बद्दल. युरोपातली प्रथा आहे म्हणतात. .....युद्धानंतर शत्रूपक्षातले जनरल लोक वाटाघाटी करायला बसायचे.... त्यावेळी बिअर ढोसायचे. कधी कधी बिअर मधूनच एकमेकाना विषप्रयोग करायचे. त्यावर उपाय म्हणून चिअर्स आलं. चिअर्स च्या वेळी ग्लास आदळायचे.... मग दोन्ही ग्लासातली बिअर इकडे तिकडे मिसळते.... </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">बियर मधला अर्क मिसळला </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">कि </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;"> </span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"> विषप्रयोगाचा धोका टळतो. म्हणून ! चिअर्स ! "</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">विनोदनं पहिल्यांदा एक खणखणीत घोट ओढला. </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">शर्टाच्या </span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">बाहीन ओठ पुसले. स्कॉच प्यायची ही पद्धत नव्हे खर तर. पण शेवटी दारू ती दारूच. अर्धा झालेला ग्लास टेबलावर ठेवत विनोद बोलला '' आपण जनरल तर आहोत सर; पण शत्रूपक्षातले नाही. तेंव्हा विषप्रयोगाचा धोका नाहीच ! आणी खरं युद्धही अजून सुरू व्हायचय.. "</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">" आणी रणांगणावर माझा सेनापती विजयी होणारच. तेंव्हा थ्री चीअर्स फॉर यू विनोद. पहिल्यांदा पत्रकाची केस निल करू</span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">न </span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"> देतो. केस निल झाली की, टार्गेट : उस्मान ची बहीण नाजरीन ... १८ वर्षाला सहा महीने कमी आहे वय तिच. उचलायची तिला. आणी मग हो गायब ६ महीन्यांसाठी. लग्नाच कायदेशीर वय झाल की सहा महीन्यानी बेळगावच्या नटेश्वर मंदिरातच धडाक्यात लग्न लावतो तुमचं. हिंदूची पोरगी पळवल्याचे परिणाम कळू दे साल्याना. त्यानंतर फक्त चार --- सहा महिन्यात लोकसभेची निवडणूक लागेल. चमत्काराला नमस्कार होतोच विनोद. आणी आपला हिंदू समाज मेल्या आईच दूध प्यालेला नाही. पराक्रमाला मतदान होतंच. हजारो भाषणांपेक्षा एक बाबरी काम करते आणी देशाचं सरकार बदलते... राजकारणात जनतेची नाडी कळली पाहीजे. मला बेळगावच्या मतदाराची नाडी माहितीय विनोद. शास्त्रीजींची सुनेत्रा उस्मान न पळवली आणी कट्यार खुपसली बेळगावच्या काळजात. ती जखम सांधणारा खासदार होणारच. आणी तुझी पक्षाकडून उमेदवारी फिक्स करायची जवाबदारी माझी ! </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">निवडुन आणण्यासाठी जी काही ' गडबड ' करावी लागेल त्याचीही जवाबदारी माझी .</span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"> तेंव्हा भावी खासदार श्री विनोदभाउ बडवे.. चीअर्स.. थ्री चीअर्स फॉर यू !" ग्लास उंचावत शिंदे म्हणाले; आणी मग त्यानी एक हलका सीप मारला.</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">गडबडलाच विनोद. खर तर त्याला त्याच्या आणी नियतीच्या प्रेम प्रकरणाविषयी सरांशी बोलायच होतं. पण सरांची गाडी वेगळ्याच रूळांवर धावू लागली होती. ही खासदारकीची गाडी विनोद सोडणार न्हवता. पण नियतीची मधुर साथसोबतही सोडू इच्छीत न्हवता. गोंधळलेल्या चेहर्यान सरांकडे बघत त्यानी ग्लास उचलला आणी एका दमात तो संपवत म्हणाला " जरा गोंधळलोय मी सर. आपल मागे बोलण झाल्यानुसार नाझरीनच्या मोठ्या बहिणीशी क्रीष्णान सूत जुळवलंवतं; तिला उचलायला आम्ही टीपू सुल्तान नगर पाशी गेलो आणी मग सगळा राडा झाला..."</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">ग्लास संपवत शिंदे म्हणाले " प्लॅन चेंज विनोद... क्रीष्णा आणी तू दोघानी सय्य्दांच्या पोरी उचलायच्या. क्रीष्णाच लग्न लगेच लावायच. तू नाबालिक नाझरीन ला घेउन ६ महीने गायब रहायच. म्हणजे सहा महिने विषय मिडियात तापत राहिल. तिच लग्नाच कायदेशीर वय झालं की प्रकटायचं. आणी निवडून यायचं". </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">तू निवडुन येण्यासाठी जो दंगाधोपा आणि खूनखराबा करावा लागेल त्याची जवाबदारी माझी.....</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">गोंधळलेल्या चेहर्यान विनोदने दोघांचे पेग भरले आणी म्हणाला " धक्का बसला सर."</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><strong style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; line-height: 1.2em; outline: none;">पेग दुसरा</strong><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">पुढचे दोन तीन घुटके मारताना शिंदे शांतपणे विनोदकडे पहात होते. म्हणाले " गडबडून जाउ नको विनोद.. मी अतीशय विचारपूर्वक योजना बनवलीय. तू नाझरीनला घेउन गायब व्हायच. पहिल्यांदा पोलीस तुला कुठे शोधतील ? बेळगावात. पण तू त्याना सापडणार नाहीस. कारण तू तेंव्हा पंढरपुरात असशील. तिथल्या गर्दीत मिसळलेला. तुझं वडीलोपार्जीत घर आहे तिथं. त्याबद्द्ल कोणालाही माहीत नाही. त्या घरी रहायचं मागच्या दारानं एन्ट्री घ्यायची आणी सुमडीत रहायचं वरच्या सोप्यावर. कार्यकर्ते शिधा पोचवतील तुला. बाकी पोलीस तुला शोधतील मुंबई पुण्यात पण त्याना काय मिळणार ? केळं.... ! बाकी पोरगी एकदा अठरा वर्षाची झाली की लावू वाजत गाजत लग्न. तेव्हा पहिल मिशन म्हणजे नाझरीनला फूस लावून पटवणे. बाकी ते जमेलच तुला. तुझ्यासारख्या देखण्या राजकुमाराची वाटच पहात असतात पोरी."</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">" सर तुमच्याशी नियतीबद्दल बोलायचं होतं थोडसं " विनोद चाचरत म्हणाला.</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">दोन पेग होत आले. शिंदे भावूक झाले. ग्लास संपवत शिंदे म्हणाले मला पण बोलायचय तिच्याविषयी. " बाकी तू आणी नियती मला मुलं दोन. दोघही दिसायला सुंदर सर्वगुणसंपन्न की काय ते ! पण मुकं लेकरू नियती. पोरीच्या बापाच्या चिंता कळायच्या नाहीत तुला विनोद. "</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">विनोदचं डोकं भणाणलं होतं. आपण कोण कुठले पोरके भटके. आपल्यासारख्या अनाथाला शिंदे सरानी मायेने जवळ घेतलं , </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">नेता बनव</span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">ल ....</span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"> मुलगा मानलं, राजकीय वारसदार मानलं, त्यांच्या मुलीबद्दलच्या भावना कशा सांगाव्या त्याना ? त्यांच्या आपल्याबद्दलच्या योजनांवर पाणी कसं फिरवायच ? कस खेळायचं त्यांच्या आणी </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">खर तर </span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">आपल्याही राजकीय स्वप्नांशी ? भानावर येत विनोद म्हणाला " नियतीबद्दल बोलत होता सर ... "</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">ग्लासातले बर्फखडे खुळखुळवत शिंदे म्हणाले. '' हो तिच्यासाठी स्थळ बघितल आज. स्थळ ऐकून धक्का बसेल तुला.. इंन्पेक्टर राजवीर पाटील ! मुलगा मोठा उमदा वाटला मला. पण पक्का .. हिंदुत्वाचा विरोधक. आधी </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">मानवता - माणुसकी </span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"> वगैरे बडबडला. कशाला पायजे धर्मावरून भांडणं वगैरे वगैरे... त्यानंतर तेच तेच बामन बामन बामन बामन करत बसला, वेदोक्त प्रकरण बामनी कावा वगैरे.. मी विचारलं त्याला - हिंदुत्व ? </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">काय आहे हिंदुत्व ? </span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">बामणाला आंदण कुणी </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">दिल ? कुणि दिली मक्तेदारी </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">हिंदुत्वाची भटाला </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">? </span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"> . काय आहे हिंदुत्व ??</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">ग्लास टेबलावर ठेवला. दोन्ही हात मानेमागे ठेवत ते म्हणाले " मग मी राजवीरला त्याच्याच आजोबांची गोष्ट सांगीतली. त्याचे आजोबा ...</span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">माझ्या चुलत्यांचे मामेभाउच ते ..... पाहुण्यापैकि आमच्या ..</span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">.नाना पाटलांबरोब</span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">रचे </span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"> स्वातंत्र्यवीर होते. ते कम्यूनिस्ट. पण निजामी राज्यातल्या रझाकरांची मस्ती उतरवायला. नानांची तूफान सेना धावली होती....</span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">तेव्हा राजविरचा आजा हातात ठासणीची बंदुक घेऊन धावला होता ....</span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">... ते हिंदुत्व "</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">"माझा देश... देशावरच प्रेम... देशद्रोह्यांची चीड म्हणजे हिंदुत्व... माणुसकी हाच खरा धर्म बरोबराय.. घराला कुलुप घालू नये ही पण एक आदर्श गोष्ट आहे... पण जोपर्यंत या जगात खुनी आहेत बलात्कारी आहेत; तोपर्यंत घराला कुलुपांची आवश्यकता आहे... माणुसकी हाच खरा धर्म असला तरीही जोपर्यंत इस्लामी जिहादची दारू पिउन या </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">लांड्या </span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"> डुकरांचा दहशतवादी नंगानाच या देशात सुरू आहे तोपर्यंत आम्ही हिंदुत्वाचे रणशिंग फुंकतच राहणार. ....शेंडीच्या गाठीत, जानव्याच्या दोरीत, गायीच्या मुतीत हिंदुत्व नाही...... पुराणातल्या वांग्यात, तीर्थाच्या भांड्यात, उपासाच्या सांडग्यात हिंदुत्व नाही..... वेदांच्या उक्तीत ..., यज्ञाच्या आगीत , ब्राह्मणांच्या पंगतीत हिंदुत्व नाही... देशद्रोह्यांची दाढी उपटायला मर्द हिंदूंची मूठ वळते - त्यात -</span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">आणि त्यातच </span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">हिंदुत्व आहे..</span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">त्या वळत्या मुठीत ... पेटत्या डोळ्यात ....</span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">.. सीमेवरच्या जवानांत , जवानांच्या हौतात्म्यात , त्यांच्या चीतेतल्या निखार्यात हिंदुत्व आहे. कारसेवकांच्या अंगारात हिंदुत्व आहे. वीरपत्नींच्या त्यागात - अश्रूत हिंदुत्व आहे..... त्यांच्या डोळ्यातले एक थेंब पाणी लाख लाख तरुणांचे रक्त उकळवते त्यात हिंदुत्व आहे. त्या उकळत्या रक्तात, रक्ताच्या नात्यात हिंदुत्व आहे. हिंदुचे बंधुत्व म्हणजे हिंदुत्व ! "</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">"मग काय म्हणाला राजवीर ?" पेग भरत विनोद ने विचारले.</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; line-height: 1.2em; outline: none;"><span style="line-height: normal;"><br style="outline: none;" /></span></span><strong style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; line-height: 1.2em; outline: none;">पेग तिसरा </strong><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; line-height: 1.2em; outline: none;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"> राजवीर फार नेमकं बोलतो. हिंदूनी एक व्हायला कुणाचीच अडकाठी नाही, पण हिंदुत्वाचा वटवृक्ष जर वाढायचा असेल तर त्यावरची सनातनी बांडगुळं भवानी तलवारीनी छाटावी लागतील म्हणाला तो. ठीकय. पण त्यावर जास्तीची मल्लीनाथी करत म्हणाला, पण त्यासाठी हिंदू आणी मुस्लीमात अविश्वास तयार करायची काहीच गरज नाही. तसं करू नका तुम्ही लोक". शिंदेनी राजवीरची भाषा ऐकवली.</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">ग्लास टेबलावर आदळत विनोद म्हणाला "आईच्या गावात गेला विश्वास."</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">शिंदेनी खांद्यावरची शाल काढून सोफ्याच्या पाठीवर टाकली. स्कॉचचा एक हलका सिप मारला आणी डोळे बारीक करत विनोद कडे पहात, स्मितहास्य करत ते म्हणाले " कसा जाईल आइच्या गावात ? पानिपतात पूर्वीच मेला नाही का तो ? मग मी राजवीरला ९२ च्या दंगलीवेळची एक गोष्ट सांगीतली.</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"> बेळगावाचा आमदार होतो मी तेंव्हा. भल्या पहाटे एक कार्यकर्ता माझ्याकडे आला म्हणाला बडी मशीदीत मुस्लीमांनी शस्त्र लपवलि</span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">या</span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">त..... मग पहाटेच्या नमाजाच्या वेळेलाच -- दोनशे कार्यकर्ते घेउन धडकलो मशीदीत. सरळ आत घुसलो. मला पाहून सारी मुसलमानं भीतीने चळाचळा कापत उभी होती. ....सगळी मशीद शोधली. तपासली.... एकही शस्त्र न्हवतं... मग दुसरा कार्यकर्ता बोलला इथे नाही सर ...अल निर्मा मशीदीत पेट्रोल बाँम्ब आहेत... मग आम्ही तीही मशीद तपासली. तिथंही काही मिळालं नाही. त्यादिवशी बेळगावातल्या तब्बल पंधरा मशीदी तपासल्या आम्ही.... एकाही मशीदीत काडी </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">सुद्धा </span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"> मिळाली नाही . तलवारी आणी पेट्रोल बाँम्ब सोडाच. </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">शाट्ट मिळाल नाही ..</span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"> पोपट झाला माझा तेंव्हा. पण आजही कुणी मला मशीदीत शस्त्र लपवल्याची टीप दिली तर मी तपासायला जाईनच तिथं. कारण काय ? अविश्वास ! अविश्वास आहे आपल्या देशात मुसलमानांबद्द्ल...... मशीदीत शस्त्र लपवल्याची बातमी कोणालाही खरीच वाटेल. पण प्रश्न असा आहे की का नाही बसत विश्वास अल्पसंख्यांवर? पाकिस्तानातल्या हिंदूनी मंदिरात शस्त्र लपवल्याची टीप तिथल्या मुसलमानाना कुणी दिली तर ? काय प्रतिक्रीया असेल त्यांची ? दाताड विचकटून हसतील ते पाकडे ! आता कळलं का नाही बसत विश्वास .....</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">त्यांची वागणूक, आचार आणी अनुभवच असे आहेत की विश्वास ठेवूच शकत नाही मी."</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">" मग मी राजवीरला म्हणालो तुला पोपटाची गोष्ट महितीय का ? एक सुंदर राजकन्या असते. एका राजकुमाराचं तिच्यावर फारफार प्रेम असतं. एकदा एक दुष्ट राक्षस त्या राजकन्येला पळवून नेतो. मग राजकुमार काय करणार ? झक्कत जातो लढायला राक्षसाशी. पहिल्यांदा राक्षसाचा हात छाटतो. लगेच दुसरा हात उगवतो. पाय उडवल्यावर नवीन पाय उगवतो. मुंडकं कापल्यावर नवं मुंडकं उगवतं. आता राजकुमाराला प्रश्न पडतो की याला मारायचा कसा? मग त्याला तिथं एक पोपट दिसतो. पोपट. हिरवागार. लाल चुटुक चोचीचा. राजकुमार त्या पोपटाची मान पिरगाळतो. राक्षस आचके विचके देत जमनीवर धाडकन पडतो. जीभ बाहेर लटकते त्याची. कारण राक्षसाचे प्राण त्या पोपटात असतात........ महाराजांनी त्यांच्या वाघनखानी अफझलखान उभा फाडला. पण संसदेवर हल्ला करणारा भडवा..... अफझलगुरू </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">जन्माला येतोच आहे. </span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"> . एक अफझल फाडला तरी दुसरा तयार होतोच.... ह्या अफझुल्ल्यांचे प्राण कशात आहेत ? त्यांच्या पोपटाची मान पिरगाळल्याशिवाय हे अफझल सत्र थांबणार नाही. तो ईस्लामी धार्मीक शिकवणुकीचा पोपट आहे. जिहादचा पोपट छाटला पाहिजे. हिंदू म्हणून ताठ मानेन या देशात जगणे. हा माझा हक्क आहे. और मै कीसी आने वाली पीढीओंके लिये नही लढ रहा. मुझे मेरा हक चाहिये. और वो भी अभी. इसी वक्त. "</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">विनोदनी एका दमात ग्लास संपवला. त्याच्या आशा पल्लवित, चित्तवृत्ती उल्हासित झाल्या होत्या. अधिरपणे त्याने विचारल. "मग काय ठरलं नियतीच्या लग्नाचं ?"</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">" काय होणार ? लटकतोय अजून प्रश्न. पण राजकारण वेगळं आणी रक्तसंबंध वेगळे. हे त्यालाही कळतं. आणी मलाही.......पुढच्या बैठकीत गाडी सरकेल पुढे... ठरवून टाकू लग्न. "</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">विनोदच डोक गरगरू लागलं होतं. डोळे मिटले की की समोर वर्तूळं दिसायची. त्यात नाचती नियती तरळायची. तीन पेगनंतर भीडही थोडी चेपली त्याची. ग्लासच्या तळात बघत तो म्हणाला " .....सर नाझरीनशी लग्न नाय करायच मला. लग्न म्हणजे काय खेळय ? माझा खेळ नका मांडू.... माझ्या पुर्या आयुश्याचा प्रश्न आहे हा."</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">शिंदेनी ग्लास संपवला. नशा चढू लागली होती. नशा दारूची. ..नशा राजकारणाची... नशा सत्ताकारणाची... नशा इतिहासाची...नशा भूतकाळाची... नशा स्वतःचीच. छातीवर हात आपटत ते म्हणाले " हा मी. मी मल्हारराव केशवराव शिंदे. कोण आहे माहित आहे ? गरीब शेतकर्याचा पोरगा. आजचा आमदार. ४० कोटींचा मालक. बेळगावातल्या हिंदूंचा त्राता. आणी तुझा भाग्यविधाता. का आहे? कारण स्वतःच्या खाजगी जीवनाच तेरावं घालूनच राजकारणात उतरलो मी. तुझ्या आयुश्याचा प्रश्न नाही हा...... हा हिंदूच्या स्वाभिमानाचा प्रश्न आहे. हा देशाच्या भविष्याचा प्रश्न आहे. तान्हाजी, बाजी, मुरारबाजीने स्वतः खाजागी आयुश्य फाट्यावर मारल म्हणून तू बडवा राहिलास. नाहीतर सय्यदांचा भडवा बनून नमाज पढतास."</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">डाव्या हाताने सोफ्याचा आधार घेत शिंदे पुढे कलले. ग्लास टेबलावर आदळत म्हणाले " भर पेग"</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><strong style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; line-height: 1.2em; outline: none;">पेग चौथा</strong><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">शिंदेनी पुन्हा ग्लास उचलला त्यातले बर्फाचे खडे स्कॉच मधे गोल - गोल फिरवले. " हे चक्र तोडलं पाहीजे. आता बस्स झालं. अब हिंदू मार नही खायेगा. तुम्ही पन्नास माराल तर आम्ही पाच हजार मारू. तुम्ही एक पोरगी बाटवाल तर आम्ही शंभर पोरीना शुद्ध करू. दुसरी भाषा समजत नाय भाड्याना. हे युद्ध आहे. त्यासाठी रणचंडी बळी मागते आहे. तुझ्या वैयक्तीक खाजगी जीवनाचा बळी. कवीता आहे ना ती ... जिवा,तान्हाजी, बाजी, मुरारबाजीवरची.... सेतुनिर्माण.... देहाचा पूल</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">स्वर्णीम पृश्ठ गतकालके</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">पढतेही कंपित हृदय, प्रस्फूर्त बाहुद्वय |</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">जो नस नस मे थी दौडी</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">बि़जली हमारी रगोंमे</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">हतवीर्य आज वह विद्युत</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span face="" style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: "times new roman", "new york", times, serif; line-height: 19.1875px;">जीवन हुवा श्वानवत, या फूटी अपनी किस्मत|</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span face="" style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: "times new roman", "new york", times, serif; line-height: 19.1875px;">किस्मत पे न रोते थे</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span face="" style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: "times new roman", "new york", times, serif; line-height: 19.1875px;">खुद भविष्य अपना लिखते थे,</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span face="" style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: "times new roman", "new york", times, serif; line-height: 19.1875px;">हस्तरेखाओंकी दिशा, मुट्ठी से बदलते थे |</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span face="" style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: "times new roman", "new york", times, serif; line-height: 19.1875px;"><br /></span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"></span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">मुठीत दारुचा </span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">ग्लास उंचावत विनोद उभा राहिला. कविता म्हणू लागला</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;">" </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">खान उठाये बिडा , बिजापुरी दरबार में </span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><div style="line-height: 24px;">इस सिवा चूहे को , मै पकडुगा शान से<br /><div>कसम खाकर जिहाद की निकला जानोशान से </div><div>मुर्तिया भंजने गोवध करने , मुजाहिद निकले शौक से </div><div><br /></div><div>जासूद मौजूद सिवा का , बिजापुरी दरबार में </div><div>पहुचा राजगड किला , करे शिवा को मुजरा </div><div>वृत्त सुनकर सिवा , हो गया उठ खडा </div><div>खडे हो गए भाले , शत्रु रक्त के प्यासे </div><div><br /></div><div>जय भवानी नि गर्जना आसमान में लहराई </div><div>हर हर महादेव कहते फ़ौज अवनिपर दौड़ी </div><div><br /></div><div>देखा तो बड़ी खायी ; अंगारो से भरी हुइ </div><div>अद्भुत संकट आसमानी ; <span style="line-height: 1.54;">कैसे कुचले सुल्तानी </span></div><div><span style="line-height: 1.54;"><br /></span></div></div><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">आता विनोदच्या उघड्या डोळ्याना वर्तुळं वर्तुळं दिसू लागली होती. तिरमिरत तो बोलू लागला " सर म्ह्टलं तर कविता काल्पनीक आहे. म्हटलं तर जिवा,तान्हाजी, बाजी, मुरारबाजीवरची... रूपक कविता..म्हटलं तर भूतकाळ... " भूतकाळ अनिश्चित असतो" ....... " इतिहास हा अंदाज असतो " ...... मी गडकरी शिवबाचा....खानाची ती हिरवी छावणी. त्या भोवती खणलेला खंदक. खंदकात निखारे. पेटते निखारे. पल्याड जावून माजलेले बोकड चिरायचेत. त्यांच्या रक्तासाठी भाले तहानलेत. पण पेटत्या निखार्यावरून आत कस जायच ? विझवायला जवळ ओढे न्हवते. स्वराज्या भोवती अशाच अडचणींचे निखारे होते. पण मावळे लेचेपेचे न्हवते. " एका हाताने सोफ्याचा आधार घेउन विनोद उभा होता. थोर विचारवंताचा - वक्त्याचा आव आणत त्याने उजवा हात उंचावला होता.</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">ग्लास खाली ठेवत शिंदे उठले. पुढची कविता म्हणू लागले</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;">" कल्पना स्पर्शली चित्ता</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;">जो तोच पटाइत चित्ता</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;">ठाकूनी पुढे सगळ्यांच्या</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;"><br /></span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"></span><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;">जाहला शिवजी वदता -</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;">जाणार काय माघारा ?</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;">सरकार काय हे पुसता ?</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;">ऐका तर माझे आता -</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;"><br /></span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"></span><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;">जी तयार हुकुमाकरता</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;"><br /></span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"></span><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;">खंदकावरी जरी कोण</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;">आपुले देह टाकून</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;">मज देइल पूल करून ? </span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">"</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">"अंगारो की शयन</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">बनेगी कुसुमसज्जा</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">वीरो अपने तन से</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">सेतुनिर्माण है करना"</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">विनोदनं आपला वर नेलेला हात झोकात खाली आणला. चुटकी वाजवून त्वेषानं तो म्हणाला -</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;">" निघताच शब्द बाहेर</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;">जन निजले त्यावर चार</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;">त्यांचिया शरिरावरूनी</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;">छावणीत सगळे घुसले</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;"><br /></span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"></span><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;">गळे शत्रूचे चिरले</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;"><br /></span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"></span><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;">रक्त ते भाले प्याले"</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;"><br /></span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"></span><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;">इतक्यात उगवला अरुण</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;">तो गुलाल उधळी वरून</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="color: red; font-family: -webkit-standard;"><br /></span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">अरुणोदय बस तभी हुआ</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">केसरिया रंग छाया</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">स्वाधीनता का भगवा</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">आस्मान मे लहराया "</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">रणचंडी व्यक्तीस्वातंत्र्याचा बळी घेत होती....नशा चढत होती. दारूची.... युद्धाची. ....अनिश्चित भूतकाळाची. काल्पनीक इतिहासाची.... ताम्रसुरा प्यालेला नभातला दैत्य माजला... राजकारणाचा राक्षस जास्वंद चुरगाळत होता. सत्ताकारणाचा सैतान नसानसात भिनत होता. मोगरा पिचत होता.</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">धडपडत विनोद टेबलाजवळ आला शिंदेकडे पहात म्हणाला " माजी आमदारसाहेब .... भावी खासदाराचा पेग भरा "</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><strong style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; line-height: 1.2em; outline: none;">पेग पाचवा</strong><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><strong style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; line-height: 1.2em; outline: none;"><br /></strong><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"></span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><strong style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; line-height: 1.2em; outline: none;"></strong><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">"विनोदपंत जरा चढलिय तुम्हाला." शिंदेच्या या उद्गारांवर विनोद म्हणाला - " मी कुठला पंत ? मी तर जंत सर... भरा पेग. पण सर खासदार होणारच आपण. कितिपण पैसे खर्च करू. माझा एक काँटॅक्ट आहे मुंबईत. लय भारी टॉप सिक्रेट. तुम्हाला सांगेन नंतर त्याविषयी ... "</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">पाचव्या पेग ला दोघांनी पुन्हा चिअर्स केलं. थरथरत्या हातांनी ....विनोदने पुन्हा एका दमात ग्लास संपवला आणी तळहाताने ओठ पुसले. कडक स्कॉच जठर जाळत धमन्यांत शिरली...... मेंदूत पसरली. भास. शौर्याचे भ्रम. ....नियतीचे विभ्रम. वर्तुळं वर्तुळं वर्तुळं वर्तुळं.</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"> शिंदे सर बर्फाचे खडे स्कॉच मधे गोल गोल घोळवत होते. विनोदच्या अर्धोन्मलित डोळ्या समोर दिसत होती - वर्तुळं वर्तुळं वर्तुळं वर्तुळं. स्कॉच चा महाप्रचंड ग्लास. कट्यावर बसावं तसं आपण ग्लासच्या कडेवर बसलोय. बर्फाचे मोठमोठे क्युब दोन्ही हातानी उचलून ग्लासात फेकतोय. त्यामुळे स्कॉच मधे ऊठतायत तरंग - तवंग - वर्तुळं वर्तुळं वर्तुळं वर्तुळं. विनोद नी बर्फाचे धोंडे जोरजोरात ग्लासात फेकायला आरंभ केला. आरंभ है प्रचंड, बोले मस्तकों के झुंड । आज जंग की घडी की तुम पुकार दो ॥ धाडड बर्फाचा मोठाला धोंडा नियतीच्या डोक्यात आदळला. आयला .....तिनं तर आधीच त्या वर्तुळात फेर धरला होता. बर्फाच्या खड्याबरोबर नियतीपण ग्लासात वितळून गेली. तिनं विनोदची साथ सोडली.... </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">तशी नियतीन विनोदाची साथ कधीच सोडून दिली होती ....</span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">वर्तुळं वर्तुळं वर्तुळं वर्तुळं.</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">विनोदला गरगरू लागलं. तो उभा राहिला. पाय लटपटत होते. म्हणाला - " मी निघतो सर "</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">विनोदची पाउलं जिन्याच्या दिशेने पडली. विनोदची धडपडती पावल जिन्यावर वाजत होती. डोक्यात घण वाजत होते. दारूच्या नशेत मुंबईच्या काँटॅक्ट बद्दल बोलण्याची घोडचूक घडली होती. त्याच्या पावलांचा आवाज बंद होइस्तवर शिंदे ग्लासातले खडे घोळवत होते. आवाज बंद झाला. विनोद घराबाहेर पडलाय याची खात्री झाली.</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">विनोद बाहेर पडत असताना .. नियतीचे मुके डोळे .. त्याकडे हताश विषण्ण </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">पणे...... आणि साहजिक </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">त्वेषाने बघत होते .. पण त्या डोळ्यात द्वेशापेक्षा करुणाच जास्त दिसली मला ... </span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">शिंदेनी मोबाईल उचलला. एक नंबर डायल केला. पहिल्याच रिंग ला तिकडच्या व्यक्तीने तो उचलला. - " पोती पोचली ? .... अच्छा, अच्छा. जपून ठेव. फार तर १० दिवस माल पोलिसांपासून लपवून ..... अच्छा, अच्छा. त्यानंतर त्याचा वापर. ..." शिंदेनी प्रसन्न चित्ताने हसत मोबाइल बंद केला. "सोन्या जेवण लाव" शिंदेनी हुकूम सोडला.</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">*********************************************************************************</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><strong style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; line-height: 1.2em; outline: none;">दिल्ली - </strong><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">सेंट्रल कमांड ऑफिस </span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">रामशरण पांड्या साहेबाचे बूट चकाचक पॉलिश करत होता. काटेकोर व्यवस्थितपणाच दुसरं नाव म्हणजे मेजर शीलवर्धन </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">कांबळे </span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">. पस्तीस वर्षाचा हा तरणाबांड ऑफिसर. अविवाहित. कारण त्याच पहिलं लग्न झालं होतं घड्याळाशी. दुसरं हातातल्या टॅबलेट पीसी शी. आणी तिसरं लग्न सतत जवळ असणार्या एस एल आर कॅमेर्याशी. चौथ्या बायकोला द्यायला त्यापाशी वेळ शिल्लक न्हवता.</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">अव्यवस्थितपणा खपवून घेतला जात नाही हे रामशरणला पक्कं ठावूक होतं.</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">सकाळी बरोब्बर ६ वाजून तीस मिनिटानी मेजर शिलवर्धन च्या टॅबलेट पीसी चा मॉर्नींग अलार्म भूणभुणत असे. पण त्याआधी एक सेकंद शिलवर्धनचे डोळे उघडलेले असत. तंतोतंत ६:३५ ला रामशरण बेड टी आणून देई. सकाळच्या सहा वाजून पंच्चावन्न मिनिटांनी; मेजर साहेब ब्रेकफास्टच्या टेबलावर हजर असत. तीन उकडलेली अंडी, कडक भाजलेले चार ब्रेड टोस्ट आणी १ मोठा मग भरून स्ट्राँग काळी कॉफी. गेली ३ वर्षे न्याहारीत किंवा वेळेत फरक पडलेला रामशरणने पाहिला न्हवता.</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">पाच मिनिटाच्या आत ब्रेड आणी अंडी संपलेली असत. त्यापुढचा मोजून अर्धा तास शीलवर्धनची बोटे टॅबलेट पीसी वर फिरत. विविध देशांच्या अनेक वर्तमानपत्रांच्या ई - पेपरचे झपाट्याने वाचन चालू असताना मे़जर ब्लॅक कॉफीचे घुटके घेत राहतो. त्यावेळी आवाज झालेला त्याला खपत नाही हे माहिती असल्याने रामशरण तो अर्धा तास बागेतल्या झाडाना पाणी घाली. साडे सात वाजता टॅबलेट पीसी पुन्हा भुणभुणायचा - त्यावेळी चकाचक पॉलिश केलेले बूट तयार ठेवणे हे रामशरण पांड्याच्या अंगळवणी पडले होते.</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">मेजर शीलवर्धन बूट चढवून खाड खाड पावले टाकत ऑफिसकडे चालू लागला. चालताना पहिल्यांदा टाच मग चवडा. बरोबर २३५० पावले चालून ; नेहमीप्रमाणे १२ मिनिटात तो ऑफिसला पोचला आणी सकाळी आठ वा़जण्याआधी काही मिनिटे त्याने कामाला सुरुवात केली. बरोबर एक वाजता तो खुर्चीवरून उठला. लंच साठी घरी जायला निघाला. ह्या प्रवासाला मात्र त्याला कधी २० मिनिटे लागत तर कधी एक तास.</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">वाटेतल्या झाडांचे, फुलांचे, कीटकांचे, दगडधोंड्यांचे फोटो काढत - काढत शीलवर्धन घरी जाई. वर्षानुवर्षे तोच रस्ता, तीच झाडं, तसलेच पक्षी. पण प्रत्येक फोटो मात्र निराळा. कधी छायाप्रकाशाचा खेळ तर कधी ऑब्सर्व्हर्ची जागा बदलेली. कधी ऋतु बदलेला. एकाच दगडाचे किती वेगवेगळे फोटो निघू शकतात हे पहायच असेल तर मेजरसाहेबांच्या घरच्या भिंती पहा ! एकच वस्तू वेगवेगळ्या द्रुष्टीकोनातून पहाणे हा शीलवर्धन चा छंद होता; आणी एकच घटना वेगवेगळ्या अंगाने समजून घेणे हा व्यवसाय ! ऑफिसर ऑन स्पेशल ड्यूटी. अॅनालिसिस डिपार्टमेंट. इंटलिजन्स ब्यूरो.</span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">इंडियन आर्मी . </span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;"><br /></span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"></span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">हे सगळे फ़ोटो त्याने घरातल्या भीतिंवर फ्रेम करून लावले होते. रामशरण पांड्या ला सक्त ओर्डर होत्या सगळ्या फ़ोटो फ्रेम चकचकीत कायम ठेवणाच्या . त्या सगळ्या फ़ोटो फ्रेम पां</span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">ड्या रोज साफ ठेवतो . त्यातल्या एका फोटोचा अर्थ मात्र त्या भय्याला कळत नाही. शिल</span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">वर्धन </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;"> च्या वडिलांनी दिलेला तो आंबेडकरांचा </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;"> </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">फोटो असतो. </span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">अॅनालिटिक बुद्धीमत्ता आणी सम्यक निरिक्षणक्षमता या त्याच्या गुणांमुळेच डायरे़क्टर श्रीवास्तवांनी त्याला आय बी त डेप्यूट केला होता. त्याआधी इंडो तिबेटियन रायफल फोर्स मधील त्याच्या कामाबद्दल त्याला, अतिविशिष्ट सेवा पदकानेही गौरवण्यात आले होते.</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">तो दिसायला काळासावळा, अंग़काठीने किरकोळ तर होताच. पण सैनिकी पेशात आवश्यक अशी </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">.दमबाजी </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;"> </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">किंवा </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;"> </span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">नेमबाजीही त्याला फारशी येत नसे. इंडो तिबेटियन रायफल फोर्स मधे त्याचं काम होतं पकडलेल्या दहशतवाद्याकडून माहिती वदवून घेणे. पण त्यान कधी कुणाला साधी कानफडित सुद्धा मारली नव्हती. दहशतवाद्याच्या मनसिकतेचा व्यवस्थित अभ्यास करून तो त्याला असे काही प्रश्न विचारी, की खच्चीकरण झालेला कैदी धडा - धडा बोलू लागे. </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">मेजर शिलावर्धन कांबळे हा मानसशास्त्राचा अभ्यासक होता .</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">आज वाटेत एकही फोटो न काढता तो घरी पोचला. डोक्यात विचारांची चक्र फिरत होती. </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">कारण </span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"> आजच त्याच्या हातात ट्रान्सफर लेटर पडलं होतं</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">ड्यु टी पोस्ट : बेळगाव</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">मराठा लाइट इंन्फेंट्री.</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">श्रीवास्तव साहेबांनी आपली बदली का केली असावी ? तीही बेळगावला ?</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">शिलावर्धन च्या हातातला टेब्लेट पीसी खणाणला - श्रीवास्तव साहेबाचा प्रयवेट आयडीवर </span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">मेल होता - </span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;"><br /></span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"></span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">Dear Shilvardhan ,</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;"><br /></span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"></span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;"><span face="" style="color: #444444; font-family: arial, sans-serif;"><span style="line-height: 24px;">No more Questions . Two extremist organisations growing in Behelgum. Report @ Maratha Lite infantry HQ. As False ID . High command don't want communal politics till next election. Interference , Trojan anything. Stop the nonsense . Turn around time - 60 days . PDN.</span></span></span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;"><span face="" style="color: #444444; font-family: arial, sans-serif;"><span style="line-height: 24px;"><br /></span></span></span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"></span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;"><span face="" style="color: #444444; font-family: arial, sans-serif;"><span style="line-height: 24px;">**********************************************************************************************************</span></span></span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;"><br /></span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"></span><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;">त्याच वेळी बेळगावच्या अल निरमा मशिदीत चांद्या पासून बांद्या पर्यंत आणि भटकळ पासून आशमगडपर्यंतचे मौलवी दाखल झाले होते . अहले हदीस आणि जमाते इस्लामी मधल्या कड्व्यांचि बैठक बसलि होती . आवाज घुमला - नारा ए तकदीर - आलाहु अकबर ...</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /><span face="" style="color: #444444; line-height: 24px;"><br /></span><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;">(क्रमश : )</span><br style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard;" /></div><div><span style="caret-color: rgb(0, 0, 0); color: black; font-family: -webkit-standard; font-size: medium;"><br /></span></div></div></div></div></div></div></div></div></span></div></div></div></div></div></div>Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-35877629967798890732018-01-05T22:04:00.000+05:302018-01-05T22:06:31.036+05:30(विज्ञान कथा ) 2050 AD एक गोष्ट सोडून...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
वसूने डाव्या कोपराने जंतुनाशकाच्या च्या बाटलीचे बटण दाबले. ते निळे द्रावण उजव्या हातात घेतले. प्रथम दोन्ही हातांची बोटे चोळली मग तळहात. मागची बाजू. आधीच उघडून ठेवलेले निर्जंतुक ग्लोव्ह्ज चिमटीने उचलून हातांवर चढवले. अॅक्सेस कंट्रोल पाशी बुब्बुळ दाखवले. पहिला दरवाजा उघडला.<br />
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
मग दुसरा दरवाजा उघडण्यासठी तिने पुन्हा अॅक्सेस कंट्रोल पाशी बुब्बुळ दाखवले. ती तिच्या कॅबिनेट मधे दाखल झाली. डॉ. वसुंधरा सुब्रमण्यम वय वर्षे ४३. अविवाहित. ती एम. बी. बी. एस. ला होती तेंव्हा तिच्या टप्पोर्या बोलक्या डोळ्यात भरपूर पोट्टी बुडाली होती. विजय त्यातलाच एक. ज्या डोळ्यात तो तासन तास हरवून जायचा त्याखाली आता काळी वर्तुळे येउ लागली होती. वसुने मेकअप चे सहाय्य कधीच घेतले नाही ती वर्तुळ लपवायला. विजयने परदेशी उच्च्शिक्षणासाठी त्याच्या प्रेमाचा त्याग केला; तेंव्हाच तिचा पुरुष जमातिवरचा विश्वास उडायला हवा होता. पण तस झाल नाही.<br />
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
मायक्रोबायोलॉजि - एम डी च्या शेवटच्या वर्षाला होती ती... तेंव्हा एका देखण्या प्राध्यापकाच्या प्रेमात पडली. बाहुपाशात विसावली. मनालिच्या हवेचा कैफ अन केरळच्या समुद्राची नशा आकंठ प्यायली दोघ एकत्र. पण प्राध्यापक महाशय आणखी बर्याच विद्यार्थीनिंबरोबर भारत दर्शन करून आले होते. अन त्यांचा प्रवासी बाणा मोठा चिवट होता. तेही जहाज एका दुसर्या बंदराला लागलं. वसू रडली नाही त्यादिवशी. नंतर कधीच रडली नाही ती.<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-r-i6BLZSbMo/Wk9WqIf7WrI/AAAAAAAAHoM/wdeFpqDm8iM528hYwtOyYAmr4dah4odpQCEwYBhgL/s1600/1981.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="240" data-original-width="335" height="229" src="https://4.bp.blogspot.com/-r-i6BLZSbMo/Wk9WqIf7WrI/AAAAAAAAHoM/wdeFpqDm8iM528hYwtOyYAmr4dah4odpQCEwYBhgL/s320/1981.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
अमेरिकेतल्या जॉन हॉपकिन्स युनिव्हर्सिटीतून पी एच डी पूर्ण केलं आणी तिथेच रिसर्च असिस्टंट म्हणून काम करू लागली. जिद्दीच्या, कष्टाच्या आणी अंगभूत हुषारीच्या जोरावर अतिशय कमी वेळात तिथल्या मयक्रोबायोलॉजी विभागाची प्रमुख बनली ती. तेही एव्हढ्या कमी वयात .... ४३ म्हणजे कमीच वय हो त्या पोस्ट साठी.<br />
<br />
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
वसून आत पाउल टाकताच डॉ जॉन तिच्याकडे पहात मान हलवता झाला. हसायची सोय न्हवती कारण बायोहजार्ड चेंबरमधे तोंडावर मास्क घालून बसला होता तो. आता मास्क च्या आड हसलं काय ? किंवा जिभ दाखवून वेडावल काय ? दिसणार कसं समोरच्याला ? पण वसू कधीच हसण्याला प्रतिसाद द्यायची नाही. चेंबरबाहेरही नाही. कोणाच्याच नाही.<br />
<br />
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
वसू ची एक ज्युनियर अमेरिकन मुलगी हॉस्पिटल मधून आलेली सँपल्स चेक करत होती. युरिन, स्टूल, स्पुटम ची रूटीन सँपल तिन बाजुला काढली. टीबी ची , एंडोस्कोपी करून काढलेली वगैरे स्पेशलाइस्ड सँपल्स वेगळी केली. अत्ता मुद्दा असा की. युरिन इंन्फेक्षन झालय म्हणजे कुठल्यातरी जंतूचा संसर्ग झालाय. पण कोणत्या जंतूचा ? ते कस ओळखणार ? त्यासाठी ते सँपल एका क्ल्चर प्लेट वर लावायच ती ३७ डिग्री सेल्सियसला उबवायची. त्या क्ल्चर प्लेट मधलं अन्न खाउन जंतू वाढतात. आणी सुरेख अशा कॉलोन्या बनतात त्यांच्या.<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://2.bp.blogspot.com/-4R4spVtDXWM/Wk9WryytP0I/AAAAAAAAHoc/SRAUgqiioNYNvcDCpOY6VA7jiT6msr4dQCEwYBhgL/s1600/scientist-examining-set-of-petri-dishes-in-microbiology-lab-561094083-5756d0b05f9b5892e8acfd16.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="551" data-original-width="735" height="239" src="https://2.bp.blogspot.com/-4R4spVtDXWM/Wk9WryytP0I/AAAAAAAAHoc/SRAUgqiioNYNvcDCpOY6VA7jiT6msr4dQCEwYBhgL/s320/scientist-examining-set-of-petri-dishes-in-microbiology-lab-561094083-5756d0b05f9b5892e8acfd16.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
त्या कॉलोन्यांचे गुणधर्म प्रत्येक जंतुसाठी वेगवेगळे असतात. म्हणजे प्स्यूडोमोनास ह्या बॅक्टेरियाची कॉलोनी हिरवी असते. इ कोलाय नावाच्या जंतूची कॉलोनी लाल रंगाची बनते. तर कोणी रेअर जिवाणू निळ्या जाभळ्या कोलोन्या बनवतो.<br />
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
कॉलोन्यांच्या रंगावरून, त्यांच्या रासायनिक गुणधर्मावरून, आणी मायक्रोस्कोपखाली त्या जंतूचे निरिक्षण करून त्याची बिनचुक प्रजात ओळखता येते.<br />
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
त्या जंतूंची प्रजात ओळखण आता फारच महत्वाच बनत चालल होत. कारण अँटीबायोटीक्सना (प्रतिजैविक औषधे) हे रोगजंतू प्रतिकारशक्ती डेव्हलप करू लागले होते. प्रत्येक प्रजातीसाठी वेगळं अँटीबायोटीक् आवश्यक बनलं होतं. त्यामुळे जंतूची प्रजाती ओळखण हे औषधोपचारासाठी अतिशय आवश्यक बनल होतं. आणी वसू या शास्त्रातल्या सर्वश्रेश्ठ तज्ञांपैकी एक होती.</div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<span style="color: #1d2129;">ती काम करायची जीव तोडून, विद्यार्थ्यांना शिकवायची जीव तोडून, पण जीव कोणालाही लावत न्हवती. बॅक्टेरियांच्या कॉलन्यात रमत होती. पण मनुश्याच्या कॉलन्यातून - समाजातून तिचा जिव उठला होता.</span></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
तिन सगळ्यांसाठीच रेसिस्टन्स तयार केला होता.<br />
एक गोष्ट सोडून...</div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<b>लाइफबुक - सोशल मीडिया </b><br />
<b><br /></b></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
सोशल मीडिया आता जीवनाचा अविभाज्य भाग बनला होता . नोकरी देताना किंवा महाविद्यालयात प्रवेश मिळवण्या साठी सुद्धा सोशल मीडियावरची लोकप्रियता जमेस धरली जाते . सोशल मीडियापासून दूर राहणं अशक्यच होतं . वसूचा जीव माणसांच्या कॉलन्यातून उठला होता . बॅक्टेरियांच्या कॉलन्यात रमत असताना मानवी समाजाशी संबंधाचा एकच तंतू शिल्लक होता . सोशल मीडिया . </div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
२०४० साली फेसबुक बंद झाले . त्यानंतर लाइफबुक नावाची स्वतंत्र प्रणाली अस्तित्वात आली . फेसबुक, गुगल , व्यावसायिक लिंक्ड इन , व्हॅट्स एप , इंस्टाग्राम , कौटुंबिक फॅमिली इन , शैक्षणिक स्टेड या साऱ्या सोशल मीडिया कंपन्यांनी एक होऊन लाइफबुक नावाची नवीन सोशल मीडिया साईट सुरु केली होती . मनोरंजन , लेखन ,पत्रकारिता , शिक्षण , नोकरी आदी सर्वांसाठी लाइफबुक हा मानवी जीवनाचा आधार बनला आहे . काही कंपन्या नोकरी देताना सोशल मीडियावरील लोकप्रियतेचा आढावा घेत आहेत ..<br />
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
नोकरीसाठी नाही पण .. वसुंधरा माणसांच्या कॉलनीशी फटकून होती म्हणून तिने लाइफबुक ला आधार बनवले होते . " विजया " अशा खोट्या नावाने ती फेक अकाउंट चालवत असे. आणि कामा शिवायचा सारा वेळ लाइफबुक वर घालवत असे . हळूहळू तिला लाइफबुक शिवाय चैन पडेना . जेव्हा वेळ मिळेल तेव्हा लाइफबुक . पुढे लाइफबुक साठी कामातून वेळ काढू लागली .<br />
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
अशीच एकदा ती लाइफबुक मध्ये दंग असताना मोबाईल खणाणला ... फोन वॊशिंग्टन हुन होता . अमेरिकेच्या आरोग्य मंत्र्यानी तातडीची मिटिंग बोलावली होती . जंतुशास्त्र - मायक्रोबायोलॉजी मधले देशभरातले शास्त्रज्ञ बोलावून घेतले होते . लाइफबुक वरची विजया बंद झाली आणि मायक्रोबायॉलॉजिस्ट डॉ वसुंधरा भानावर आल्या .<br />
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
अमेरिकेच्या आरोग्य मंत्र्यानी प्रत्यक्ष मिटिंग बोलावणे म्हणजे काहीतरी भयंकर असणार हे उघड होतं . प्रत्यक्ष भेटी जवळ जवळ कालबाह्य झाल्या आहेत . व्हिडियो कॉन्फरन्सिंग वर बोलता येणार नाही, इतके गुप्त आणि अतिमहत्त्वाचे असल्याशिवाय का फोन आला ?<br />
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
वसुच्या मनात काळोख दाटला (कदाचित) तिने मागच्या महिन्यात वर्तवलेला अंदाज खरा ठरला होता ? आणि दक्षिण आफ्रिकेतल्या कुठल्यातरी शिल्लक जंगलात नार्ड व्हायरस चा जन्म झाला होता ? स्वतःच भाकीत खर ठरल्याचे भयंकर दु:ख वैज्ञानिकाला सहसा होत नाही . पण हि केस वेगळी होती ..<br />
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
नार्ड व्हायरस हे डॉ वसुंधरा सुब्रमण्यम यांचेच वैचारिक अपत्य होय. कळलाव्या नारदावरून हे नाव सुचले असावे ! बॅक्टेरिया आणि व्हायरस हे दोन अतिशय वेगळे सूक्ष्म जीव आहेत . बॅक्टेरिया - जिवाणू हा सूक्ष्मजीव म्हटला तर व्हायरस हा अतिसूक्ष्म जीव आहे . व्हायरस चा आकार बॅक्टेरिया हुन अनेक पटीने लहान असतो . व्हायरस इतका लहान असतो कि मायक्रोस्कोप खाली जिवाणू दिसतात पण विषाणू दिसू शकत नाहीत . व्हायरस च्या तपासा साठी डी.एन.ए. अनालिसिस वर अवलंबून रहावे लागते.<br />
<br />
<br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://1.bp.blogspot.com/-mBnI32iLKH8/Wk9YBnUqaTI/AAAAAAAAHoo/y2zngsuGL3cUaBvO5dLEF2eeF0oWx_nBQCLcBGAs/s1600/inphasion485.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1054" data-original-width="1000" height="400" src="https://1.bp.blogspot.com/-mBnI32iLKH8/Wk9YBnUqaTI/AAAAAAAAHoo/y2zngsuGL3cUaBvO5dLEF2eeF0oWx_nBQCLcBGAs/s400/inphasion485.jpg" width="378" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><br />
<b><span style="font-size: small;">हिरव्या रंगाची ब्याक्टेरिया पेशी आणि त्यावर बाहेरून हल्ला करणारे पिवळे व्हायरस</span> </b></td></tr>
</tbody></table>
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
गणित - उत्क्रान्तिशास्त्र आणि जीवशास्त्र यांचे दाखले देत वसूने नुकतेच काही प्रबंध सादर केले होते. त्यात तिने असे सिद्ध केले होते कि व्हायरस च्या सध्याच्या प्राजातीमधले अनुवांशिक बदल धोक्याची घंटा वाजवत आहेत . एका नव्या व्हायरस चा जन्म होतो आहे. हा व्हायरस माणसाला अपाय करणारा नाही . जीवाणूंना संसर्ग करणारा हा व्हायरस आहे . पण त्यामुळेच मानव जातीचे भविष्य धोक्यात येऊ शकते . </div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
जिवाणू आणि विषाणू (व्हायरस) हे दोघेही माणसाला संसर्ग करतात हे आपल्याला माहीत आहे . पण काही व्हायरस असे असतात कि ते फक्त जीवाणूंना संसर्ग करतात . माणसाला नाही . २०५० साली सर्व जिवाणू म्हणजेच बॅक्टेरियानी अनेक अँटीबायोटीक्स औषधाना रेसिस्टन्स म्हणजेच प्रतिकारशक्ती तयार केलेली आहे . त्यामुळे प्रत्येक जिवाणूसाठी एक औषध राखीव ठेवण्यात आलेले आहे . हा जो कळलाव्या नार्ड व्हायरस आहे त्याची गोम इथेच आहे. </div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
नार्ड व्हायरस फक्त जीवाणूंना संसर्ग करतो . त्याला ब्याक्टेरियोफेज असेही म्हणतात . Bacteriophage म्हणजे जिवाणूभक्षक विषाणू . जिवाणूला व्हायरल इन्फेक्शन कसे होते ? हे मोठे मनोरंजक आहे . व्हायरस हा एकपेशीय जीव सुद्धा नाही . त्यापेक्षाही निम्नस्तरीय आहे .व्हायरस म्हणजे फक्त डीएनए किंवा आरएनए असतो .तो दुसऱ्या पेशीत प्रवेश करतो आणि स्वतःचा डीएनए त्या पेशीत मिसळवून टाकतो . स्वतःच्या असंख्य कॉप्या तयार करतो - शेवटी पेशी फुटते .... आणि त्यातून असंख्य व्हायरस पिल्ले बाहेर पडतात ... जी पुढच्या पेशींवर हल्ला करायला तयार असतात .<br />
<br />
<br />
<br />
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-ZFjN0HeVmvs/Wk9WrfqYppI/AAAAAAAAHog/aXgJ9MMJP6QYIXayg5K3CXtiW_lYnzMVwCEwYBhgL/s1600/OSC_Microbio_06_02_lyticcycle.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="493" data-original-width="1192" height="264" src="https://1.bp.blogspot.com/-ZFjN0HeVmvs/Wk9WrfqYppI/AAAAAAAAHog/aXgJ9MMJP6QYIXayg5K3CXtiW_lYnzMVwCEwYBhgL/s640/OSC_Microbio_06_02_lyticcycle.jpg" width="640" /></a></div>
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br />
<br />
बॅक्टेरिया- जिवाणू हा एकपेशीय जीव आहे . नार्ड व्हायरस फक्त जीवाणूंना संसर्ग करतो . जिवाणू फोडून बाहेर पडताना त्याची पिल्ले रिकाम्या हाती बाहेर पडत नाहीत . त्या जिवाणूंच्या डीएनए मधली प्रतिकारशक्ती घेऊन बाहेर पडतात . स्वतः:च्या शेपटीला जोडलेले हे जीन्स नव्या ब्याक्टेरिया ला देतात . परिणाम भयंकर आहे . </div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
जीवाणूंना नवी प्रतिकारशक्ती हा व्हायरस पुरवतो आहे . जीवाणूंना नवी अक्कल मिळाली तर हळूहळू सर्व अँटीबायोटीक्स औषधाना रेसिस्टन्स म्हणजेच प्रतिकारशक्ती निर्माण होणार आहे . गणित - उत्क्रान्तिशास्त्र आणि जीवशास्त्र यांचे दाखले देत वसूने नेमके हेच सिद्ध केले आहे . </div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
टँक्सी एयरपोर्ट जवळ आली तशी वसू भानावर आली . एयरपोर्टवर पोचण्या आधी तिने चटकन मोबाईल बाहेर काढला आणि लाइफबुक वरचे विजया चे अकाउंट उघडले . वाईट भीतीदायक आणि निराशाजनक विचारांचे मोहोळ उठले की डॉ वसुंधरा सुब्रमण्यम - विजया बनत असत आणि लाइफबुक च्या सोशल मीडियावर रमत असत. </div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
अकाउंट उघडताच तिला धक्का बसला . विजय दिसला . हो तोच देखणा विजय त्याच्या बाहुपाशात संगीत होते . नजरेत काव्य होते आणि श्वासात नृत्य होते . त्याची म्हणूनच तर वसूने विजया हे टोपण नाव सोशल मीडियावर धारण केले होते . विजय कसा दिसला ? पीपल यु नो ? तुम्ही यांना ओळखता ? ह्या सदरात विजय कसा दिसला ?</div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
एकतर वसूचे अकाउंट फेक होते . तिने कटाक्षाने जुने मित्र मैत्रिणी या अकाउंट ला घेतले नव्हते . स्वतःचे खरे शिक्षण नाव गाव सारे लपवले होते . विजय कसा दिसला ? ह्या विचारात गर्क असताना ती चालत होती . तिकीट काढले . सेक्युरिटी पार केली विमानात बसली . मोबाईल बंद केला तशी विजया बंद झाली . डॉ वसुंधरा सुब्रमण्यम जाग्या झाल्या . आणि त्याच क्षणी वसुच्या डोक्यात विचार कडाडला . विजा चमकाव्यात तसा प्रकाश दिसला . </div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
सोशल मीडियावर आपण किती लोकांना ओळखतो . ओळखतो म्हणजे काय असते . संवाद साधतो म्हणजे काय असते ? हि एक माहितीची देवाण घेवाण असते . नार्ड व्हायरस नेमके काय करतो आहे ? माहितीची देवाण घेवाण करतो आहे . काळ्या अंधाऱ्या खोलीत काडी पेटावी आणि सारे लक्ख दिसू लागावे तसे वसूचे झाले .. तिला नार्डचा हेतू समजला ... नार्ड म्हणजे रोगजंतूंचा सर्वव्यापी सोशल मीडिया . जिवाणूंचे लाइफबुक ! नार्डमुळे जिवाणू मोठ्या प्रमाणावर माहितीची देवाण घेवाण करू शकतात.<br />
<br />
<br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://4.bp.blogspot.com/-NuH5hiRyySE/Wk9xfGpe60I/AAAAAAAAHo4/9JqAmaGFaCwV7674NGeKrirQjtDJVXl_ACLcBGAs/s1600/inside-no-6.jpeg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="274" data-original-width="400" height="273" src="https://4.bp.blogspot.com/-NuH5hiRyySE/Wk9xfGpe60I/AAAAAAAAHo4/9JqAmaGFaCwV7674NGeKrirQjtDJVXl_ACLcBGAs/s400/inside-no-6.jpeg" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: small;"><b>सोशल मीडिया म्हणजे माणसांच्या महाजालात माहितीची देवाण घेवाण </b></span></td></tr>
</tbody></table>
<br />
<br />
विमानतळावर धुवाधार पाऊस पडत होता. विजा कडाडत होत्या . रात्रीच्या अंधारात विमानाने उड्डाण केले . डॉ वसुंधरा सुब्रमण्यम डोळे मिटून सीटवर पहुडल्या होत्या . कुणाला वाटेल बाई झोपलीय पण वसूच्या डोक्यातले न्यूरॉन्स बाहेरच्या विजांहून जास्त कडाडत होते . लिंक ला लिंक जुळत होती . माहिती तपासली जात होते . जुने संदर्भ आठवले जात होते . सांख्यिकी आकडेमोड सरकत होती . बाई विज्ञानाला एक कूटप्रश्न सोडवत होती . विमान अमेरिकेची राजधानी वॊशिंग्टन इथे उतरेपर्यंत वासूच्या डोक्यात अनेक शक्यता आणि त्यावरील उपायांचे विचार करून झाले होते.<br />
<br />
वसू विमानातून उतरली. एका तंद्रीतच सर्व सोपस्कार आटपून बाहेर आली . तिच्या स्वागताला आरोग्य विभागाचे महत्वाचे अधिकारी डॉ मायकेल स्मिथ आले होते . तो वसुला गेली दोन तीन वर्षे कामानिमित्ताने भेटत असे.<br />
<br />
"हॅलो स्मिथ" - नेहमीच्या कोरडेपणाने वसू बोलली . पण स्मिथ मुळातला बडबडा आणि वाचाळ गृहस्थ. तिच्या कोरडेपणाला त्याने बिलकुल मनावर घेतले नाही . गाडीत बसताच स्वतःच्या अखंड हाय स्पीड बडबडीला सुरवात केली . वसूचा हाल हवाला विचारल्यावर " डुईंग ओके / आय एम फाईन " या दोन चार शब्दापलीकडे उत्तर मिळत नसते हे त्याला सवयीने ठाऊक झाले होते. त्या भानगडीत तो पडलाच नाही . त्याने स्वतःचेच किस्से सांगायला सुरवात केली . त्याच्या मुलाचे फुटबॉल खेळताना हाड मोडले इथपासून सकाळीच बायकोशी कसा कचाकचा भांडलो इत्यादी विषयावर गडी बोलत राहिला . वसूला हे सारे नकोसे वाटे . या वात्रट माणसाची चहाटाळ बडबड तिच्या विचारप्रवाहात अडथळे आणत होती . वसू तिकडे येऊ घातलेल्या जागतिक संकटाची आकडेमोड करण्यात व्यग्र होती आणि स्मिथची गाडी बायकोपुढे सरकेना .<br />
<br />
वसू उगीचच त्याला बरं वाटावं म्हणून तोंडाने हूं हूं म्हणत होती . पण तिला तो स्मिथ ऐकू येत न्हवता , दिसतसुद्धा न्हवता . वसूच्या डोळ्यासमोर होते ते असंख्य सूक्ष्मजीव . जिवाणू - विषाणू आणि त्यांच्या माहितीची देवाणघेवाण . व्हायरस जिवाणू वर हल्ले करत होते. त्यांच्या पोटात शिरून डीएनए मधील माहिती चोरत होते. त्याच्या हजारो कॉप्या बनवून आपल्या पिल्लाना वाटत होते . पिल्ले हीच माहिती दुसऱ्या जीवाणूंना वाटणार होती . मग ते जिवाणू सुद्धा औषधाना प्रतिकारशक्ती तयार करणार होते . तिला मानवजातीच्या संहाराचे भविष्य दिसत होते . तिचा मेंदू विजेच्या वेगाने काम करत होता . कानांना झापडे लागली होती . तरीही स्मिथ च्या फालतू बडबडीतून दोन - चार शब्द तिच्या चाणाक्ष मेंदूने टिपले . : लाइफबुक - फ्रेंड - अननोन<br />
<br />
तिला आजच वर्च्युअली अननोन विजय लाइफबुक वर दिसला होता.<br />
<br />
क्षणात ती जिवाणूंच्या विचाराच्या तंद्रीतून बाहेर आली. "काय म्हणालास स्मिथ ?" तिच्या प्रश्नाने स्मिथ खुश झाला . चला म्हणजे ही ऐकत होती तर . मला वाटलं मी पुतळ्याशी बोलतोय ! " तास नाही रे - लाइफबुक अननोन फ्रेंड असे काहीतरी म्हटलंस ना ?" - वसू<br />
<br />
पुन्हा पहिल्याच उत्साहात स्मिथ ने स्वतःच्या बायकोची रामकहाणी पुन्हा सांगायला आरंभ केला. तो पुन्हा अर्धा तास बडबडत होता. त्या बडबडीचा थोडक्यात सारांश असा की - स्मिथने बायकोची अक्कल काढल्याने भांडण झालं होत. स्मिथच्या बायकोला लाइफबुकवर तिची शाळेतली जुनी मैत्रीण भेटली होती . बायको आश्चर्यचकित आणि खुश होती . यात आश्चर्य वाटण्या सारखे काहीच नाही असा स्मिथ चा हेका होता . गणित आणि संख्याशास्त्र या विषयात स्मिथ ची पीएचडी होती . आरोग्य विभागात डीएनए विषयक प्रचंड आकडेवारी आणि संख्याशास्त्र हाताळणारे जे डिपार्टमेंट असते त्याचा हेड होता . म्हणून बायकोची अक्कल काढायची काहीच गरज न्हवती . तर आपले संख्याशास्त्री मायकेल स्मिथ म्हणत होते की बिगर ओळखीची माणसे सुद्धा एकमेकांशी सहा स्टेप मध्ये जुळलेली असतात . बिन ओळखीचा माणूस सुद्धा सोशल मीडियावर दिसतो . कधी कधी - पीपल यु नो ? या रकान्यात सुद्धा दिसतो . आफ्रिकेत राहाणारा एखादा अनोळखी व्यक्ती सोशल मीडियावर मित्राच्या मित्राचा मित्र असू शकतो . साधे संख्याशास्त्र गधड्या बाईला कळत नाही वगैरे वगैरे ..<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://2.bp.blogspot.com/-5mF7e6IVRW0/Wk9WrsQyZLI/AAAAAAAAHog/PjtwraSB1YAp5fgATMo8F_xidI06nX8RACEwYBhgL/s1600/blog_image-01-2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="788" data-original-width="1204" height="261" src="https://2.bp.blogspot.com/-5mF7e6IVRW0/Wk9WrsQyZLI/AAAAAAAAHog/PjtwraSB1YAp5fgATMo8F_xidI06nX8RACEwYBhgL/s400/blog_image-01-2.jpg" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b>आफ्रिकेत राहाणारा एखादा अनोळखी व्यक्ती - सोशल मीडियावर - मित्राच्या मित्राचा मित्र असू शकतो . </b></div>
<br />
<br />
वसूच्या कानांनी नेमके तिला पडलेले प्रश्न स्मिथच्या बडबडीतून फिल्टर केले होते. आपण खोट्या विजया या नावाने फेक अकाउंट काढलेले आहे . जुने मित्र मैत्रिणी फ्रेंड म्हणून घेतलेले नाहीत . मग आपला जुना प्रियकर " विजय " आपल्या फेक अकाउंटला दिसला कसा ? तेही पीपल यु नो मध्ये ? तिने स्मिथ ला पुन्हा खोदून विचारले . " स्मिथ अननोन माणसे कशी दिसतात सोशल नेटवर्क वर ? तेही सांभाव्य मित्र म्हणून ? "<br />
<br />
स्मिथ ने तिच्या कडे कारुण्यपूर्ण कटाक्ष टाकला . सर्व बायका गणितात गधड्या असतात असा स्पष्ट भाव त्याच्या चेहर्यावर वसूला वाचता आला . तिला या पुरुषी डुकरावर हसायला येत होते - तरी हसू दाबत ती उत्तराच्या अपेक्षेने स्मिथ कडे आपल्या टप्पोऱ्या डोळ्यातून वसू पहात होती .<br />
<br />
लहान मुलाला समजावावे तश्या सुरात स्मिथ ने सुरवात केली . आपली ओळख दोन तीन वर्ष जुनी आहे. तू मला त्यापूर्वी ओळखत होतीस का ? " नाही " हे वसूचे अपेक्षित उत्तर ऐकल्यावर स्मिथ च्या चेहर्यावर विजयाचे तेज पसरले . साफ चूक डॉ वसू - यू आर रॉंग . माणसांच्या महाजालात आपली एका अर्थाने ओळख होतीच . माझे बॉस व्हीनसन्ट ना तू अनेक वर्ष ओळखतेस बरोबर ? " हो ओळखते " म्हणजे आपली प्रत्यक्ष ओळख नसली तरी आपला एक कॉमन फ्रेंड होता . व्हिन्सेंट शी तुझी ओळख व्हायच्या आधी तुझ्या बॉस मार्फत अप्रत्यक्ष ओळख होतीच . म्हणजे त्या काळी आपल्या मध्ये दोन टप्प्याचे कॉमन फ्रेंड होते . बरोबर ? वसूचा कोरा चेहरा पाहून स्मिथ ने आपला तर्क पुढे वाढवला . आणि पटवून द्यायला दुसरे उदाहरण झाले . अमेरिकेचे माजी लोकप्रिय अध्यक्ष बराक ओबामा यांचे नुकतेच निधन झाले होते. तोच धागा पकडत स्मिथ ने वसूला पुढचा प्रश्न विचारला - " तू बराक ओबामांना ओळखतेस ? तिच्या उत्तराची वाट न पाहता त्यानेच उत्तर फोडले यस - तू ओळखतेस . अप्रत्यक्षरीत्या ओळखतेस . इतकंच काय तर पृथ्वीवरील कोणताही व्यक्ती बराक ओबामांना अप्रत्यक्षरीत्या ओळखतोच . हे मी गणिताने सिद्ध करू शकतो - असे म्हणताना स्मिथ चे डोळे लकाकत होते .<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://1.bp.blogspot.com/-y3LxCp47F2E/Wk9WqEMJh8I/AAAAAAAAHog/wKKObnXJPvsRN9voz5SWq1PIlGFwb6q5ACEwYBhgL/s1600/2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="492" data-original-width="637" height="308" src="https://1.bp.blogspot.com/-y3LxCp47F2E/Wk9WqEMJh8I/AAAAAAAAHog/wKKObnXJPvsRN9voz5SWq1PIlGFwb6q5ACEwYBhgL/s400/2.jpg" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: small;"><b>होय - बराक ओबामांना तुम्ही अप्रत्यक्ष रित्या ओळखता , आणि अरनॉल्ड ला सुद्धा !<br /></b></span></td></tr>
</tbody></table>
मित्राचा मित्र मित्राचा मित्र असे करत तुमची बराक ओबामांशी ओळख निघू शकते . बरोबर ? आपल्या प्रष्णांची उत्तरे मिळेपर्यंत स्मिथ वाट पहात नसे. स्वतः:च उत्तर देऊन पुढचा प्रश्न विचारत असे . दोन वर्षांपूर्वी माझा बॉस हा आपला कॉमन फ्रेंड होता म्हणजे आपल्यात एका फळीचे अंतर होते डॉ वसू ! त्यापूर्वी आपल्या ओळखीस कदाचित दोन टप्पे असतील - त्यापूर्वी तीन ... बरोबर ? अगदी अगदी बरोबर - पण मी छातीठोकपणे पणे सांगतो की तुझी आणि ओबामाची अप्रत्यक्ष ओळख शोधण्यासाठी सहा टप्पे लागतील . कदाचित कमीच पण जास्त नाही . वसूला स्मिथचे म्हणणे समजत होते पण पटत न्हवते . तिचा प्रश्नार्थक चेहरा पाहून स्मिथने आपले गणिताचे घोडे पुढे दामटले. गणित म्हणजे कागदी आकडे नाहीत डॉ वसू . गणिताच्या चष्म्याने पहा - सारे जग स्पष्ट होते ... सगळी कारण मीमांसा कार्य कारण भाव - सारा मेट्रिक्स स्पष्ट दिसू लागतो.<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-5YgpogmzelU/Wk-Kush8Y5I/AAAAAAAAHpI/ZTwls4QKJ_oRu84V_PkOdP6l8AVhMR8VgCLcBGAs/s1600/myspace-networking.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="406" data-original-width="400" height="400" src="https://4.bp.blogspot.com/-5YgpogmzelU/Wk-Kush8Y5I/AAAAAAAAHpI/ZTwls4QKJ_oRu84V_PkOdP6l8AVhMR8VgCLcBGAs/s400/myspace-networking.jpg" width="393" /></a></div>
<br />
<br />
कोणताही माणूस कमीत कमी चाळीस ते पन्नास लोकांना छानपैकी जवळून ओळखत असतो . आपले १५- २० नातेवाईक , दहा मित्रमैत्रिणी आणि दहा पंधरा व्यावसायिक ओळखी तर असतातच . आधुनिक शहरी माणसे खरे तर त्याहून जास्त लोकांना ओळखतात - पण आपण कमीत कमी आकडा घेऊ . समजू सर्वसाधारण माणूस सहसा चाळीस ते पन्नास लोकांना ओळखतो. त्याचा एव्हरेज आला ४५. या पंचेचाळीस ओळखीच्या लोकांपैकी प्रत्येक जणांच्या किमान ४५ ओळखी असणार आहेत . ज्यांना ते जवळून ओळखतात पण आपण फारसे ओळखत नाही . आपल्या जवळच्या ओळखीच्यांची जवळची माणसे किती ? आपले ओळखीचे पंचेचाळीस गुणिले प्रत्येकाचे वेगळी ओळख असलेले पंचेचाळीस . ४५ X ४५ = २०२५ . इतक्या लोकांना आपण पहिल्या टप्प्यात ओळखत असतो . भूमितीय वाढ हे प्रचंड आकडे असतात वसू ! तुझ्या आणि बराक ओबामाच्या ओळखीत फक्त सहा टप्पे आहेत असे मी म्हटलो ते म्हणूनच . सहा वेळा ४५ ला ४५ ने गुणायचे . पंचेचाळीस चा सहावा घात होतो . ४५^ ६ = 8303765625 . आठ अब्ज !<br />
<br />
पृथ्वीची लोकसंख्या किती ? या प्रष्णाच्या उत्तरासाठी मात्र स्मिथ थांबला. वसू थोडेसे आठवत म्हणाली- " साधारण असेल आठ नउ अब्ज ." एक्सयाटली ! यु आर राईट वसू . प्रत्येकाच्या विभिन्न ओळखीची ४५ माणसे पकडली तर सहा टप्प्यात आपण जगाचीच लोकसंख्या कव्हर केली आहे. त्यामुळे कोणीही माणूस अमेरिकन प्रेसिडेंट ला सहा टप्प्यात ओळखणारच आहे ! म्हणून मी म्हणतो गणित ही जगातली सगळ्यात सूंदर स्त्री आहे.<br />
<br />
" बायकोसमोर असं काहीतरी बोलतोस आणि मग मार खातोस " हसत हसत वसू बोलली .<br />
<br />
ती खूप दिवसांनी हसली होती .<br />
<br />
तिच्या मेंदूंत काहीतरी ग्रेट सापडल्याच्या तारा झंकारल्या होत्या . नेमकं काय ते डिफाइन होत न्हवत . स्मिथच्या बडबडीत ते शक्यही न्हवत . तोपर्यंत त्यांची गाडी मिटींगच्या ठिकाणीपर्यत पोचली होती . तिथे उभे असलेले बंदूकधारी सैनिक पाहून वसुला थोडासा धक्का बसला . आरोग्य मंत्र्याला इतके सैनिक? गेस मीस्टर प्रेसिडेंट इज ऑलरेडी देअर . या स्मिथच्या वाक्याने मात्र तिचे शन्का निरसन झाले . आता हा प्रेसिडेंट कशाला तडमडला इथे ? असा विचार करत वसू बैठकीच्या खोलीत शिरली.<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://2.bp.blogspot.com/-83DgGT24KBo/Wk-UGUmqAiI/AAAAAAAAHpc/rzKP3e2caJEDXvvWDQtqJnjHejqwvYgIwCLcBGAs/s1600/swat-team.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="279" data-original-width="480" height="232" src="https://2.bp.blogspot.com/-83DgGT24KBo/Wk-UGUmqAiI/AAAAAAAAHpc/rzKP3e2caJEDXvvWDQtqJnjHejqwvYgIwCLcBGAs/s400/swat-team.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
वसूला या युद्धखोर प्रेसिडेंट बद्दल मनस्वी चीड होती. कुठे चीनवर बॉम्ब टाक , आफ्रिकेत हल्ले कर यावर करोडो डॉलर चा खुरदा उधळण्यापेक्षा तेच पैसे विज्ञानाच्या मूलभूत संशोधनाकडे का वर्ग करू नयेत ? असा तिचा रोकडा प्रश्न असे . मिटिंग सुरु झाली होती आणि या विज्ञान विषयक बैठकीचे अध्यक्ष साक्षात प्रेसिडेंट होते . वसूला आनंदच झाला. बाबा सुधारला वाटतं ! वसुला बैठकीत काय होणार याचा अंदाज होता . एक गोष्ट सोडून . ...<br />
<br />
आरोग्य मंत्री नैरोबी शहराची माहिती सांगत होते. नैरोबी ही दक्षिण आफ्रिकेतील आफ्रिकेतील केनिया नावाच्या गरीब देशाची राजधानी . त्याची राजकीय चर्चा करण्याचे कारण हळूहळू उलगडत गेले. डॉ वसुंधरा सुब्रमण्यम यांनी वर्तवलेले भविष्य खरे ठरले होते. नॉर्ड व्हायरस चा जन्म झाला होता . नैरोबी शहरात वाऱ्याच्या वेगाने पसरला होता . तेथील जिवाणू शाहणे होत होते आणि एकही अँटिबायोटिक काम करत न्हवते . वेगवेगळ्या रोगांच्या साथी झपाट्याने पसरत होत्या . निम्मी लोकसंख्या साथीच्या रोगांनी आजारी होती . शेकडा दहा लोकांनी मृत्यूला कंटाळले होते . रोगांच्या अनामिक भीतीने जनजीवन विस्कळीत झाले . कायदा सुव्यवस्थेचा संपूर्ण बोऱ्या वाजला होता . लूटमार दंगलींनी थैमान घातले होते . त्याची राजकीय ब्रेकिंग न्यूज बरेच दिवस चालू होती . पण या दंगलींचे कारण राजकीय नाही - वैद्यकीय आहे - हे मात्र बेमालूमपणे लपवण्यात आले होते. अमेरिकन सैन्याने जाऊन संपूर्ण शहराला वेढा घातला होता . शहर क्वारनटाईन केले होते . क्वारनटाईन म्हणजे साथीच्या रोगाचा प्रसार बंद करायला आतील माणसांना कोंडून ठेवायचे आणि बाहेरील लोकांना आत जाऊ द्यायचे नाही . त्यामुळे शहरात वैद्यकीय मदत सुद्धा पोचत न्हवती .<br />
<br />
अमेरिकेत साथ येऊ नये . आपल्या देशात नॉर्ड व्हायरस पसरू नयेत म्हणून ही तातडीची मिंटिंग बोलावण्यात आली होती. तर एकूण योजना अशी होती की जर नैरोबी शहर बॉम्ब टाकून संपूर्ण नष्ट केले तर . तर हे साथीचे रोग काबूत येतील का ? वसूच्या डोक्यात संतापाची तिडीक गेली . या मुर्खांना कसं समजवावं ? भावनांना आवर घालत डॉ वसू शांतपणे बोलू लागली. - " मिस्टर प्रेसिडेंट बॉम्बनी माणसं मरतात - जिवाणू नाही . विषाणू तर नाहीच नाही . तिथल्या पाण्यात जनावरात हवेत सर्वत्र ते असतील . कधीही बाहेर येतीलच . माणसं मारली तरीही. " प्रेसिडेंटच्या पुढच्या वाक्याने मात्र वसुच्या पायाखालची जमीन सरकली .<br />
<br />
" इन द इंटरेस्ट ऑफ अमेरिकन पीपल . वी आर गोइंग फॉर फ्युजन व्हेपन्स "<br />
<br />
दुसऱ्या महायुद्धात वापरेल्या अणुबॉम्ब पेक्षा भयंकर असे हायड्रोजन बॉम्ब वापरायची चर्चा चालू होती. फ्युजन रिएक्शन म्हणजे सूर्यासारखी न्यूक्लिअर रिएक्शन पृथ्वीवर चालू करणारा बॉम्ब टाकायचा. असले बॉम्ब या आधी कधीही वापरले गेले न्हवते २०२३ च्या भारत पाक युद्धात सुद्धा नाही . याचे भयंकर परिणाम काय होतील याचा कोणालाच नीट अंदाज न्हवता . पण ही युद्धखोर माणसे - साथीच्या रोगावर तो वापरत होती . या बॉम्बने माणसं नव्हे तर व्हायरस सुद्धा मरतील हे सत्यच होतं .<br />
<br />
या साथी जगभर पसरल्या तर सारी मानवजात धोक्यात येईल हे वसुला समजत होतं . पण म्हणून बॉम्ब ? त्या बैठकीत काहीही बोलायची परवानगी वसुला मिळाली नाही . उलट तिला असे आदेश मिळाले की , स्मिथ आणि अजून एक न्यूक्लिअर फिजिसिस्ट बरोबर काम करून २४ तासात अहवाल दे . या अस्त्राचा उपयोग केला तर रोगांच्या साथी आटोक्यात येतील काय ? उद्या बरोब्बर याच वेळी संध्याकाळी ४ वाजता अहवाल सादर करा . त्याच बैठकीत निर्णय होईल . सभा तहकूब .<br />
<br />
सुरक्षेच्या कारणास्तव तिन्ही शास्त्रज्ञाना २४ तास आरोग्य मंत्र्याच्या ऑफिस मध्येच राहायचे होते . आणि बहुदा सरकारच्या सुक्षेसाठी त्याचा बाहेरच्या जगाशी संपर्कही तोडण्यात आला होता ...... </div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<b><span style="font-size: large;">दिवस दुसरा : सायंकाळी ४ वाजता </span></b><br />
<div style="font-size: 15px;">
<br /></div>
<div style="font-size: 15px;">
<br /></div>
<div style="font-size: 15px;">
वसू शांतपणे बोलायला उभी राहिली . ती अहवाल सादर करत होती ... </div>
<div style="font-size: 15px;">
<br /></div>
<div style="font-size: 15px;">
" मिस्टर प्रेसिडेंट एक हायड्रोजन बॉम्ब इथे वॊशिंग्टन वर पण टाकायला पाहिजे. चाचपू नका ! माझं बोलणं नीट लक्ष देऊन ऐका . तुम्हाला पटेल .. नैरोबीतले रोग ही साथ नाही . नॉर्ड व्हायरस हा खरा साथीचा रोग आहे . तो अमेरिकेत कधीच पोचला आहे किंवा पोचणार आहे. नॉर्ड व्हायरस म्हणजे काय ? ते आधी समजून घ्या . एका सोप्या उदाहरणाने स्पष्ट करते मिस्टर प्रेसिडेंट . </div>
<div style="font-size: 15px;">
<br /></div>
<div style="font-size: 15px;">
नॉर्ड ला उपमा - जिवाणूंचा सोशल मीडिया अशी आहे . सोशल मीडियात ज्याप्रमाणे माणसांच्या महाजालात माहितीची देवाण घेवाण चालू असते . नेमकी तशीच माहितीची देवाण घेवाण नॉर्ड करत असतो . एका जिवाणूंकडून दुसर्या जिवाणूकडे अतिशय वेगाने तो माहिती पोचवतो . ही कसली माहिती आहे ? औषधाशी कसं लढायचं याची ती माहिती आहे . साथीचे रोग पसरत आहेत याच कारण नॉर्ड ने औषधे निकामी ठरवली आहेत. </div>
<div style="font-size: 15px;">
<br /></div>
<div style="font-size: 15px;">
सर्व कमिटी मेंबरच्या स्क्रीन वर आत्ता डॉ स्मिथ चे प्रेसेंटेशन मी दाखवते आहे . कुठल्याही सोशल नेटवर्क मध्ये एक व्यक्ती दुसर्यापासून फक्त सहा स्टेप दूर असते . स्मिथ ने त्याचे सारे गणित मांडले आहे . जे माणसाबाबत खरे आहे . तेच जिवाणू - ब्याक्टेरिया बाबत सुद्धा खरे आहे . </div>
<div style="font-size: 15px;">
<br /></div>
</div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-4hntdsgbDQ4/Wk-f5JxPxDI/AAAAAAAAHps/FRJ1rGyXalEP5KpMG7YWB8jvPuwXMnpsQCLcBGAs/s1600/250px-Six_degrees_of_separation.svg.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="188" data-original-width="250" height="300" src="https://3.bp.blogspot.com/-4hntdsgbDQ4/Wk-f5JxPxDI/AAAAAAAAHps/FRJ1rGyXalEP5KpMG7YWB8jvPuwXMnpsQCLcBGAs/s400/250px-Six_degrees_of_separation.svg.png" width="400" /></a></div>
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<div style="font-size: 15px;">
गेले काही महिने नैरोबीत ही साथ सुरु आहे असे आपण कालच म्हणाला होता . इतके दिवस चालू असलेला मानवी प्रवास . जिवाणूंचे जनरेशन यावरून हे सहज सिद्ध करता येते की तो व्हायरस अमेरिकेत आत्ताच पोचलेला आहे. त्याचे सविस्तर गणित स्मिथ ले लिहिलेले आहे . मिस्टर प्रेसिडेंट फक्त सहा स्टेप . मी आणि तुम्ही आजपर्यंत एकमेकाला ओळखत होतो का ? यापुढे मात्र तुम्ही मला कधीच विसरणार नाही ! कारण आपल्याच देशावर बॉम्ब टाकायचा अहवाल सादर करणारी स्त्री तुम्ही जन्मात विसरू शकता काय ? तुमच्यात आणि माझ्यात आधी फक्त एका स्टेपच अंतर होत . आरोग्य मंत्री आपल्या दोघांनाही ओळखत असत. आता ते अंतर मिटलं . ब्याक्टेरियाच्या सोशल नेटवर्क नुसार नैरोबी आणि वॊशिंग्टन मध्ये सुद्धा फक्त सहा स्टेप आहेत . स्मिथ च्या गणिता नुसार नॉर्ड अमेरिकेत पोचला आहे . सविस्तर डिटेल पुढच्या स्लाईडवर .... " </div>
<div style="font-size: 15px;">
<br /></div>
<div style="font-size: 15px;">
<br /></div>
<b><span style="font-size: large;">दिवस तिसरा : स्मिथ चे घर </span></b><br />
<b><span style="font-size: large;"><br /></span></b>
रेड वाईन , स्विस चीज , मधातली टर्की , बडबड्या स्मिथ आणि त्याची भोंदू बायको. या सगळ्यांबरोबर वसूची मस्त मजा सुरु आहे . वसुंधरा माणसाच्या नेटवर्क मध्ये रमली आहे . मस्त खळखळून हसते आहे ....<br />
<br />
कालच वसू आणि स्मिथ या दोघांनी मिळून अमेरिकन सरकारला मस्तपैकी टोपी घातली आहे. माणसाचे आयुष्य जवळ जवळ ऐंशी वर्षाचे असते त्यात त्याला अनेक ओळखी पाळखी करायला वेळ मिळत असतो . पण ब्याक्टेरियाचे आयुष्य काही मिनिटांचे फार तर काही तास . त्या आयुष्यात त्याला नॉर्ड इन्फेक्ट करणार कधी आणि तो अमेरिकेत पोचणार कधी ? त्याला शेकडो वर्षे लागायला पाहिजे ! पण स्मिथने गणितात आणि वसूने जीवशास्त्रात मुद्दामच काही सौम्य चुका केल्या ! त्यामुळे तो व्हायरस अमेरिकेत आत्ताच दाखल झाला आहे अशी तद्दन खोटी थाप सरकारी मुर्खांना पचवता आली .<br />
<br />
पण त्याचे परिणाम फार सुखद होते . युद्धखोर अध्यक्षांचा अणुबॉम्ब घरीच गंजत पडला . डिफेन्स चे बजेट नॉर्डविषयी अधिक संशोधन करण्यासाठी वर्ग करण्यात आले . दुसरे क्रिस्पर व्हायरस वापरून नॉर्डचे जीवशास्त्रीय दमन करणे शक्य होते . त्या संशोधनासाठी सरकारने डॉलर्सच्या राशी उभ्या केल्या होत्या . काही महिन्यातच हे संशोधन बाहेर येणार . वसूच त्या प्रोजेक्ट ची लीडर होती . त्याच्या पहिल्या क्लिनिकल ट्रायल आफ्रिकेतल्या नैरोबीत घेतल्याने तेथील रुग्णांना मोफत औषधोपचार मिळणार होते .<br />
<br />
सेव्हिंग द वर्ल्ड आनंदी आनंद . ठेवणीतली रेड वाईन टर्कीबरोबर झिंग आणत होती हास्यांचे फवारे उडत होते कारण स्मिथ ओठाचा चंबू करून मूर्ख प्रेसिडेंटची नक्कल करून दाखवत होता. विशेतः वसूनं वॊशिंग्टन वर हायड्रोजन बॉम्ब टाका असे नम्रपणे सुचवल्यावर प्रेसिडेंट चा बावचळलेला चेहरा स्मिथ साक्षात अवतरून दाखवत होता .<br />
<br />
वसुला वाईन मिळाली , हास्य मिळाले , पुन्हा नवे मित्र मिळाले , सोशल सर्कल मिळाले. सगळं काही होतं तिच्यापाशी . ज्ञान पैसा , मित्र ... एक गोष्ट सोडून - तिचा विजय ...<br />
<br />
खूप उशीर झाला .. बारा एक पर्यंत पार्टी चालली . डिनर झाल्यावर आपल्या वसूने फोनवरील लाइफबुक उघडले . आणि विजय ला खऱ्या नावाने फ्रेंड रिक्वेस्ट पाठवली .<br />
<br />
खोकत खोकत विजय उठला . अमेरिकेला परत आल्यापासून त्याची प्रकृती बरोबर न्हवती . पण वसूची फ्रेंड रिक्वेस्ट पाहिल्यावर तो चैतन्याने सळसळला . तीन महिन्यापूर्वी नैरोबीहून तो परतला होता . त्याच्या आयुष्यात तीन महिन्यात पहिलीच चांगली बातमी . तीन महिने त्याचा साधा खोकला कुठल्याच औषधाला दाद देत न्हवता .<br />
<br />
<br />
समाप्त -<br />
<br />
डॉ अभिराम दीक्षित<br />
<br />
-------<br />
<br />
अधिक वाचन करण्यासाठी<br />
<br />
१) स्मिथचे गणित - <a href="https://en.wikipedia.org/wiki/Six_degrees_of_separation">https://en.wikipedia.org/wiki/Six_degrees_of_separation</a><br />
<br />
२) वसूचे संशोधन - <a href="https://en.wikipedia.org/wiki/Bacteriophage">https://en.wikipedia.org/wiki/Bacteriophage</a><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br /></div>
</div>
Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-64228657055673666762016-11-16T04:30:00.000+05:302020-02-04T21:19:26.776+05:30अमेरिका डायरी (भाग १ ते भाग ३ )<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="" data-block="true" data-editor="7qfrk" data-offset-key="615k1-0-0" style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; white-space: pre-wrap;">
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="615k1-0-0" style="direction: ltr; position: relative;">
<h3 style="text-align: left;">
<span data-offset-key="615k1-1-0"><span style="font-size: large;"><b>क्यान्सर आणि रोगप्रतिकार शक्ती </b></span></span></h3>
</div>
</div>
<div class="" data-block="true" data-editor="7qfrk" data-offset-key="b5r6a-0-0" style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; white-space: pre-wrap;">
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="b5r6a-0-0" style="direction: ltr; position: relative;">
माझा उत्तर अमेरिकेतील आधी ठरलेला मुक्काम काही महिने होता - तो आता काही वर्षे झालेला आहे . त्यामुळे मंडळाच्या सदस्यांना कळवण्यात येते कि , पुढील काही वर्षे कामानिमित्त मी अमेरिका आणि युरोप येथे असेन. भारतात पुढच्या वर्षी येईन . आधी ठरवलेले भारतातले काही कार्यक्रम नाईलाजाने रद्द करावे लागत आहेत.<br />
इथे एका नवीन मोलेक्युल वर काम करणार आहे . हे नवे औषध शरीराच्या रोगप्रतिकार शक्तीला ट्रेन करते . आणि नैसर्गिक रीतीने क्यान्सर बरा होतो. कित्येक प्रकारच्या क्यान्सर मध्ये किमोथेरपी ची गरज सम्पते .</div>
</div>
<div class="" data-block="true" data-editor="7qfrk" data-offset-key="afo96-0-0" style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; white-space: pre-wrap;">
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="afo96-0-0" style="direction: ltr; position: relative;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-CaDTOlBeU5k/WCuS77llsAI/AAAAAAAADXs/1FCDruR3EroaoucgY4i32KdKJVbZGDt6wCLcB/s1600/14717303_1718977115091059_2976844071458465395_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" height="320" src="https://1.bp.blogspot.com/-CaDTOlBeU5k/WCuS77llsAI/AAAAAAAADXs/1FCDruR3EroaoucgY4i32KdKJVbZGDt6wCLcB/s320/14717303_1718977115091059_2976844071458465395_n.jpg" width="249" /></a></div>
<div style="text-align: left;">
</div>
</div>
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="afo96-0-0" style="direction: ltr; position: relative;">
क्यान्सर होणे हे नैसर्गिक आहे . ती उत्क्रान्तीची देणगी आहे . शरीराची वाढ होताना म्हणा किंवा दररोज चे वेअर एन्ड टिअर म्हणून म्हणा - आपल्या शरीरातील पेशी सतत विभाजित होत असतात . पेशी विभाजनात डीएनए ची कॉपी होते . अशा असंख्य कॉप्या बनत असताना काही केमिकल चुका होतात . त्यामुळे काही पेशी गंडतात , आणि माजतात . स्वतः:ला वेगळा सजीव समजून स्वतः:च्या असंख्य कॉप्या बनवू लागतात . त्याची पुढे क्यान्सर ची गाठ बनते . एसबेसटॉस किंवा तंबाकू सारख्या पदार्थामुळे पेशी गंडायची शक्यता वाढते . पण हे पदार्थ जरी नसले तरीही विभाजन प्रक्रियेत पेशी गंडायची थोडी शक्यता असतेच . त्यामुळे तंबाखू खाणार्यात क्यान्सर ची शक्यता जास्त असते पण जे खात नाहीत त्यांनाही तोंडाचा क्यान्सर होण्याची थोडी शक्यता असतेच.</div>
</div>
<div class="" data-block="true" data-editor="7qfrk" data-offset-key="hbpo-0-0" style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; white-space: pre-wrap;">
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="hbpo-0-0" style="direction: ltr; position: relative;">
आपल्या शरीरातील अनेक पेशी अनेक कारणामुळे गंडत असतात . त्या अर्थाने तुम्हाला मला सर्वानाच दररोज क्यान्सर होत असतो . तो वाढत नाही कारण आपल्या शरीराची रोगप्रतिकार शक्ती त्याला मारून टाकते. क्यान्सर वाढून त्याची गाठ होते तेव्हा आपली रोगप्रतिकार शक्ती गंडलेली तरी असते किंवा क्यान्सरच्या पेशी हुशार झालेल्या असतात . त्या आपण नॉर्मल असल्याचे ढोंग करतात . नॉर्मल पेशीसारखे कपडे घालतात - (सेल वोल प्रोटीन )<br />
आपली रोगप्रतिकारशक्ती नॉर्मल पेशिंना मारत नाही . क्यान्सर च्या पेशी नॉर्मल असल्याचे ढोंग करतात म्हणून त्याची गाठ बनते . वाढते पसरते मग माणूस मरतो .<br />
मी ज्या नव्या औषधावर काम करतो आहे - ते औषध ढोंगी क्यान्सर पेशिंचे नॉर्मल कपडे काढून टाकते . त्यामुळे रोगप्रतिकार शक्तीला या लबाड पेशी ओळखू येतात . आणि क्यान्सर वर शरीर हल्ला बोल करते .</div>
</div>
<div class="" data-block="true" data-editor="7qfrk" data-offset-key="3et29-0-0" style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; white-space: pre-wrap;">
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="3et29-0-0" style="direction: ltr; position: relative;">
<span data-offset-key="3et29-0-0"><br /></span></div>
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="3et29-0-0" style="direction: ltr; position: relative; text-align: center;">
<a href="https://2.bp.blogspot.com/-fYvBh_NjskU/WCuSpVSwL8I/AAAAAAAADXo/XEt5B7BdMLw4A79Kh8G0-E0MoplTRXMqwCLcB/s1600/15107434_1740929659562471_2858674346748453550_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; display: inline !important; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://2.bp.blogspot.com/-fYvBh_NjskU/WCuSpVSwL8I/AAAAAAAADXo/XEt5B7BdMLw4A79Kh8G0-E0MoplTRXMqwCLcB/s320/15107434_1740929659562471_2858674346748453550_n.jpg" width="320" /></a></div>
</div>
<div class="" data-block="true" data-editor="7qfrk" data-offset-key="frphl-0-0" style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; white-space: pre-wrap;">
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="frphl-0-0" style="direction: ltr; position: relative;">
<span data-offset-key="frphl-0-0"><br data-text="true" /></span></div>
</div>
<div class="" data-block="true" data-editor="7qfrk" data-offset-key="4nq0n-0-0" style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; white-space: pre-wrap;">
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="4nq0n-0-0" style="direction: ltr; position: relative; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="4nq0n-0-0" style="direction: ltr; position: relative;">
<h3 style="text-align: left;">
<span data-offset-key="4nq0n-1-0"><span style="font-size: large;"><b>इम्युनिटी चे अंतरंग</b></span></span></h3>
नैसर्गिक रोग प्रतिकार शक्तीला वापरून क्यान्सर वर उत्तर शोधता येते हे आपण मागील भागात पाहिले . आता रोग प्रतिकार शक्ती अधिक खोलात समजून घेऊ. सर्दी पडशासारखे अनेक रोग औषध न घेताही बरे होऊ शकतात . मानवी शरीराची रोग प्रतिकार शक्ती हे काम करते.</div>
</div>
<div class="" data-block="true" data-editor="7qfrk" data-offset-key="6cjel-0-0" style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; white-space: pre-wrap;">
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="6cjel-0-0" style="direction: ltr; position: relative;">
माणसाला दोन प्रकारच्या इम्युनिटी - प्रतिकार शक्ती असतात . एक अनुभवाने शरीर शिकते ती (Acquired) आणि दुसरी (Innate) जन्म सिद्ध रोगप्रतिकारक शक्ती . क्यान्सर बाबत विचार करताना (Acquired) अनुभवजन्य रोगप्रतिकार शक्ती अधिक महत्वाची आहे . ही अतिशय चलाख सिस्टीम आहे . जुन्या अनुभवातून ती अधिक शिकत शहाणी होत जात असते.<br />
उदाहरणार्थ गालगुंड, कांजिण्या यासारखे आजार लहानपणी एकदाच होतात . पुन्हा होत नाहीत कारण त्याच्याशी लढायला इम्युनिटी प्रशिक्षित झालेली असते .<br />
पोलियो ची लस म्हणजे काय असते ? पोलियोचे मेलेले किंवा बिनविषारी केलेले व्हायरस म्हणजे पोलियोची लस. हे पोलियोचे मरतुकडे व्हायरस आपण आपल्या पोरांना लसीकरण म्हणून खाऊ घालत असतो. बाळाची अल्पशिक्षित इम्युनिटी अशा मरतुकड्या व्हायरस चा फन्ना क्षणात उडवते . पण त्याहून महत्वाचे म्हणजे या व्हारसला कसे हाणायचे ? ते जन्मभर लक्षात ठेवत असते . लसीकरण हे एक प्रकारचे इम्युनिटी ला दिलेले प्रशिक्षण आहे .<br />
रोग प्रतिकार शक्ती चा सर्वात महत्वाचा भाग म्हणजे तिचा आप - पर भाव . स्वत:चे कोण ? आणि परके कोण ? हे इम्युनिटी ओळखू शकते . लक्षात ठेऊ शकते. रेल्वेत जसा तिकीट तपासणारा टीसी असतो तसा टीसी प्रतिकारशक्ती कडे पण असतो . शरीरातील कोणती गोष्ट स्वकीय आहे ? कोणती परकीय आहे ? याची सतत तपासणी चालू असते . जे परकीय वाटेल त्याच्यावर हल्ला केला जातो . हा हल्ला केमिकल किंवा प्रत्यक्ष असतो . प्रत्यक्ष हल्ल्यात पोलीस पेशी जाऊन परकीय ब्याक्टेरिया खाऊन टाकतात . आणि पचवतात . मग ढेकर देतात .</div>
</div>
<div class="" data-block="true" data-editor="7qfrk" data-offset-key="bvvmt-0-0" style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; white-space: pre-wrap;">
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="bvvmt-0-0" style="direction: ltr; position: relative;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-vqMH1SqCROM/WCuR-9DmzAI/AAAAAAAADXg/XfMCdp1dz98l8igmHCs6lyKij6Nvq1Y6ACLcB/s1600/macrophage_phagocytosis_education_sequence.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><span style="color: black;"><img border="0" height="282" src="https://4.bp.blogspot.com/-vqMH1SqCROM/WCuR-9DmzAI/AAAAAAAADXg/XfMCdp1dz98l8igmHCs6lyKij6Nvq1Y6ACLcB/s400/macrophage_phagocytosis_education_sequence.jpg" width="400" /></span></a></div>
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="bvvmt-0-0" style="direction: ltr; position: relative;">
<br /></div>
</div>
<div class="" data-block="true" data-editor="7qfrk" data-offset-key="cgj8j-0-0" style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; white-space: pre-wrap;">
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="cgj8j-0-0" style="direction: ltr; position: relative;">
<span data-offset-key="cgj8j-0-0">टिसी आणि पोलीस हे रोगप्रतिकार शक्तीचे महत्वाचे भाग आहेत . काही पोलीस स्वतः जाऊन परकीयांना अक्षरश: खाऊन टाकतात . काही पोलीस गोळी मारतात . त्याला अँटीबॉडी असे म्हणतात . हा एक केमिकल रेणू आहे .कोणत्या प्रकारचा शत्रू कोणत्या गोळीने मरतो ? हे इम्युनिटी लक्षात ठेवत असते . हे लक्षात ठेवण्याचे काम एका कारकून पेशी कडे दिलेले असते . रोगावरचा उपाय लक्षात ठेवणारे कारकून , आपला कोण ? आणि घुसखोर कोण ? ते ठरवणारे टीसी , आणि प्रत्यक्ष हल्ला बोल करणारे पोलीस असे मानवी रोग प्रतिकार शक्तीचे महत्वाचे तीन भाग आहेत .</span></div>
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="cgj8j-0-0" style="direction: ltr; position: relative;">
<span data-offset-key="cgj8j-0-0"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-sYPNVqSNcK4/WCuTT0H7M-I/AAAAAAAADXw/U0OktzsIw8EASHHUFIaTTTurG6FR8lgeQCLcB/s1600/bacteria-cartoon.gif" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://1.bp.blogspot.com/-sYPNVqSNcK4/WCuTT0H7M-I/AAAAAAAADXw/U0OktzsIw8EASHHUFIaTTTurG6FR8lgeQCLcB/s320/bacteria-cartoon.gif" width="267" /></a></div>
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="cgj8j-0-0" style="direction: ltr; position: relative;">
<br /></div>
</div>
<div class="" data-block="true" data-editor="7qfrk" data-offset-key="c54dt-0-0" style="background-color: white; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; white-space: pre-wrap;">
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="c54dt-0-0" style="direction: ltr; position: relative;">
<span data-offset-key="c54dt-0-0">यातला टीसी हा गृहस्थ हल्लाबोल करण्याचे आदेश काढत असतो . क्यान्सर सेल नॉर्मल नसतात . त्यांच्या जवळ नॉर्मल पेशींचे तिकीट नसते तेव्हा टीसी हल्लाबोल करण्याच्या सूचना पोलीस पेशींना देतात . अनेकदा क्यान्सर च्या पेशी बनावट नॉर्मल तिकीट तयार करतात . आणि टीसी पेशींना उल्लू बनवून स्वतः:ची संख्या वाढवू लागतात .</span><br />
यातली काही प्रकारची बनावट तिकिटे आपल्याला माहीत झाली आहेत. ही बनावट तिकीट फाडून टाकणारी औषधे मिळालेली आहेत . इथे एक लक्षात घेतले पाहिजे कि नॉर्मल सेल नॉर्मल असते त्याकडे रेल्वेचा पास असतो . भरपूर तिकिटे असणाऱ्या पासधारी नॉर्मल पेशींवर या औषधाचा परिणाम होत नाही.<br />
विकृत क्यान्सर सेल मात्र एका तिकिटावर आपले काम भागवत असतात . त्यांच्या सेल वोल वरचे एक प्रोटीन म्हणजे हे बनावट तिकीट . ही बनावट तिकीट फाडून टाकणारी औषधे मिळालेली आहेत .<br />
अशा बनावट तिकीटधारी सेल ओळखून काढायला प्याथॉलॉजी च्या काही टेस्ट विकसित करून त्या स्टयांडरडाइज कराव्या लागतात . वेगवेगळ्या औषधासाठी , क्यान्सर प्रकारासाठी आणि तिकिटासाठी वेगवेगळ्या टेस्ट असतात.<br />
माझे काम तिकीट आणि औषध याची सांगड बसवण्याचे आहे . ते नेमके कसे केले जाते ? हे पुढच्या काही भागात पाहूया .<br />
त्याचबरोबर अर्थकारण आणि राजकारण हे आरोग्य या विषयावर कसे प्रभाव पाडत असते ? तेही समजून घ्यायचे आहे - पुढचा भाग उत्तर अमेरिकेतील राजकारण आणि त्याचा जागतिक आरोग्य सुविधांवर पडणारा प्रभाव यावर असेल .<br />
<b style="font-size: x-large; white-space: normal;"><br /></b>
<b style="font-size: x-large; white-space: normal;"> सेकंड अमेंडमेंट</b><br />
<span style="white-space: normal;"><br /></span><span style="white-space: normal;">ही अमेरिकन राज्यघटनेतली दुसरी घटना दुरुस्ती - बंदूक वापरण्याच्या अधिकाराबद्दल आहे. सध्याच्या ट्रम्प विरुद्ध हिलरी लढतीत हा बंदुकीचा मुद्दा गाजतो आहे. अमेरिकेतले अंतर्गत राजकारण - जगभरातल्या सरंक्षण , उद्योग , अर्थ आणि आरोग्य व्यवस्थांवर परिणाम करत असते . अमेरिकेतले राजकारण समजून घेण्यासाठी " सेकंड अमेंडमेंट " हे चपखल उदाहरण आहे .</span><br />
<span style="white-space: normal;">माझ्या एका नातेवाईक आणि मित्राला भेटायला पिट्सबर्ग नावाच्या शहरात गेलो होतो . त्याने हा बंदुकींचा खजिना दाखवला . या बंदुका वाण्याच्या दुकानात विकत मिळतात. विकत घ्यायला १५ - २० मिनिटे लागतात . बंदुका, गोळ्या ,मशिनगन याची ऑनलाईन खरेदी करता येते . सहज कोणतीही चौकशी न करता सैन्यदल वापरते त्या ऑटोम्याटिक मशीन गन कुणीही विकत घेऊ शकतो . मोठ्या क्यालिबरच्या शॉटगन हि एक लहान तोफ असते . अशा संहारक बंदुका अठरा वर्षे पूर्ण झालेला कोणीही अमेरिकन विकत घेऊ शकतो - घरी बाळगू शकतो. स्व सरंक्षण किंवा प्रॉपर्टी मध्ये घुसणाऱ्या विरुद्ध फायरिंग करू शकतो . (ट्रेस पासिंग )</span></div>
</div>
<div class="" data-block="true" data-editor="7qfrk" data-offset-key="93s48-0-0" style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif;">
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="93s48-0-0" style="direction: ltr; position: relative; white-space: pre-wrap;">
<span data-offset-key="93s48-0-0"><br /></span></div>
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="93s48-0-0" style="direction: ltr; position: relative; white-space: pre-wrap;">
<span data-offset-key="93s48-0-0"><br /></span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center; white-space: pre-wrap;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://4.bp.blogspot.com/-0XSrEFBCnnU/WCuRJv_wn7I/AAAAAAAADXc/Hy8eEnjZaDYHOKBC7CiP6NbcmvVWes8xwCLcB/s1600/14938392_1732477653741005_6623774773192230760_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><span style="color: black;"><img border="0" height="360" src="https://4.bp.blogspot.com/-0XSrEFBCnnU/WCuRJv_wn7I/AAAAAAAADXc/Hy8eEnjZaDYHOKBC7CiP6NbcmvVWes8xwCLcB/s640/14938392_1732477653741005_6623774773192230760_n.jpg" width="640" /></span></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: small;">फोटोग्राफी : अश्विन जोशी यांची </span></td></tr>
</tbody></table>
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="93s48-0-0" style="direction: ltr; position: relative; white-space: pre-wrap;">
<span style="white-space: normal;">वरील फोटोतल्या साऱ्या बंदुका एकाच व्यक्तीच्या कायदेशीर मालकीच्या आहेत . अमेरिकेतील अनेक भागात माणसापेक्षा दरडोई बंदुकीची संख्या जास्त आहे . उदाहरणार्थ एका टेक्सस राज्यातल्या सामान्य माणसांकडे जितक्या बंदुका आहेत - तितक्या बंदुका जगाच्या पाठीवरील अनेक देशांच्या अधिकृत सैन्यांकडे देखील नाहीत. ना संख्येने - ना संहारक क्षमतेने !</span></div>
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="93s48-0-0" style="direction: ltr; position: relative; white-space: pre-wrap;">
<span style="white-space: normal;">अमेरिकन राज्यघटनेत हि दुसरी घटना दुरुस्ती का झाली ? याचा इतिहास मोठा मजेशीर आहे. राज्यघटना हा देशातल्या नागरिकांनी एकमेकांशी केलेला करार असतो. १७८९ साली अमेरिकन राज्यघटनेने आकार घेतला . नंतर त्यावर चर्चा सुरूच होती ... त्यानंतर काही वर्षात झालेल्या घटना दुरुस्त्यांना घटने इतकेच महत्व आहे . बंदूक बाजीची घटना दुरुस्ती क्रमांक दोन वर आहे. (१७९१: सेकंड अमेंडमेंट )</span><br />
<span style="white-space: normal;">युनायटेड स्टेटस ऑफ अमेरिका या नावात काही अर्थ आहे . हा स्टेट म्हणजे राज्यांचा संघ आहे. हि सर्व राज्ये काही करार मदार करून एकत्र आली आहेत .</span><span style="white-space: normal;">सुरुवातीला अमेरिका ब्रिटिश साम्राज्याचा एक भाग होती . चार जुलै चा स्वातंत्र्य लढा देऊन ती ब्रिटिशापासून स्वतंत्र झाली हे पहिल्यांदा लक्षात घेतले पाहिजे .</span><br />
<span style="white-space: normal;">१६८९ सालच्या इंग्लिश कायद्या नुसार ब्रिटिश प्रजेला शस्त्र धारणेचा अधिकार आहे .. तत्कालीन ब्रिटन मध्ये अनेक पदरी संघर्ष सुरु आहे . राजा विरुद्ध पार्लमेंट , केथोलिक विरुद्ध प्रोटेस्टंट यापैकी कुणी कायमचा दादा बानू नये म्हणून - बंदूक बाळगायचा अधिकार सर्वाना देण्यात आला . हि एक तडजोड होती . त्याला विकसित होणाऱ्या लोकशाहीची , आधुनिकतेची आणि सत्त्तेच्या समान वाटपाची पार्शवभूमी आहे.</span><br />
<span style="white-space: normal;">सशस्त्र लोक निःशस्त्रावर सत्ता गाजवतात . ... </span><br />
<span style="white-space: normal;">जर सर्वाकडे शस्त्रे असतील तर सत्तेचा आणि राजकारणाचा समतोल साधला जाईल असा हा प्र्याक्टीकल विचार आहे. १७९१ साली अमेरिकन राज्यघटनेत हा विचार पुन्हा आला . आता अमेरिका ब्रिटन पासून राजकीय अर्थाने स्वतंत्र आहे . पण अमेरिकेत सुद्धा सत्तेच्या समतोलाची गरज आहे .</span><br />
<span style="white-space: normal;">१७९१ सालच्या बाळ अमेरिकेत - दक्षिणेतली राज्ये विरुद्ध उत्तरेतली राज्ये अशा मारामाऱ्या आहेत. प्रत्येक राज्याला स्वतः:चे काही स्वातंत्र्य अबाधित ठेऊन मगच अमेरिकन संघराज्यात सामील व्हायचे आहे . सत्तेचा समतोल साधण्यासाठी सेकंड अमेंडमेंट आहे असा एक विचार प्रवाह आहे . दक्षिणेतल्या राज्यात (काळ्या ) आफ्रिकन गुलामांची पद्धत रूढ आहे. गुलामांचे व्यवस्थित शोषण करता यावे म्हणून त्याना (militia) खाजगी सैन्याची आवश्यकता होती . बंदूक बाळगायचा अधिकार दक्षिणी राज्यांनी गुलामी टिकवायला मागितला असाही प्रवाह आहे . (पेट्रिक हेन्री )</span><br />
<span style="white-space: normal;"><br /></span>
<span style="white-space: normal;">एकूण पाहता लोकशाहीसाठी अथवा गुलामीसाठी ! असे बंदूक बाळगायचे अनेक मार्गानी समर्थन करण्यात आले . ट्रम्प बाबा बंदुकीच्या बाजूचे आहेत . हिलरी आज्जीला या कायद्यात बदल करायचे आहेत.</span><br />
<span style="white-space: normal;">उत्तर अमेरिकेतली राजकीय व्यवस्था आणि हेल्थ सिस्टीम याचाही घनिष्ट संबंध आहे . त्याचा परिणाम जगभरातल्या हेल्थ सीस्टीम वर पडत असतो . तो कॅन्सर विषयक संशोधनावर सुद्धा पडतो . अमेरिकन राष्ट्राध्यक्ष पदाची निवडणूक आपल्या पेक्षा बरीच वेगळी आहे. तिथे अध्यक्ष कोण असावा ? यासाठी सामान्य जनता प्रत्यक्ष मतदान करते .</span><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-9XMwCAAGtNM/WCuYBug-NOI/AAAAAAAADYA/pWow-oV3kAEuYGIjTyw9uUAomuyOAeaNQCLcB/s1600/hillary-clinton-vs-donald-trump-cartoon-joe-heller-fb.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="168" src="https://3.bp.blogspot.com/-9XMwCAAGtNM/WCuYBug-NOI/AAAAAAAADYA/pWow-oV3kAEuYGIjTyw9uUAomuyOAeaNQCLcB/s320/hillary-clinton-vs-donald-trump-cartoon-joe-heller-fb.png" width="320" /></a></div>
<span style="white-space: normal;"><br /></span></div>
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="93s48-0-0" style="direction: ltr; position: relative;">
<div style="white-space: pre-wrap;">
<span style="white-space: normal;">प्रत्येक राज्याला काही हायपोथेटिकल सिटा दिलेल्या असतात . त्याची बेरीज होते आणि त्यानुसार अध्यक्ष ठरतो . भारतीय लोकशाहीत आपण निवडून दिलेले खासदार पंतप्रधान ठरवत असतात . अमेरिकेत मात्र राज्यांच्या हायपोथेटिकल वजना नुसार - त्यातली सामान्य जनता अध्यक्ष कोण असावा ? हे ठरवत असते . इथे एक महत्वाचा फरक असा कि खासदार खरेदी विक्रीची भारतात सोय आहे - अमेरिकेत तशी सोय नाही . कारण अध्यक्षा साठी प्रत्यक्ष जनता मतदान करते.</span></div>
<div style="white-space: pre-wrap;">
<b style="white-space: normal;">अमेरिकेत निवडणुकीतला भ्रष्टाचार सुद्धा नाही कारण-- इथे भ्रष्टाचारच कायदेशीर आहे !</b></div>
<div style="white-space: pre-wrap;">
<b style="white-space: normal;"><br /></b><span style="white-space: normal;">उद्योगपती राजकीय पक्षांना पैशे देऊ शकतात .यात अट इतकीच आहे कि कोणी कोणत्या पक्षाला किती पैसे दिले ? ते जाहीर करायचे कायदेशीर बंधन आहे . याला भ्रष्टता म्हणणे अवघड आहे - कारण त्यातला लबाडीचा भाग वजा झालेला आहे - जे काही आहे ते खुल्लम खुल्ला आहे .</span></div>
<div style="white-space: pre-wrap;">
<span style="white-space: normal;">अमेरिकेत रिपब्लिकन आणि डेमोक्रॅट अशा दोन पार्ट्या आहेत . त्यांच्या नावावर जाऊ नका - रिपब्लिकन हि इथे उजवी पार्टी आहे . डेमोक्रॅट - लोकशाहीवादी आघाडी हा डावा पक्ष आहे .नावाचा भाग अलहिदा ठेवला तरी भारतातल्या उजव्या डाव्या विचाराशी याची नाळ जोडणे जरा कठीण - परिस्थिती फार वेगळी आहे . अमेरिकेतले पेट्रोल - खाण आणि अवजड उद्योग वाले भांडवलदार ट्रम्प बाबा च्या रिपब्लिकन पार्टीचे असतात . फेसबुक मायक्रोसॉफ्ट सारखे नवश्रीमंत लोक्स डाव्या हिलरींच्या डेमोक्रेट पार्टीला पैशे देतात.</span></div>
<div style="white-space: pre-wrap;">
<span style="white-space: normal;">अमेरिकेत गन लॉबी आहे. बंदूक लॉबीचे धनाढ्य कारखानदार युद्धखोर राजकारणाला मदत करतात ...</span><br />
<span style="white-space: normal;"> हे बुरजवा लोक्स - अमेरिकेतील राजकारण आणि पर्यायाने जगाचे युद्धकारण ठरवत असतात असेही काही जण म्हणतात . हे बोलणे फ्याषनेबल आहे ! पण वास्तविक जागतिक राजकारणाला अनेक पदर असतात . मानवी व्यवहार "फक्त" पैशावर चालतो - असते म्हणायचे असेल तर आपल्याला कम्युनिस्टां इतके हुश्शार व्हावे लागेल ! तरीही जागतिक युद्धकारणावर "काही अंशी" प्रभाव - या गन लॉबीचा आहे - हे खरेच .</span></div>
<div style="white-space: pre-wrap;">
<span style="white-space: normal;">आपला मुद्दा बंदूक नाही . आरोग्य आहे. ..अमेरिकेचे आरोग्य विषयक धोरण त्यातील - "कशाच्या संशोधनाला चालना मिळेल ? हे ठरवते ". त्यानुसार जगभरातले आरोग्य विषयक व्यवहार ठरतात कारण मूलभूत संशोधन मुख्यत: अमेरिकेत होत असते...</span></div>
<div style="white-space: pre-wrap;">
<span style="white-space: normal;">आता आपण अमेरिका आणि आरोग्यव्यवस्था या विषया कडे वळूया .....</span></div>
<span style="color: #1d2129; font-size: large; font-weight: bold;">क्लिव्हलॅन्ड ते वॉलस्ट्रीट</span><br />
<div style="color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; margin-bottom: 6px; white-space: normal;">
<span style="font-size: 15px;">हि आमची क्लिव्हलॅन्ड क्लिनिक मधली मित्रमंडळी .वेगवेगळ्या देशातली आहेत - भाषा वेगळी वेगळी आहे - मी मराठी माध्यमात शिकलो. सरकारी शाळा . थोडक्यात इंग्लिश ची बोंब . चालणे - वॉक चा भूतकाळ वाकड . वर्क चा भूतकाळ वरकड ....</span></div>
<div style="color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; white-space: normal;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center; white-space: pre-wrap;">
<a href="https://2.bp.blogspot.com/-LXHQEbjp6zo/WHxTwMjz6AI/AAAAAAAADZM/Ev95ShOOrp8eY82Ts6f9jO54Jj4uvhztQCLcB/s1600/15442125_1757771757878261_7087960421653871159_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="300" src="https://2.bp.blogspot.com/-LXHQEbjp6zo/WHxTwMjz6AI/AAAAAAAADZM/Ev95ShOOrp8eY82Ts6f9jO54Jj4uvhztQCLcB/s400/15442125_1757771757878261_7087960421653871159_n.jpg" width="400" /></a></div>
<div style="color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; white-space: normal;">
<br /></div>
<div style="color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; white-space: normal;">
पुढे विज्ञान किंवा मेडिकल साठी कामापुरते इंग्लिश भागते . खर्या अर्थाने इंग्रजी साहित्य , भाषा, बोली , उच्चार हे शिकायची अजिबात गरज पडली नाही. महाराष्ट्रात चांगले शैलीदार मराठी लिहीणार्या किंवा बोलणार्या माणसाला नको तितका मान मिळतो . बाकी ठिकाणी हिंदीत भागते . मेडिकलची पुस्तके वाचता येतील इतपत इंग्लिश येत होते. खरी बोंब लागली माझी- ती कामा निमित्ताने परदेशी लोकांशी संबंध आल्या नंतर ...</div>
<div style="color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; white-space: normal;">
दोन तीन वर्षांपूर्वीचा काळ आठवतो - जरनल क्लब मध्ये काहीतरी बोलायचे असायचे . बरेच मुद्दे मनात घोळायचे - समोर इंग्रज आला कि गप बसायचो . बोलण्यापुरते इंग्लिश येत होते . पण त्याने काही प्रश्न विचारला - तर तो प्रश्न काय आहे ? हेच समजायचे नाही . उच्चार सगळे डोक्यावरून जायचे .</div>
<div style="color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; white-space: normal;">
हा जो एक्सेंट म्हणजे उच्चार नावाचा प्रकार आहे तो अजब आहे . त्याला सांस्कृतिक , ऐतिहासिक असे बरेच संदर्भ आहेत . म्हणजे गिलबर्ट या इंग्लिश नावाचा उच्चार फ्रेंच मध्ये जिब्राइल सारखा का होतो ? यावर एक निबंध लिहिता येईल. इंग्लड मध्ये बारा बोलीभाषा आहेत - कोकणी कोल्हापुरी भोजपुरी सारख्या . अमेरिकन, ब्रिटिश , पोर्तुगीज , फ्रेंच , चिनी, तुर्की हे सारे आपल्या आपल्या इंग्लिश मध्ये बोलू लागले तर तेला शिवाय भेजा फ्राय होतो . उच्चार सगळे डोक्यावरून जायचे . हा मुद्दा आहे .</div>
<div style="color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; white-space: normal;">
गेली काही वर्ष अनेक युरोपियन - एशियन लोकांशी संबंध आला . त्यावेळी प्रत्यक्ष बोलताना अडखळायचो . समोरचा माणूस नेमका काय बोलतो आहे तेच कळायचे नाही . मग काही महिन्या पूर्वी ट्यूब पेटली ....</div>
<div style="color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; white-space: normal;">
संभाषण म्हणजे शब्द नाहीत . ते त्याहून काहीतरी अधिक आहे . बहिऱ्या व्यक्ती सुद्धा ऐकू शकतात . त्याला लीप मुव्हमेंट म्हणतात . ओठाच्या हालचालीवरून नेमके कोण काय बोलतो आहे - ते कर्णबधिर व्यक्तीला ५०% बोलणे कळू शकते . ओठाची हालचाल - चेहर्यावरचे भाव - देहबोली - मान डोलावण्याची पद्धत हि सगळी भाषाच आहे. आणि गंमत अशी कि हि भाषा इंग्रजी नाही . ही स्थानिक आहे.</div>
<div style="color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; white-space: normal;">
माझया टीम मध्ये क्यानडा , चिनी , पोर्तुगीज , तुर्की, अमेरिकन , ब्रिटिश , ऑस्ट्रलियन अशा सर्व देशाचं प्रतिनिधित्व आहे. ते सारे मेडिकल डॉक्टर किंवा बायोकेमिस्टरी चे पीएचडी आहेत . क्लिव्हलॅन्ड क्लिनिक सध्या क्लिनिकल रिसर्च च्या संख्येत अमेरिकेत प्रथम क्रमांकावर आहे. इतक्या चांगल्या इन्स्टिट्यूट मधल्या सहकार्यांना सुद्धा अनेकदा एकमेकांचे उच्चार कळत नाहीत हे पाहून बरे वाटले. च्यायला म्हणजे मी एकटाच "ढ" नाहीये इथे !</div>
<div style="color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; white-space: normal;">
आपण उजवी डावीकडे मान हलवून (*नाही - नाही) असे म्हणतो - त्याचा अर्थ जगात अनेक ठिकाणी (हो- हो अवश्य ) असा होत असतो ! चेहर्यावरचे भाव, ओठ दुमडण्याची पद्धत हे सारे स्थानिक असते . आपण जेव्हा एखाद्या व्यक्तीशी संभाषण करतो तेव्हा फक्त शब्द ऐकत नसतो - चेहर्यावरचे भाव , देहबोली , कानी ऐकू येणारे शब्द हि सारी भाषाच असते .</div>
<div style="color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; white-space: normal;">
मग मी एक शक्कल काढली - कदाचित आपण देहबोली ला जास्त महत्व देतोय ... उच्चार आणि हावभाव याची गल्लत करता कामा नये . हावभावाकडे संपूर्ण डीफोकस - दुर्लक्ष करायचं - आणि फक्त शब्द ऐकायचे - खच्चून अंधाराने भरलेल्या खोलीत एक काडी पेटावी आणि सगळे उजळून जावे - तसे झाले - देहबोली कडे दुर्लक्ष केले तसे सारे उच्चार कळू लागले .</div>
<div style="white-space: pre-wrap;">
<span style="white-space: normal;"></span><br /></div>
<div style="color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; white-space: normal;">
जे क्लिव्हलॅन्ड बाबत खरे आहे ते वॉलस्ट्रीट बाबत सुद्धा खरे आहे . वॉलस्ट्रीट ला फक्त पैशाची भाषा कळते . हि भाषा समजून घ्यायची असेल तर - देहबोली कडे दुर्लक्ष करावे लागेल - त्याचबरोबर अर्थकारण आणि राजकारण हे आरोग्य या विषयावर कसे प्रभाव पाडत असते ? तेही समजून घ्यायचे आहे -</div>
<div style="color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; white-space: normal;">
<br /></div>
<div style="color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 15px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px; white-space: normal;">
(क्रमश:)</div>
</div>
<div class="_1mf _1mj" data-offset-key="93s48-0-0" style="direction: ltr; position: relative; white-space: pre-wrap;">
<span data-offset-key="93s48-0-0"><br style="white-space: normal;" /><span style="color: #4b4f56; font-size: 14px;"><br /></span></span></div>
</div>
</div>
Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-28767660553614850992016-08-02T09:58:00.001+05:302020-02-04T21:19:25.014+05:30द इमिटेशन गेम : इतिहास बदलणारे प्राध्यापक<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
द इमिटेशन गेम : इतिहास बदलणारे प्राध्यापक<br />
(चित्रपट परिक्षण )<br />
<br />
प्रस्तुत गोष्ट हि केम्ब्रीज च्या एका होमो गणिती प्राध्यापकाची सत्यकथा आहे . दुसऱ्या महायुद्धाचा समय आहे. युद्धखोर नाझी जर्मनीचा सर्व आघाड्यावर विजय होतो आहे . हुकुमशाही वंशवाद आणि हिट्लर शाही विरुद्ध उभी असलेली दोस्त राष्ट्रे हरणार बहुतेक ! इग्लंडच्या एम आय - ६ आणि इतर गुप्तहेर संस्थानि विद्वान लोकांना पाचारण केले आहे . एक बुद्धिबळपटू , एक स्त्रेटिजिस्ट , अनेक बुद्धिमान आणि एक गणिती … प्राध्यापक<br />
<br />
मुख्य मुद्दा कधी हाणा मारिचा नव्हताच … मूळ मुद्दा आहे रणनितिचा … शत्रूची जहाजे कोठे चालली आहेत ? रसद कोण -कोठे रसद पुरवतो आहे …. हल्ला कोठे करायचा आहे ? हि सारी माहिती माहिती जर्मन रेडियो वर बोलत आहेत . ती माहिती कोड केलेली आहे. रेडिओ फ्रिक्वेन्सी हेक वगैरे करूनही काही समाजात नाही . कारण जर्मन सांकेतिक बोलत आहेत . आता A ला B म्हटले C ला D म्हटले तर ? ABCD ला BCDE म्हटले जाइल . एक चे अंतर आहे ,(A+1) हे झाले कोड चे सूत्र. (A+6, A-1, ) … या हजारो लाखो शक्यातातून … जर्मन कोडचे रहस्य शोधून काढतोय तो गणिताचा प्राध्यापक .<br />
<br />
जोपर्यंत जर्मन कोडचे रहस्य काळात नाही । तोपर्यंत गणिती प्राध्यापकाला चैन नाही … रात्रंदिवस जागून प्राध्यापक जर्मन नाझीचा कम्युनिकेशन कोड हुडकतो आहे . त्यासाठी प्राध्यापक टीम बनवतो… एक बुद्धिबळपटू , एक स्त्रेटिजिस्ट , अनेक बुद्धिमान आणि एक गणिती … प्राध्यापक<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-y0XHCUfxk28/VMPzG0U_sMI/AAAAAAAAA-Q/Sfz3qVi-EKY/s1600/IG_02611.jpeg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="https://2.bp.blogspot.com/-y0XHCUfxk28/VMPzG0U_sMI/AAAAAAAAA-Q/Sfz3qVi-EKY/s1600/IG_02611.jpeg" width="400" /></a></div>
<br />
<br />
मग एक दिवस प्राध्यापकाच्या लक्षात येते कि , जर्मन लोक मशिनच्या सहाय्याने कोड देत आहेत … त्या कोडचे कोडे डिकोड करून उलगडण्या साठी मानवी बुद्धी अपुरी आहे … मग कारर कट्ट चालणार्या काट्यांचे आणि आर्यांचे ..एक प्रचंड अभिनव यंत्र तयार होते । त्यास गणीति प्राध्यापक ख्रिस्तोफर असे नाव देतो .<br />
<br />
या यंत्राने रोज जर्मन कोड डिकोड झाल्याने दोस्त राष्ट्र दुसरे महायुद्ध जिंकतात . हि गोष्ट ब्रिटिश सरकारकडून गुप्त ठेवली जाते.<br />
<br />
१) पुढे त्या गणिती प्राध्यापकास समलिंगी संबंध ठेवल्याच्या आरोपावरून अटक होते . त्यावेळच्या ब्रिटिश कायद्यानुसार प्राध्यापकास शिक्षा म्हणुन नपुंसक बनवले जाते . प्राध्यापक पुढे आत्महत्या करतो .<br />
<br />
२) पन्नास वर्षांनी इंग्लंडचि राणी गुपित उघड करते आणि युद्ध जिंकण्यात प्राध्यापकाने शोधलेल्या यंत्राचा आणि तंत्राचा यथोचित गौरव होतो .<br />
<br />
३) आज सर्व युरोपीय राष्ट्रात समलिंगी संबंधाला कायदेशीर मान्यता मिळाली आहे .<br />
<br />
४) गणिती प्राध्यापकाने शोधलेल्या यंत्राला आज कोम्प्युटर म्हणुन ओळखले जाते .<br />
<br />
सदर चित्रपट सत्यघटनेवर आधारित आहे आणि अवश्य पहावा असाच आहे . अभिनय, दिग्दर्शन, एडिटिग केमेरा वगैरे तांत्रिक बाजू उत्तम असल्या तरी चित्रपटाची कथाच एव्हढी जबरदस्त आहे कि इतर गोष्टींकडे लक्षच जात नाही . ५/५ स्टार .<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<br />
<br /></div>
Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-20602638255066567742016-07-22T03:39:00.001+05:302016-10-20T08:03:41.125+05:30गेम थेअरी : सवाल नैतिकतेचा (भाग १)<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
सवाल नास्तिकाच्या नैतिकतेचा (भाग १)<br />
<br />
देवा धर्मा मुळे नैतिकता टिकून राहते असे मानले जाते. नरक, स्वर्ग, कर्मफळ इत्यादी गोष्टींना घाबरून सामान्य माणसे खरे बोलतात, चोऱ्या, खून, लबाड्या, बलात्कार करत नाहीत असेही म्हणतात. ईश्वराच्या संकल्पाने प्रमाणे कायदा काही सर्व व्यापी - सर्व साक्षी नाही . कायद्याच्या कचाट्यातून सुटणेही फार सोपे असते. त्यामुळे खरे खोटे कसेही असो - देव धर्म उपयुक्त आहेत - कारण त्यामुळे नीतिमत्ता आणि सचोटी टिकते असे म्हटले जाते. प्रस्तुत लेखात आपण विज्ञान, गणित आणि जीवशास्त्र नैतिकतेकडे कसे पाहते ? याची चर्चा करायची आहे.<br />
<br />
दोन माणसांनी एकमेकांशी कसे वागावे ? याचे नियम म्हणजे नैतिकता . आपण येथे गेम थेअरीतले दोन कैद्यांचे प्रसिद्ध उदाहरण पाहायचे आहे. समजा....<br />
<br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b>गेम थेअरी</b></span><br />
<br />
बबन आणि मगन असे दोन चोर आहेत. त्यांनी एक मोठा दरोडा घातला . हे दोन्ही चोर अतिशय बुद्धिवादी आणि नास्तिक आहेत असे आपण गृहीत धरायचे आहे. पोलिसांनी त्या चोरांना पकडले आहे. दोन वेगवेगळ्या कोठड्यात ठेवलेले आहे . बबन आणि मगन ची स्वतंत्र पोलीस चौकशी सुरू आहे. या दरोड्याला कोणीही साक्षीदार नाही . कोणताही पुरावा नाही . पण बबन आणि मगन पैकी एक जण माफीचा साक्षीदार बनू शकतो .<br />
<br />
१) जो गुन्हा कबूल करेल तो माफीचा साक्षीदार ठरेल. त्याला कोणतीही शिक्षा नाही<b> (शून्य वर्षे )</b> - दुसर्याला <b>२० वर्ष</b> खडी फोडावी लागेल .<br />
<br />
२) दोघांनी गुन्हा कबूल केला तर पोलीस हलकी कलमे लावून <b>पाच वर्षात</b> दोघांनाही सोडून देतील.<br />
<br />
३) मगन आणि बबन या दोघांनीही गुन्हा मान्य केला नाही - गप्प राहिले तर - केस चाले स्तवर <b>एखादे वर्ष </b>तुरुंगात काढावे लागेल . साक्षीदार नसल्याने दोघेही वर्षभरात सुटतील .<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-a8_Pvac5jx4/V5ElJc7bnNI/AAAAAAAACqI/eC1bedMa0gE7kIkAF91yP_2l6SyHTtw8QCLcB/s1600/prisoner_s-dilemma.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="640" src="https://1.bp.blogspot.com/-a8_Pvac5jx4/V5ElJc7bnNI/AAAAAAAACqI/eC1bedMa0gE7kIkAF91yP_2l6SyHTtw8QCLcB/s640/prisoner_s-dilemma.png" width="620" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
<br />
तिसरा पर्याय सरळच दोघांच्याही फायद्याचा आहे. दोघे गप्प राहिले तर - वर्षभरात सुटतील . पण हे गणित इतके सोपे नाही .<b> दुसरी बाजू काय निर्णय घेते ? हे दोघांनाही माहीत नाही .</b> संगनमत करायला पोलीस संधी देत नाहीत.<br />
<br />
एक वर्षाची माफक कैद सुद्धा टाळण्याचा मोह आपल्या सहकार्याला होऊ शकतो . त्यामुळे मी गप्प राहिलो आणि समोरच्याने गुन्हा कबूल केला तर ? वीस वर्ष मला तुरुंगाची हवा खावी लागेल - या भीतीने तो धोका कोणीही पत्करणार नाही. मग मगन आणि बबन ने कोणता निर्णय घ्यावा ? स्वतःचा तोटा कमीत कमी कसा करावा ? तर्कशास्त्रा नुसार गुन्हा कबूल करणे हाच सेफ गेम आहे . यात फार तर पाच वर्ष शिक्सला होईल किंवा कदाचित लगेच सुटका !<br />
<br />
<b>बबन आणि मगन या दोघांनीही गुन्हा कबूल केला !</b><br />
<br />
हा एक अतिशय नैतिक निर्णय दोन अनैतिक दरवडे खोरानी घेतला आहे . त्यांनी बुद्धिवाद वापरला ! तर्कशास्त्र वापरले ! हे अनैतिक स्वार्थीच होता - पण त्यापायी दोघांनीही नैतिक निर्णय घेतला !<br />
<br />
पण हे थोडे तोट्याचे आहे - शिवाय मैत्री भावनेशी अनैतिक देखील आहे ... आता थोडे पुढे जाऊ ....<br />
<br />
<br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b>खेळ मांडीयेला </b></span><br />
<br />
<br />
मगन आणि बबन ला पोलिसांपुढे साक्ष देण्याची एकच संधी होती . नेहमीच्या जीवनात आपल्याला सतत नैतिक निर्णय घ्यायचे असतात. समोरची व्यक्ती कशी वागेल याचा आपण सतत अंदाज घेत असतो. त्यानुसार आपले धोरण ठरवत असतो . त्यातून आपला स्वभाव बनतो . व्यक्तिमत्व बनते . म्हणजे मानवी गेम थेअरीत सातत्य आहे. वारंवारता आहे . आता एक पत्त्याचा डाव मांडूया .....<br />
<br />
समजा तुमच्या कडे दोन रंगाचे पत्ते आहेत - <span style="color: #38761d;"><b>सहकार्य</b></span> आणि <span style="color: red;"><b>विश्वासघात</b></span><br />
<br />
हे दोन पत्ते म्हणजे तुमचे दोन निर्णय. हे निर्णय तुम्हाला आयुष्यात वारंवार घ्यायचे आहेत. <span style="color: #38761d;"><b>सहकार्य</b></span> आणि <span style="color: red;"><b>विश्वासघात</b></span> . तुम्ही कोणता पत्ता निवडणार ? इथेही समोरचा माणूस काय खेळी खेळणार आहे ते तुम्हाला माहीत नाही .<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-Ra47hNBUFoA/V5E3GiQMHBI/AAAAAAAACqc/ddP3QGU4g14cDjwAmqZ97w_0ttsQHGWcgCLcB/s1600/F2.large.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="150" src="https://1.bp.blogspot.com/-Ra47hNBUFoA/V5E3GiQMHBI/AAAAAAAACqc/ddP3QGU4g14cDjwAmqZ97w_0ttsQHGWcgCLcB/s320/F2.large.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><span style="font-size: large;">निर्णय घेणारे दोन पक्ष </span></b></div>
<br />
<br />
<br />
हे निर्णय सतत घेताना तुम्ही काही धोरणे आखू शकता<br />
<br />
१) सतत <b style="color: #38761d;">सहकार्य</b><br />
२) सतत <b style="color: red;">विश्वासघात</b><br />
<span style="color: blue;"><b>३) </b><b>जशास</b></span><b><span style="color: blue;"> तसे </span></b><br />
<b>४) अनियमित (रॅन्डम ) चाली खेळायच्या </b><br />
५) अचानक केलेली फसवणूक<br />
६) पश्चात्ताप धोरण - आपण फसलेल्या माणसाने सहकार्य केल्यास त्यास पुन्हा नाही फसवायचे<br />
७) सूडाचे धोरण - जो एकदा फसवेल त्यास सतत फसवायचे<br />
<br />
इत्यादी ....<br />
<b><br /></b>
पण या खेळात केवळ दोन पक्षी नाहीत . अनेक आहेत . खर्या आयुष्यातील निर्णय घेताना देखील अनेक पक्ष आहेत. कोण जिंकेल ?<br />
<br />
<b><br /></b>
<b><br /></b>
<b><span style="color: blue; font-size: large;">संगणकीय प्रयोग </span></b><br />
<br />
रॉबर्ट अक्सेलरॉड या अमेरिकन शास्त्रज्ञाने कॉम्पुटर प्रोग्राम वापरून हा प्रयोग केला . त्याने एकूण पंधरा शास्त्रज्ञाना यात सहभागी केले . हे सर्व गेम थेअरी मधील तज्ञ होते . <span style="color: #38761d;"><b>सहकार्य</b></span> की <span style="color: red;"><b>विश्वासघात</b></span> ? आणि त्यांचा क्रम काय असला तर अंतिम विजय प्राप्त होईल ? पंधरा वेगवेगळी धोरणे कॉम्प्युटर ला फीड केली. <b>सर्व धोरणांना एकमेकांशी दोनशे वेळा खेळवले. </b><br />
<b><br /></b>
<b><br /></b>
<b>-----------------------------------------------------------</b><br />
<b>प्रोग्रामचे नियम : - </b><br />
<b><br /></b>
दोघांनी सहकार्य केले तर दोघांना १०० मार्क<br />
एकाने दगा केला आणि समोरच्याने सहकार्य केले - तर पराभूतला शून्य मार्क , विजेत्याला १०० मार्क<br />
दोघांनी दगा केला तर दोघांनाही ५० - ५० मार्क<br />
<b><br /></b>
<b><br /></b>
<b>या १५ धोरणांनी एकदा स्वतः:शी देखील खेळायचे होते - म्हणजे १५ X १५ = २२५ लढती </b><br />
<b>प्रत्येकी दोनशे वेळा ४५००० लढती झाल्या </b><br />
<b><br /></b>
<b><span style="color: blue;">या इतक्या शक्यतांत ज्या धोरणाला जास्त मार्क मिळतील ते विजेते धोरण </span></b><br />
<b>----------------------------------------------------------</b><br />
<b><br /></b>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-VGAW9KM1uD4/V5FBI6WeypI/AAAAAAAACqs/iJSapiIREz0CL9334QchynrqZtEhoO5mACLcB/s1600/images%2B%25281%2529.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="221" src="https://1.bp.blogspot.com/-VGAW9KM1uD4/V5FBI6WeypI/AAAAAAAACqs/iJSapiIREz0CL9334QchynrqZtEhoO5mACLcB/s400/images%2B%25281%2529.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
<br />
सतत <span style="color: red; font-weight: bold;">विश्वासघात </span>करणारे या खेळात टिकू शकत नाहीत . जशास तसे वाले जिंकू लागतात . त्यांचे परस्परांशी सहकार्य निर्माण होते - आणि मग सतत विश्वास घात करणारे अल्पसंख्य बनून हरू लागतात . कारण ते कोणाशीच सहकार्य करत नाहीत . (इतर विश्वास घात वाल्यांशी सुद्धा नाही )<br />
<br />
रॉबर्ट च्या संगणकीय प्रयोगात प्रयोगात <b><span style="color: blue;">जशास तसे</span></b> हे धोरण जिंकले . आणि गंमत म्हणजे या पंधरा पैकी जी लबाड धोरणे होती ती शेवटच्या नंबरात आली . सज्जन धोरणे पहिल्या सात मध्ये आली .<br />
<br />
<br />
<br />
<b><span style="color: blue; font-size: large;">दुसरा संगणकीय प्रयोग </span></b><br />
<br />
एक प्रयोग करून रॉबर्ट थाबला नाही. पहिल्या प्रयोगात एक त्रुटी राहून गेली होती . इतरांची धोरणे सहभागी शास्त्रज्ञाना माहीत नव्हती . साधारणतः कोणती धोरणे जिंकतात याचाही अंदाज नव्हता. हा अंदाज आल्यावर मग पुन्हा नवी धोरणे मागवली .<br />
<br />
त्यातले एक प्रसिद्ध धोरण , <b>दोनदा फसवल्यास एकदा शिक्षा - </b>असे उदारमत वादी - दुसर्याला सुधारायची एक संधी देणारे - पण सतत बदमाशी करणार्यांना धडा शिकवणारे असे होते<br />
<br />
सज्जन धोरणे जिंकतात या पहिल्या निकालाच्या अंदाजाने इतर लोक सज्जन धोरणेच पाठवतील असा अंदाज बहुतेक गेम थेअरी वाल्या सहभागी शास्त्रज्ञानी केला . आणि त्याची प्रतिक्रिया म्हणून यावेळी आलेली बरीच धोरणे ही लबाड आणि बदमाश होती . पुन्हा दोनशे वेळा खेळ मांडीयेला .... या प्रयोगाचा निर्णय अजूनच विचित्र लागला !<br />
<br />
<b>फसवणार्या लबाडाची संख्या फार जास्त होती . त्यामुळे .... </b><br />
<br />
१) जशास तसे वाले बर्याच वेळेस लबाडी करू लागले - सूड वाले सूड चक्रात अडकले - लबाडाची संख्या अजूनच वाढली<br />
<br />
२) सज्जन धोरणे हरली .<br />
<br />
३) <b>दोनदा फसवल्यास एकदा शिक्षा </b>वाल्याचे देखील काही चालेना . त्याला सतत बहुसंख्येकडून फसवणूक झाल्याने हरावे लागले.<br />
<b><span style="color: blue; font-size: large;"><br /></span></b>
<b><span style="color: red;">आजूबाजूच्या परिस्थिती वरून आणि समाजातील इतर धोरणावरून जय / पराजय ठरत होता . </span></b><br />
<b><span style="color: red;"><br /></span></b>
<b><span style="color: red;"><br /></span></b>
<b><span style="color: red;"><br /></span></b>
<b><span style="color: red;"><br /></span></b>
<b><span style="color: blue;"><span style="font-size: large;">आता जीवशास्त्रीय प्रयोग</span> </span></b><br />
<br />
मानवी व्यवहार म्हणजे कॉम्प्युटर चा प्रोग्राम नाही. मानवी व्यवहार अधिक जटील आहेत. याहून अधिक धक्कादायक निष्कर्ष हाती लागणार आहेत .... त्यानंतर आपण ट्रेनचा प्रयोग पाहणार आहोत ...<br />
<br />
(क्रमश:)<br />
<b style="color: red;"><br /></b>
<b style="color: red;"><br /></b>
<br />
<br /></div>
Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-1988877714022033552016-07-22T03:39:00.000+05:302020-02-04T21:19:24.604+05:30गेम थेअरी : सवाल नैतिकतेचा (भाग १)<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
सवाल नास्तिकाच्या नैतिकतेचा (भाग १)<br />
<br />
देवा धर्मा मुळे नैतिकता टिकून राहते असे मानले जाते. नरक, स्वर्ग, कर्मफळ इत्यादी गोष्टींना घाबरून सामान्य माणसे खरे बोलतात, चोऱ्या, खून, लबाड्या, बलात्कार करत नाहीत असेही म्हणतात. ईश्वराच्या संकल्पाने प्रमाणे कायदा काही सर्व व्यापी - सर्व साक्षी नाही . कायद्याच्या कचाट्यातून सुटणेही फार सोपे असते. त्यामुळे खरे खोटे कसेही असो - देव धर्म उपयुक्त आहेत - कारण त्यामुळे नीतिमत्ता आणि सचोटी टिकते असे म्हटले जाते. प्रस्तुत लेखात आपण विज्ञान, गणित आणि जीवशास्त्र नैतिकतेकडे कसे पाहते ? याची चर्चा करायची आहे.<br />
<br />
दोन माणसांनी एकमेकांशी कसे वागावे ? याचे नियम म्हणजे नैतिकता . आपण येथे गेम थेअरीतले दोन कैद्यांचे प्रसिद्ध उदाहरण पाहायचे आहे. समजा....<br />
<br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b>गेम थेअरी</b></span><br />
<br />
बबन आणि मगन असे दोन चोर आहेत. त्यांनी एक मोठा दरोडा घातला . हे दोन्ही चोर अतिशय बुद्धिवादी आणि नास्तिक आहेत असे आपण गृहीत धरायचे आहे. पोलिसांनी त्या चोरांना पकडले आहे. दोन वेगवेगळ्या कोठड्यात ठेवलेले आहे . बबन आणि मगन ची स्वतंत्र पोलीस चौकशी सुरू आहे. या दरोड्याला कोणीही साक्षीदार नाही . कोणताही पुरावा नाही . पण बबन आणि मगन पैकी एक जण माफीचा साक्षीदार बनू शकतो .<br />
<br />
१) जो गुन्हा कबूल करेल तो माफीचा साक्षीदार ठरेल. त्याला कोणतीही शिक्षा नाही<b> (शून्य वर्षे )</b> - दुसर्याला <b>२० वर्ष</b> खडी फोडावी लागेल .<br />
<br />
२) दोघांनी गुन्हा कबूल केला तर पोलीस हलकी कलमे लावून <b>पाच वर्षात</b> दोघांनाही सोडून देतील.<br />
<br />
३) मगन आणि बबन या दोघांनीही गुन्हा मान्य केला नाही - गप्प राहिले तर - केस चाले स्तवर <b>एखादे वर्ष </b>तुरुंगात काढावे लागेल . साक्षीदार नसल्याने दोघेही वर्षभरात सुटतील .<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-a8_Pvac5jx4/V5ElJc7bnNI/AAAAAAAACqI/eC1bedMa0gE7kIkAF91yP_2l6SyHTtw8QCLcB/s1600/prisoner_s-dilemma.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="640" src="https://1.bp.blogspot.com/-a8_Pvac5jx4/V5ElJc7bnNI/AAAAAAAACqI/eC1bedMa0gE7kIkAF91yP_2l6SyHTtw8QCLcB/s640/prisoner_s-dilemma.png" width="620" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
<br />
तिसरा पर्याय सरळच दोघांच्याही फायद्याचा आहे. दोघे गप्प राहिले तर - वर्षभरात सुटतील . पण हे गणित इतके सोपे नाही .<b> दुसरी बाजू काय निर्णय घेते ? हे दोघांनाही माहीत नाही .</b> संगनमत करायला पोलीस संधी देत नाहीत.<br />
<br />
एक वर्षाची माफक कैद सुद्धा टाळण्याचा मोह आपल्या सहकार्याला होऊ शकतो . त्यामुळे मी गप्प राहिलो आणि समोरच्याने गुन्हा कबूल केला तर ? वीस वर्ष मला तुरुंगाची हवा खावी लागेल - या भीतीने तो धोका कोणीही पत्करणार नाही. मग मगन आणि बबन ने कोणता निर्णय घ्यावा ? स्वतःचा तोटा कमीत कमी कसा करावा ? तर्कशास्त्रा नुसार गुन्हा कबूल करणे हाच सेफ गेम आहे . यात फार तर पाच वर्ष शिक्सला होईल किंवा कदाचित लगेच सुटका !<br />
<br />
<b>बबन आणि मगन या दोघांनीही गुन्हा कबूल केला !</b><br />
<br />
हा एक अतिशय नैतिक निर्णय दोन अनैतिक दरवडे खोरानी घेतला आहे . त्यांनी बुद्धिवाद वापरला ! तर्कशास्त्र वापरले ! हे अनैतिक स्वार्थीच होता - पण त्यापायी दोघांनीही नैतिक निर्णय घेतला !<br />
<br />
पण हे थोडे तोट्याचे आहे - शिवाय मैत्री भावनेशी अनैतिक देखील आहे ... आता थोडे पुढे जाऊ ....<br />
<br />
<br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b>खेळ मांडीयेला </b></span><br />
<br />
<br />
मगन आणि बबन ला पोलिसांपुढे साक्ष देण्याची एकच संधी होती . नेहमीच्या जीवनात आपल्याला सतत नैतिक निर्णय घ्यायचे असतात. समोरची व्यक्ती कशी वागेल याचा आपण सतत अंदाज घेत असतो. त्यानुसार आपले धोरण ठरवत असतो . त्यातून आपला स्वभाव बनतो . व्यक्तिमत्व बनते . म्हणजे मानवी गेम थेअरीत सातत्य आहे. वारंवारता आहे . आता एक पत्त्याचा डाव मांडूया .....<br />
<br />
समजा तुमच्या कडे दोन रंगाचे पत्ते आहेत - <span style="color: #38761d;"><b>सहकार्य</b></span> आणि <span style="color: red;"><b>विश्वासघात</b></span><br />
<br />
हे दोन पत्ते म्हणजे तुमचे दोन निर्णय. हे निर्णय तुम्हाला आयुष्यात वारंवार घ्यायचे आहेत. <span style="color: #38761d;"><b>सहकार्य</b></span> आणि <span style="color: red;"><b>विश्वासघात</b></span> . तुम्ही कोणता पत्ता निवडणार ? इथेही समोरचा माणूस काय खेळी खेळणार आहे ते तुम्हाला माहीत नाही .<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-Ra47hNBUFoA/V5E3GiQMHBI/AAAAAAAACqc/ddP3QGU4g14cDjwAmqZ97w_0ttsQHGWcgCLcB/s1600/F2.large.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="150" src="https://1.bp.blogspot.com/-Ra47hNBUFoA/V5E3GiQMHBI/AAAAAAAACqc/ddP3QGU4g14cDjwAmqZ97w_0ttsQHGWcgCLcB/s320/F2.large.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><span style="font-size: large;">निर्णय घेणारे दोन पक्ष </span></b></div>
<br />
<br />
<br />
हे निर्णय सतत घेताना तुम्ही काही धोरणे आखू शकता<br />
<br />
१) सतत <b style="color: #38761d;">सहकार्य</b><br />
२) सतत <b style="color: red;">विश्वासघात</b><br />
<span style="color: blue;"><b>३) </b><b>जशास</b></span><b><span style="color: blue;"> तसे </span></b><br />
<b>४) अनियमित (रॅन्डम ) चाली खेळायच्या </b><br />
५) अचानक केलेली फसवणूक<br />
६) पश्चात्ताप धोरण - आपण फसलेल्या माणसाने सहकार्य केल्यास त्यास पुन्हा नाही फसवायचे<br />
७) सूडाचे धोरण - जो एकदा फसवेल त्यास सतत फसवायचे<br />
<br />
इत्यादी ....<br />
<b><br /></b>
पण या खेळात केवळ दोन पक्षी नाहीत . अनेक आहेत . खर्या आयुष्यातील निर्णय घेताना देखील अनेक पक्ष आहेत. कोण जिंकेल ?<br />
<br />
<b><br /></b>
<b><br /></b>
<b><span style="color: blue; font-size: large;">संगणकीय प्रयोग </span></b><br />
<br />
रॉबर्ट अक्सेलरॉड या अमेरिकन शास्त्रज्ञाने कॉम्पुटर प्रोग्राम वापरून हा प्रयोग केला . त्याने एकूण पंधरा शास्त्रज्ञाना यात सहभागी केले . हे सर्व गेम थेअरी मधील तज्ञ होते . <span style="color: #38761d;"><b>सहकार्य</b></span> की <span style="color: red;"><b>विश्वासघात</b></span> ? आणि त्यांचा क्रम काय असला तर अंतिम विजय प्राप्त होईल ? पंधरा वेगवेगळी धोरणे कॉम्प्युटर ला फीड केली. <b>सर्व धोरणांना एकमेकांशी दोनशे वेळा खेळवले. </b><br />
<b><br /></b>
<b><br /></b>
<b>-----------------------------------------------------------</b><br />
<b>प्रोग्रामचे नियम : - </b><br />
<b><br /></b>
दोघांनी सहकार्य केले तर दोघांना १०० मार्क<br />
एकाने दगा केला आणि समोरच्याने सहकार्य केले - तर पराभूतला शून्य मार्क , विजेत्याला १०० मार्क<br />
दोघांनी दगा केला तर दोघांनाही ५० - ५० मार्क<br />
<b><br /></b>
<b><br /></b>
<b>या १५ धोरणांनी एकदा स्वतः:शी देखील खेळायचे होते - म्हणजे १५ X १५ = २२५ लढती </b><br />
<b>प्रत्येकी दोनशे वेळा ४५००० लढती झाल्या </b><br />
<b><br /></b>
<b><span style="color: blue;">या इतक्या शक्यतांत ज्या धोरणाला जास्त मार्क मिळतील ते विजेते धोरण </span></b><br />
<b>----------------------------------------------------------</b><br />
<b><br /></b>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-VGAW9KM1uD4/V5FBI6WeypI/AAAAAAAACqs/iJSapiIREz0CL9334QchynrqZtEhoO5mACLcB/s1600/images%2B%25281%2529.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="221" src="https://1.bp.blogspot.com/-VGAW9KM1uD4/V5FBI6WeypI/AAAAAAAACqs/iJSapiIREz0CL9334QchynrqZtEhoO5mACLcB/s400/images%2B%25281%2529.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
<br />
सतत <span style="color: red; font-weight: bold;">विश्वासघात </span>करणारे या खेळात टिकू शकत नाहीत . जशास तसे वाले जिंकू लागतात . त्यांचे परस्परांशी सहकार्य निर्माण होते - आणि मग सतत विश्वास घात करणारे अल्पसंख्य बनून हरू लागतात . कारण ते कोणाशीच सहकार्य करत नाहीत . (इतर विश्वास घात वाल्यांशी सुद्धा नाही )<br />
<br />
रॉबर्ट च्या संगणकीय प्रयोगात प्रयोगात <b><span style="color: blue;">जशास तसे</span></b> हे धोरण जिंकले . आणि गंमत म्हणजे या पंधरा पैकी जी लबाड धोरणे होती ती शेवटच्या नंबरात आली . सज्जन धोरणे पहिल्या सात मध्ये आली .<br />
<br />
<br />
<br />
<b><span style="color: blue; font-size: large;">दुसरा संगणकीय प्रयोग </span></b><br />
<br />
एक प्रयोग करून रॉबर्ट थाबला नाही. पहिल्या प्रयोगात एक त्रुटी राहून गेली होती . इतरांची धोरणे सहभागी शास्त्रज्ञाना माहीत नव्हती . साधारणतः कोणती धोरणे जिंकतात याचाही अंदाज नव्हता. हा अंदाज आल्यावर मग पुन्हा नवी धोरणे मागवली .<br />
<br />
त्यातले एक प्रसिद्ध धोरण , <b>दोनदा फसवल्यास एकदा शिक्षा - </b>असे उदारमत वादी - दुसर्याला सुधारायची एक संधी देणारे - पण सतत बदमाशी करणार्यांना धडा शिकवणारे असे होते<br />
<br />
सज्जन धोरणे जिंकतात या पहिल्या निकालाच्या अंदाजाने इतर लोक सज्जन धोरणेच पाठवतील असा अंदाज बहुतेक गेम थेअरी वाल्या सहभागी शास्त्रज्ञानी केला . आणि त्याची प्रतिक्रिया म्हणून यावेळी आलेली बरीच धोरणे ही लबाड आणि बदमाश होती . पुन्हा दोनशे वेळा खेळ मांडीयेला .... या प्रयोगाचा निर्णय अजूनच विचित्र लागला !<br />
<br />
<b>फसवणार्या लबाडाची संख्या फार जास्त होती . त्यामुळे .... </b><br />
<br />
१) जशास तसे वाले बर्याच वेळेस लबाडी करू लागले - सूड वाले सूड चक्रात अडकले - लबाडाची संख्या अजूनच वाढली<br />
<br />
२) सज्जन धोरणे हरली .<br />
<br />
३) <b>दोनदा फसवल्यास एकदा शिक्षा </b>वाल्याचे देखील काही चालेना . त्याला सतत बहुसंख्येकडून फसवणूक झाल्याने हरावे लागले.<br />
<b><span style="color: blue; font-size: large;"><br /></span></b>
<b><span style="color: red;">आजूबाजूच्या परिस्थिती वरून आणि समाजातील इतर धोरणावरून जय / पराजय ठरत होता . </span></b><br />
<b><span style="color: red;"><br /></span></b>
<b><span style="color: red;"><br /></span></b>
<b><span style="color: red;"><br /></span></b>
<b><span style="color: red;"><br /></span></b>
<b><span style="color: blue;"><span style="font-size: large;">आता जीवशास्त्रीय प्रयोग</span> </span></b><br />
<br />
मानवी व्यवहार म्हणजे कॉम्प्युटर चा प्रोग्राम नाही. मानवी व्यवहार अधिक जटील आहेत. याहून अधिक धक्कादायक निष्कर्ष हाती लागणार आहेत .... त्यानंतर आपण ट्रेनचा प्रयोग पाहणार आहोत ...<br />
<br />
(क्रमश:)<br />
<b style="color: red;"><br /></b>
<b style="color: red;"><br /></b>
<br />
<br /></div>
Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-90361388043227178382016-07-19T18:49:00.001+05:302020-02-04T21:19:27.764+05:30विज्ञान विरुद्ध छद्म विज्ञान : Causation Vs Correlation<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px;">
विज्ञान विरुद्ध छद्म विज्ञान :<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
छद्म म्हणजे खोटारडे . विज्ञान आहे असे सोंग आणते पण खरे पाहता जी एक अंधश्रद्धा असते त्याला छद्म विज्ञान म्हणतात. उदाहरणार्थ अमेरिकेतील बहुसंख्य लोकांचा एलियन वर विश्वास आहे . अनेकांची श्रद्धा देखील आहे . परग्रहावरील जीव उडत्या तबकड्यातुन पृथिवीवर येतात असे त्यांना मनापासून पटले आहे. ते सर्व खोटे बोलतात काय ?.... नाही .</div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
ललित साहित्य सिनेमे याचा मानवी मनावर परिणाम होत असतोच. त्याला काही विचित्र अनुभवाची जोड देऊन आपण आपली मते बनवतो. विज्ञानात ज्याप्रमाणे तर्क असतात त्याप्रमाणे तर्क छद्म विज्ञानात असतात . श्रद्धेत असतात आणि अंध श्रद्धेत सुद्धा तर्क असतातच . तर्क करण्याची पद्धत मात्र चुकलेली असते.</div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-AJLOZd0LEnM/V44oeI5Y9OI/AAAAAAAACp0/yqOr0x99PHYDpy-cYPJco3srInozw_OBACLcB/s1600/UFO.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="187" src="https://4.bp.blogspot.com/-AJLOZd0LEnM/V44oeI5Y9OI/AAAAAAAACp0/yqOr0x99PHYDpy-cYPJco3srInozw_OBACLcB/s320/UFO.JPG" width="320" /></a></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
अमेरिकेत उडत्या तबकड्या दिसण्याचा एक काळ होता. १९८० सालच्या दहशकात अमेरिकेत एलियन येण्याचे प्रमाण वाढले होते. अनेक वर्तमानपत्रातून त्यावर लेख येत . उडत्या तबकड्यांचे फोटोही छापून येत. एलियन पाहिल्याचे दावे करणारे महापुरुष भाषणे करत . पुस्तके लिहीत पैसेही कमावत . त्यातले काही लोक्स लबाड धरले तरी सगळेच खोटारडे होते असे म्हणता येणार नाही. एक महत्वाची गोष्ट इथे लक्षात घावी लागेल , ती म्हणजे १९८० च्या दशकात एलियन ने गर्दी केली पुढे गायब झाले ! हे एलियन मुख्यतः अमेरिकेत येत .. इतर देशाचा व्हिजा त्यांकडे नसावा अथवा एलियन लोकांना अमेरिकन बर्गर आवडत असावेत ! कारण इतर देशात उडत्या तबकड्या अभावानेच दिसल्या !</div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://2.bp.blogspot.com/-u7WioGV3JfI/V44oee-hgoI/AAAAAAAACp4/uxo4nuddqh0zAw9gCrBon6swghe4ukmIQCEw/s1600/object.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://2.bp.blogspot.com/-u7WioGV3JfI/V44oee-hgoI/AAAAAAAACp4/uxo4nuddqh0zAw9gCrBon6swghe4ukmIQCEw/s320/object.JPG" width="312" /></a></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
१९८० च्या दशकात अमेरिकन संरक्षण संस्था - पेन्टयागोंन - एका नवीन प्रकारच्या विमानावर गुप्तपणे काम करत होती - स्टेल्थ विमान . हे विमान लांबून उडत्या तबकडी सारखे दिसते . हा कार्यक्रम पूर्ण झाला . विमाने लष्करात दाखल झाली . आणि एलियन नि अमेरिकेतून गाशा गुंडाळला ! त्यानंतर एकही उडत्या तबकडीच्या नोंद नाही ! <a href="http://www.dailymail.co.uk/sciencetech/article-1163909/Were-UFO-sightings-US-Air-Force-testing-secret-stealth-bomber.html" target="_blank">( संबंधित बातमी Click Here )</a></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
इथे अमेरिकन लोकांनी केलेला तर्क बरोबर आहे . एखादी विचित्र उडती वस्तू आकाशात दिसली की तिचा संबंध परग्रहावरील प्राण्यांशी लावणे यात तर्क आहेच ! तर्क करण्याची पद्धत चुकलेली आहे .</div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://2.bp.blogspot.com/-Vx_8CTLF13M/V44oeGIKt1I/AAAAAAAACpw/KBIq6CoFom4E7w8tzSs4PlDwe_q8pmUGgCEw/s1600/stelth.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="472" src="https://2.bp.blogspot.com/-Vx_8CTLF13M/V44oeGIKt1I/AAAAAAAACpw/KBIq6CoFom4E7w8tzSs4PlDwe_q8pmUGgCEw/s640/stelth.JPG" width="640" /></a></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<b><span style="font-size: large;">----------------------------------<br />Causation Vs Correlation : </span></b></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<b><span style="font-size: large;"><br />कार्यकारण भाव विरुद्ध सहसंबंध<br />----------------------------------</span></b></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<b><br /></b></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
इथे कार्य कारण भाव आणि सहसंबंध यातील फरक समजावून घ्यावा लागेल. दोन घटना एका मागोमाग एक घडल्या की मानवी मन त्यात संबंध जोडते. मांजर आडवी गेल्यावर अपशकुन होतो हा असाच जोडलेला संबंध आहे . दिवसभरात काही बर्या वाईट घटना घडतातच . त्यातील वाईट घटना सकाळच्या रस्ता क्रॉस करणाऱ्या मांजरावर टाकता येतातच ! यात तर्क आहेच पण अमेरिकन एलियन प्रमाणेच तर्क करण्याची पद्धत चुकली आहे . चांगली तारीख , मुहूर्त , लकी कलर , लकी डे या सर्वात सहसंबंध (correlation) असते पण त्यामागे (causation) कार्य कारण भाव नसतो.</div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<span style="color: blue; font-size: large;">कार्य कारण भाव म्हणजे काय ?</span></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
अपशकुन नेमका मांजरा मुळेच झाला हे सिद्ध करावे लागते. त्यासाठीचे एक साधन गणित आणि संख्याशास्त्र आहे . शंभर मांजरे शंभर माणसापुढून गेली , शंभर माणसापुढून डुकरे , शंभरा पुढून गायी गेल्या ... कोणाचा दिवस कसा गेला ? किती वाईट घटना घडल्या ? किती चांगल्या घटना घडल्या ?</div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
त्या सर्वांची निरीक्षणे घेतली पाहिजेत .</div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
त्यातून मग मांजराचे अपशकुनी असणे किंवा नसणे सिद्ध होते . व्यक्तिगत अनुभवा वरून तर्क करणे चूक आहे . त्यासाठी गणिती किंवा सांख्यिकी पाद्धत वापरली पाहिजे .</div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
अजून एक पद्धत म्हणजे एखाद्या सिस्टीम मध्ये मुद्दाम मांजर सोडायची किंवा काढून घ्यायची ! म्हणजे रोज सकाळी उठल्यावर मांजर आडवी गेलीच पाहिजे याची व्यवस्था करायची - मग पाहायचे ! काय घडते दिवसभरात ? किंवा ज्या दिवशी काही वाईट घडणार आहे याची खात्री आहे - त्यादिवशी सोसायटीतल्या सर्व मांजरी जेल मध्ये टाकायच्या ! नेमके ठरवले पाहिजे अपशकुन नेमका मांजरा मुळे की अजून कशामुळे ?</div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
अशाप्रकारे वेगवेगळ्या वैज्ञानिक पद्धती वापरून कार्य कारण भाव सिद्ध करावा लागतो .</div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
--------------------------</div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br />श्रद्दा , अंधश्रद्धा , वेदातली विमाने आणि डाव्या लोकांच्या सोशल थेअर्या - या सार्या सहसंबंध - (correlation) वर आधारालेल्या आहेत . त्यामुळे ते छद्म विज्ञान आहे. विज्ञान नाही . कारण त्यात कार्य कारण भाव नाही .</div>
<div style="background-color: white; color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
विज्ञान ही विचार करायची पद्धती आहे . त्यातला प्रमुख भाग म्हणजे कार्य कारण भाव शोधणे आणि सतत तपासत राहणे.</div>
</div>
Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-32639545013311907992016-07-18T22:19:00.000+05:302020-02-04T21:19:25.232+05:30संस्कार की अनुवंश ? : नेचर विरुद्ध नर्चर <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
</div>
Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-9733872379381365902016-07-12T00:38:00.002+05:302020-02-04T21:19:27.819+05:30इस्लामी दहशत वाद आणि भारतीय सेक्युलारीझम समोरील आव्हाने<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h3 class="post-title entry-title" itemprop="name" style="background-color: white; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 22px; font-stretch: normal; font-weight: normal; margin: 0.75em 0px 0px; position: relative;">
<b style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: x-large; line-height: 17.5636px;">होय इस्लाम खरोखरच खतरेमे आला आहे .</b></h3>
<div class="post-body entry-content" id="post-body-2351084817237534763" itemprop="description articleBody" style="background-color: white; position: relative; width: 890px;">
<div dir="ltr" trbidi="on">
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px;">
<span style="font-size: medium;"><b><br /></b></span></div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
बांग्ला देशात इस्लामिस्टांनि २० लोक ठार केले . आधी त्यांचे धर्म विचारले , मग त्यांना कुराणातील आयती म्हणून दाखवायला सांगितले . ज्यांना जमले नाही त्यांचे गेले चिरले . नुकताच एक काश्मिरी दहशत वादी मारला गेल्यावर हजारोंचे मोर्चे निघाले . कन्हैया कुमार कंपूतला उमर खालिद अतिरेक्यांना बाप बोलता झाला . </div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
या आधी पेरिस च्या 'चार्ली हेब्दो' या साप्ताहिकावर इस्लामी दहशतवाद्यांनी हल्ला केला आहे. मुहम्मद पैगंबर आणि इसीस च्या नेत्याची व्यंगचित्रे छापली म्हणुन कडव्या इस्लामिस्टांनि एक डझन लोकांना गोळ्या घालून ठार केले आहे. यावेळी ते अल्लाहू अकबर , आम्ही प्रेषित अपमानाचा सूड घेतला आणि धर्म्ररक्षण केले अशा अर्थाच्या घोषणा देत होते. यामुळे त्यांचा धर्म टिकेल, वाढेल आणि इस्लामला सन्मान मिळेल असे त्यांना वाटते .<br /></div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<b>वास्तवात जगभरात आधीच अस्तित्वात असलेल्या इस्</b><span class="text_exposed_show" style="display: inline;"><b>लाम विरोधाला आता अजून धार येणार आहे</b> . </span></div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<span style="font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px;"><br /></span></div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<span style="font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px;"> विवेकवाद आणि सहिष्णुता यांच्याशी इस्लाम धर्माचे काहीही देणे घेणे नाही. मुळात इण्टोलरन्स आणि इतर विचाराशी / धर्माशी असहिष्णुता हा कुराण आणि हदीस या धर्मग्रंथांचा गाभा आहे . सर्वच धर्म मनुष्यकृत आहेत . मानवाच्या रानटी अवस्थेत धर्माची निर्मिती झाली असल्याने सर्वच जुन्या धर्मात थोडाबहुत रानटीपणा आढळतोच . इस्लाम मध्ये हे प्रमाण जास्त आहे कारण अरबांचा वाळवंटि प्रदेश , टोळीयुद्ध , सततचा कोरडा दुष्काळ , वाळवंटि दुर्भिक्ष या सार्या घटकांचा परिणाम इस्लाम वर झाला आहे . त्याहून वाइट म्हणजे इस्लाम मध्ये धर्म सुधारणा चळवळीची वानवा आहे . मुद्दा असा कि या सार्याचा इस्लामला काहीही उपयोग होताना दिसत नाही . इस्लामची म्रुत्युघंटा वाजू लागली आहे .</span></div>
<div class="text_exposed_show" style="color: #141823; display: inline; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px;">
<div style="margin-bottom: 6px;">
<br /></div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<b>सुबुद्ध आणि सुसंस्क्रुत मुस्लीमाला या इसीसशी किंवा अल कायदाशी माझा संबंध नाही असे म्हणणे आवश्यक ठरणार आहे . पण त्यातून सुधारणा चळवळ जन्म घेताना दिसत नाही याउलट "खरा" इस्लाम शांतता प्रिय आहे वगैरे अकलेचे तारे तोडले जातात . इस्लामचे असहिष्णू रूप कुराण आणि हदीसच्या पाना पानावर आहे. सत्य फार काळ लपत नसते . इस्लाम सुधारणा घडवू शकत नसल्यास तो संपणार आहे. जो वाकत नाही तो मोडतो .</b> नव्या आधुनिक जगाशी ज्याना जुळवून घेता येणार नाही त्या सर्वच धर्मांची हि हालत होणार आहे .</div>
</div>
<br /><br /><br /><h3 style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin: 0px 0px 6px; position: relative;">
<span style="font-size: medium;">सेक्युलारीझम का हरतो ?</span></h3>
<div style="font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 1.4;">
<span style="font-size: medium;"><br /></span></div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
दहशत वादी हल्ल्यानंतर भारतीय सेक्युलरांच्या प्रतिक्रिया पहाण्याजोग्या आहेत . एकिकडे दहशतवादाचा निषेध आणि दुसरीकडे अमेरिका चुक्या - भारत तुम्हाराभी चुक्याच ! असा अर्थ सेक्युलर प्रतिक्रियांच्या लसावितून निघतो … </div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
इस्लाम चिकित्सा नावाचा प्रकार भारतीय पुरोगामी हुंगत सुद्धा नाहीत . मुसलमानांनी दहशतवादी हल्ले केले की अमेरिकेला शिव्या दे भारत सरकारला शिव्या दे वाढीव म्हणून ज्यूनाच शिव्या दे - अशी बौद्धिक कसरत ते करतात !</div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
मुस्लिम दहशत वादाचा संघ फायदा घेतो की काय ? या फालतू मानसिकतेतून जन्मलेली ही पुरोगामी तर्कटे आहेत. पुरोगाम्यांच्या इस्लामिक चाटूगिरीमुळे संघ फोफावला - संघाच्या वाढीला सर्वस्वी जवाबदार म्हणजे भ्याड पुरोगामी होत. हिंदू समाज बदलून गेला . पुरोगाम्यांची बौध्दिवाद गेल्या साठ वर्षात झालीच नाही . आणि त्याचेच हे परिणाम आहेत. या कथित सेक्युलर पुरोगाम्यांकडे पिजर्यातील विनोदी माकडासारखे हिंदू समाज पाहतो .<br /></div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
भारतातल्या स्वत:ला सेक्युलर म्हणणार्यांनि इस्लाम धर्म रक्षणाचि भूमिका घ्यावी यात काहीच धक्कादायक नाही . आजवरचा इतिहास पाहता ,जमाते इस्लामी आणि भारतीय सेक्युलर यांच्या भूमिकात विलक्षण साम्य आहे . साम्यवादी विचारवंतांचे भारतीय बौद्धिक जगतावर साम्राज्य आहे .त्यातून हा विचार जन्मला आहे ..<span style="line-height: 17.5636px;"> इस्लाम हा धर्म इथल्या वर्ण व्यवस्थेतून मुक्ती देणारा समतावादी धर्म आहे अशी जमाते इस्लामीची मांडणी आहे . सार्या भारताने इस्लाम स्वीकारून समतेच्या धर्मात सामील व्हावे यासाठी जमाते इस्लामी ने इस्लाम सर्वांसाठी असे अभियान चालवले आहे . भारतीय सेक्युलर या अभियानात जाणता / अजाणता सामील आहेत .</span><br /></div>
<div style="font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 1.4; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 17.5636px;">
मुळात इस्लाम हा भारतीय धर्म नसल्याने त्यात वर्ण व्यवस्थेचे समर्थन नाही . वर्ण व्यवस्था वाइटच ... पण वर्ण व्यवस्थेचे समर्थन नसणे हा समतेचा एकमेव क्रायटेरिया आहे काय ? सर्व धर्म मानवनिर्मित आहेत . भारतातले धर्म इथल्या सामजिक गोष्टीवर भाष्य करतील … अरबी धर्म कसे करतील ?</div>
<b style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 17.5636px;"><br /></b><b><span style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif;"><span style="line-height: 17.5636px;">इस्लाम मध्ये समता आहे हा साफ खोटा प्रचार आहे . तत्कालीन अरबांचि स्त्रियांकडे पाहण्याची " विशिष्ट " दृष्टी इस्लाम मध्ये ओतप्रोत भरली आहे . बहुपत्नीत्व तलाक बुरखा या केवळ रूढी नाहीत . " स्त्रिया म्हणजे पुरुषांची शेती " अशी वाक्ये कुराणातून अल्लाहनेच लिहून ठेवली आहेत . कुराणात गुलामांना चांगले वागवा असे उल्लेख येतात . गुलामगिरी प्रथा नष्ट करा असे कुराण म्हणत नाही . आजही मुस्लिम राष्ट्रात गुलामगिरी आहेच . चातुवर्ण नसले तरी विषमता विषमता असू शकतेच . काफिर आणि मोमीन अशी सार्या जगाचीच दोन भागात विभागणी करणारा इस्लाम हा समतावादी किंवा शांतता प्रिय धर्म आहे असे म्हणण्याचे धाडस फक्त भारतातले सेक्युलर आणि जमाते इस्लामीच करू शकतात . </span></span></b><br /><div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 17.5636px;">
<br /></div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 17.5636px;">
<br /></div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 17.5636px;">
भारतातल्या मुस्लिमात असलेल्या जातिप्रथेचे, विषमतेचे, मुलतत्व वादाचे जनकत्व दरवेळी हिंदु धर्माकडे दिले तर बौद्धिक वावदुकीत जिंकता येईल अशी भाबडी आशा सेक्युलर मनात वसते आहे . त्यांनी त्यांचे उर्वरित आयुष्य याच भाबड्या आशेवर जगायला आमची ना नाही . पण बहुसांस्कृतिक वाद , सर्व धर्म समाभाव , अभिव्यक्ती स्वातंत्र्य असे आधुनिक बुरखे पांघरुन तथाकथित सेक्युलरांनि इस्लाम धर्म रक्षणाचि बांग ठोकल्याने त्यांची चिकित्सा क्रमप्राप्त ठरली आहे .</div>
</div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13.6364px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13.6364px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<span style="line-height: 17.5636px;"><span style="font-size: medium;"><b><br /></b></span></span></div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<span style="line-height: 17.5636px;"><span style="font-size: medium;"><b>सेक्युलरांना दुसर्याच्या धर्माचा आदर करणे हे योग्य मुल्य वाटते.</b></span></span></div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<span style="line-height: 17.5636px;"><span style="font-size: medium;"><b><br /></b></span></span></div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<span style="line-height: 17.5636px;"><span style="font-size: medium;"><b><br /></b></span></span></div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
सेक्युलरांना दुसर्याच्या धर्माचा आदर करणे हे योग्य मुल्य वाटते. हीच मुळात भयंकर गोची आहे . धर्म हि एक कालबाह्य आणि घातक गोष्ट आहे . हिंदुधर्म घातक आहे . तो मुख्यत: आत्मघातक आहे . सती प्रथेपासुन अस्प्रुश्यते पर्यंत सारा हिंदु धर्म आत्म घातक आहे . त्यामुळे हिंदु समाजाच्या भल्यासाठी त्याला धर्म मुक्त करणे आणि हिंदु धर्माची कठोर चिकित्सा करणे क्रमप्राप्त ठरते . इस्लामची केस वेगळी आहे . बुरखा तलाक मुळे तो आत्म् घातक तर आहेच . पण दार उल इस्लाम - जिहाद - मुजाहिदीन अशा धार्मिक संकल्पनामुळे इस्लाम पर घातक हि आहे .<br /><br /><br />इस्लाम इतर धर्म घातक असल्याने इस्लामेतरांनाहि इस्लामची चिकित्सा करण्याचा नैतिक अधिकार आहे . पिके सिनेमातला हास्यास्पद शंकर योग्य आणि मुहम्मदाचे फ्रेंच कार्टुन अयोग्य हा कोणता उफराटा बुद्धिवाद ? इस्लामची चिकित्सा करण्याची परंपरा भारतीय बुद्धीवाद्यात आहे . <b>डॉ बाबासाहेब आंबेडकर , कुरुंदकर , शहा , दलवाई या आधुनिक विचारवंतानि इस्लामची कठोर चिकित्सा केलेली दिसते . सध्या हि परंपरा खंडित झालेली दिसते . </b></div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<b><br /></b></div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
बहुसांस्कृतिक वाद आणि परधर्म सहिष्णुतेचे गोंडस बुरखे घेऊन कधी कन्हैय्या कंपूची तरफदारी कधी चार्ली हेब्दोचा विरोध भारतीय बुद्धिमंतानि चालवलेला दिसतो . व्यंगचित्र ते पण इस्लामच्या प्रेषिताच … काश्मीर चे वास्तव कधी तुम्ही समजून घेतले आहे काय ?</div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
------------------------------------</div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
तुमच्या मानवता वादि मागणी नुसार तिथे सार्वमत घेतले तर ? परिणाम काय होतील ?</div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<div style="color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px;">
भारत कश्मीरात सार्वमत का घेत नाही ? या प्रश्नाचे उत्तर त्याला या सार्वमताचा निकाल काय लागेल ?हे आधीच माहिती आहे यात दडलेले आहे ..सार्वमताचा निकाल तिथे काय लागेल? त्यातून पुढे काय होऊ शकते? त्याचे उर्वरित भारतावर काय परिणाम होतील? याचे योग्य आकलन नेहरु व तत्कालीन नेते यांना झाल्यामुळे त्यांनी ते घेण्यास नेहमीच टाळाटाळ केलेली आहे ..</div>
<div style="color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px;">
<br /></div>
<div style="color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
भारतातील उर्वरित मुस्लीमांच्या हितासाठी शेख अब्दुलांने सार्वमताची मागणी सोडून द्यावी असा निरोपही नेहरुंनी एका सैन्यअधिकार्यामार्फत अब्दुला यांच्या कडे पाठवला होता ..कारण असे सार्वमत झालेच तर जम्मू मधील हिंदू,लडाख मधील बौद्ध तर भारताच्या बाजूने कौल देतील पण घाटीतील मुस्लीम हे पाकिस्तानकडे जाण्याचा कौल देतील..हे त्यांना कळत होते..अशा परिस्थितीत सार्वमत जर फुटीरवादी व पाकिस्तानवाद्यांनी जिंकले तर त्याचे परिणाम उर्वरित भारतातील मुस्लीम लोकांना भोगावे लागतील याची राजकीय दृष्टिकोनातून जागरुक असलेल्या कुणासही सहज कल्पना येईल...</div>
<div style="color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="color: #1d2129; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
एका फाळणीनंतरच त्यांच्या देशप्रेमाविषयी आजही शंका घेतली जाते..तिथे कश्मीरात अजून हेच घडल्यानंतर काय होईल? याची कल्पनाही करवत नाही ...भारतात आराजक माजेल..त्यापासून कुणीही वाचनार नाहीत ..त्यामुळे देशाच्या एका छोट्याशा भागातील आराजक मानवतावाद मिरविण्यासाठी सर्व भारतात पसरविणे शहाणपणाचे व देशहिताचेही नाही ... (शिवराज दत्तगोन्डे)</div>
------------------------------------------------</div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
जमाते इस्लामीशी सुसंगत भूमिका घेणार्या सेक्युलरांना आपण का हरतो आहोत हे समजणार नाहीच ! अल्लाहनेच त्यांच्या बुद्धीवर सील ठोकले आहे !</div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13.6364px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
</div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13.6364px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, "lucida grande", tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13.6364px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<span style="color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, lucida grande, tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: medium;"><span style="line-height: 17.5636px;"><b> </b></span></span></div>
</div>
</div>
</div>
Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-83819008897449666252016-06-07T02:16:00.002+05:302016-06-07T13:37:51.124+05:30प्रेमा तुझा गंध कसा ?<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<div style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;">
<span style="color: blue; font-size: x-large;"><b>प्रेमा तुझा गंध कसा ?</b></span><br />
<span style="color: blue; font-size: x-large;"><b><br /></b></span></div>
स्त्रीयांना आकर्षून घेणारे परफ्युम असतात काय ? एक्स चा बॉडी स्प्रे मारला तर तुमच्या मागे अप्सरांचा थवा धावत येईल काय ? मोगरा आणि प्रणय याचा काय संबंध ? वात्सायनाच्या काम सूत्रात अनेक सुगंधी तेले आणि सुवासिक फुलांचे कामक्रीडेतील महत्व सांगितले आहे. ते वाचले नसले तरी अनुभवी सज्जनांस सुगंधाची महती पुरती ज्ञात असणार. प्रस्तुत लेखात जीवशास्त्र आणी उत्क्रांती विज्ञान प्रेमाचा गंध कसा शोधते ते पहायचे आहे.<br />
<br />
जो कोणी असा आकर्षक परफ्युम शोधून काढेल तो अब्जो करोडपती होईल - जगातले सर्व पुरुष त्या अत्तराचे ग्राहक असतील ! आता आपण हा परफ्युम शोधून काढूया ….<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://genderstereotypesff.files.wordpress.com/2014/11/axe2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="222" src="https://genderstereotypesff.files.wordpress.com/2014/11/axe2.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
स्त्रियांना नेमका कोणता वास आवडतो ? उद्दीपित करतो ? त्यावर सखोल संशोधन झालेले आहे . तिथपर्यंत जाण्या आधी आपण थोडे जीवशास्त्र हसत खेळत समजून घेऊ. खुर्चीत मस्त रेलून बसा . एक कप चहा मागवा ….<br />
<br />
अनेक प्राण्यात फ़ेरोमोन्स असतात हे आपल्याला ठाउक आहे . फ़ेरोमोन्स म्हणजे विशिष्ट वास - गंध निर्माण करणारी हार्मोन - द्रव्ये. फुलातील असे (फ़ेरोमोन्स) प्रेमगंध म्हणजे त्यांचा सुवास . उदाहरणार्थ आंब्याचा मोहोर सुवासिक असतो . या सुवासा मुळे मधमाशा किंवा इतर किडे त्या फुलांकडे आकर्षित होतात. मध खाताना त्यांच्या पायाला परागकण (पुरूषबीज ) लागतात … माशा दुसर्या फुलावर बसल्या की त्यांच्या पायाला लागलेले पराग त्या फुलाच्या स्त्री बीजा पर्यंत पोचतात - मीलन झाले - झाला मग रसाळ आंबा तयार ! म्हणजे फुलाचा सुवास हा त्याला पुनरुत्पादन करण्यास मदत करतो.<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://www.mdpi.com/2075-4450/5/2/399/ag" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://www.mdpi.com/2075-4450/5/2/399/ag" height="256" width="640" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
पण केवळ फुलेच नव्हे तर फुलपाखरे सुद्धा असे फ़ेरोमोन्स - प्रेमगंध तयार करत असल्याचे दिसून आले आहे. पुरुष पाखरू आपल्या मिशांवर प्रेमगंध तयार करतो आणि स्त्री फुलपाखरा च्या एंटीना वर आपल्या मिशा घासून मेसेज पोचवतो - मुलाच्या मिशा आणि मिशांचा प्रेमगंध पसंद पडला तर मग शुभमंगल सावधान ! फुलपाखरातील वधू पक्षाला फार लांबचा वास घेता येत नसल्याने- नराला पोरगी पटेस्तोवर (अनेक ठिकाणी ) मिशा घासायचे कष्ट उचलावे लागतात. पण काही सूरवंट , साप आणि बेडुक हे -- फुलपाखरा पेक्षा अधिक भाग्यवान आहेत. त्याच्या फ़ेरोमोन्स चा प्रेमगंध दूर दूर पर्यंत जाऊ शकतो.<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://www.asianscientist.com/wp-content/uploads/bfi_thumb/The-Scent-Of-Anxiety-2yb1bixa8vrqeizcfkfpq8.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" src="http://www.asianscientist.com/wp-content/uploads/bfi_thumb/The-Scent-Of-Anxiety-2yb1bixa8vrqeizcfkfpq8.jpg" height="233" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<br />
उंदिर जमात या फ़ेरोमोन्स प्रकरणात फारच प्रगत आहे. केवळ प्रेमगंधच नाही तर त्यांच्या जमातीत भिती युक्त गंध सुद्धा आढळून आलेले आहेत. याबद्दल विविध प्रयोग करण्यात आलेले आहेत.<br />
<br />
एक उंदिर मुद्दाम घाबरवायचा मग त्याला इतर न घाबरलेल्या उंदरांच्या पिंजर्यात टाकायचे . इतर उंदिर आपोआप घाबरतात आणि एक्साइट होऊन थयथयाट करू लागतात . घाबरलेला उंदिर एक भितिगंध हवेत सोडत असतो - तो गंध ज्या रसायनामुळे तयार होतो ते रसायन (4-methylpentanal and hexanal ) शास्त्रज्ञांनी शोधून काढले आहे आहे. (१) आता घाबरलेल्या उंदराची गरज नाही. नुसते ते रसायन हवेत फवारले तर प्रयोगशाळेतले सारे उंदिर भीतीने थयथयाट करतात.<br />
<br />
उंदिर मामांकडे अजून एक भारी फेरोमोन आहे. लहान वयाच्या उंदिर कन्यांच्या अश्रूत हे गंधद्रव्य असते .<br />
मै तो अभी बच्ची हूं । असे सांगणारे हे गंधद्रव्य आहे. त्याचा वास आला की उंदिर मामा लहान उंदिर कन्ये वर वाईट नजर टाकत नाही - नव्या माम्या शोधतो !<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://www.u-tokyo.ac.jp/content/400022072.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"> <img border="0" src="http://www.u-tokyo.ac.jp/content/400022072.jpg" height="305" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: left;">
<br />
<span style="font-family: , "arial" , "helvetica" , "calibri"; line-height: 16.8px;"></span></div>
<br />
<br />
<br />
<br />
प्रेमगंधाचि देणगी किडे , पाखरे , पक्षी , बेडुक , उंदिर अशा निम्न स्तरीय प्राण्या पुरती मर्यादित नाही. सस्तन प्राण्यातले प्रेमगंध सुद्धा मिळाले आहेत. दाढीधारी मस्तवाल बोकड एक विशिष्ट प्रकारचा प्रेमगंध तयार करत असतो . बोकडाची ताकद आणि त्याचे तरुण वय याच्याशी हा प्रेमगंध संबंधित आहे. या प्रेमगंधाचि तीव्रता शेळीला लगेच जाणवते . नुसती जाणवते असे नाही तर मिस शेळीच्या जननेंद्रियाना उद्दीपित करणारी रसायने मेंदुतुन स्त्रवू लागतात - असे सिद्ध झाले आहे. हा प्रेमगंध बहरला की मग शुभमंगल सावधान ! (२)<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-O53vFthqvh0/V1VY77gUhzI/AAAAAAAACpE/owL_fhuEpkwfoTD4yTlj1sHPRKi-WNFIQCLcB/s1600/fx1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://4.bp.blogspot.com/-O53vFthqvh0/V1VY77gUhzI/AAAAAAAACpE/owL_fhuEpkwfoTD4yTlj1sHPRKi-WNFIQCLcB/s400/fx1.jpg" width="392" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
बाबा बोकड आपल्या कातडीतून हा मर्दानी प्रेमगंध सोडत असतो . शेळी ताईच्या नाकात तो वास शिरतो . मग नाकातले वासाचे सेन्सर एक्साइट होतात . हे उद्दीपीत सेन्सर म्हणजेच रिसेप्टार - (नर्व्ह) नसांशी जोडलेले असतात . या नसा शेळीच्या मेंदुतल्या ओल्फ़्याक्ट्रि लोबला म्हणजेच वासाच्या विभागाला जोडलेल्या असतात. शेळी ताइंच्या नाकातला वास अशाप्रकारे मेंदुतला वासाचा भाग चेतवतो - हा भाग मग मेंदूतील इतर लैंगिक विभागांना पेटवतो - असे झाले की शेळी पक्षाकडुन मधुचंद्रास परवानगी मिळते.<br />
<span style="font-size: x-large;"><br /></span>
<span style="color: blue; font-size: x-large;">उत्क्रांती शास्त्रातील महत्वाची संकल्पना : <b>निवड (सिलेक्षन) </b></span><br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b><br /></b></span>
इथेच आपल्याला एक महत्वाची संकल्पना समजून घ्यायची आहे. आणि त्यानंतर माणसाच्या प्रेमगंधात नाक खुपसायचे आहे. ती संकल्पना म्हणजे सर्व बोकड सारख्याच तीव्रतेचे मर्दानी गंध तयार करतील याची खात्री नाही . वासाची तीव्रता मोजण्यासाठी ऑडर युनिट हे एकक वापरतात . हे एकक मिथेन वायुला क्यालिब्रेट केलेले असते . (त्याबद्दल नंतर कधीतरी )<br />
<br />
तर समाजा पहिला बोकड ५ ऑडर युनिट इतका मर्दानी वास तयार करतो , दुसरा बोकड १० युनिट आणि तिसरा १०० ऑडर युनिट इतका मर्दानी सुगंध तयार करू शकतो . असे बदल निसर्गात कायम होत असतात .<br />
अतीनील किरणे, काही रसायने, काही विषाणू ,जीवाणू यामुळे बोकडाच्या (आणि सर्व सजीवांच्या ) डी एन ए मध्ये थोडे बहुत बदल (म्युटेशन ) दर पिढीत होतात . त्यामुळे<b> वैविध्य हा जीवसृष्टीचा पहिला नियम आहे . </b>अनियमितता रैंण्डम आचार आणि विविधता हि कोणत्याही हेतू शिवाय घडत असते . त्यामुळेच ५, १० आणि १०० असे वेगवेगळ्या तीव्रतेचे मर्दानी वास धारण करणारे बोकड तयार होतात .<br />
<br />
जे बदल (म्युटेशन ) बोकडाबाबत खरे आहे तेच शेळी बाबत हि खरे आहे . काही शेळ्यांना १०० युनिट वाले दणदणीत बोकड आवडणार - काही शेळ्या नाक मुरडत म्हणतिल "श्शी बाई कसला हा उग्र वास ?" आमचे ५ युनिट वाले "हे" कसे मंद मंद महकतात ! शेळी शेळीची वेगवेगळी आवड !<br />
<br />
<b><span style="font-size: large;"> रैंण्डम नेस - अनियमित पणा हा जीवसृष्टीचा महत्वाचा नियम आहे . </span></b><br />
<br />
बोकड बाबा आणि शेळिताइ या दोघांच्या डी एन ए मध्ये असे अनियमित बदल सतत घडत राहणार . बोकडाला बोकडिण पटत राहणार ……. एक मिनिट आता दुसरा नियम !<br />
<br />
जीवसृष्टी हा निसर्गाचाच एक भाग आहे. निसर्गही अनियमित आहे . निसर्गात वादळे आहेत पूर आहेत दुष्काळ आहेत …. याचा बोकड समाजावर गंभीर परिणाम होणार आहे.<br />
<br />
<b><span style="font-size: large;">रैंण्डम नेस - अनियमित पणा हा निसर्गाचा सुद्धा नियम आहे . अनियमितता हाच नियम . </span></b><br />
<b><span style="font-size: large;"><br /></span></b>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;">
</div>
आता कल्पना करा :-<br />
<ul style="text-align: left;">
<li>समजा बोकडाचा वास आणी त्याची तब्येत याचा घनिष्ट संबंध आहे . १०० युनिट वास वाले बोकड धष्ट पुष्ट माजलेले असणार आणि ५ युनिट वाले हडकुळे असणार . </li>
<li>दोघांची लाग्ने जमत आहेत कारण शेळ्यांना सुद्धा स्वत:च्या विविध आवडी निवडी आहेत. </li>
<li>बोकड राष्ट्रात सिंहाची संख्या वाढली तर ? आणि बोकड राष्ट्रात दुष्काळ पडला तर ? दोन्ही शक्यतात काय होऊ शकेल ? याचा आपण विचार करायचा आहे . </li>
</ul>
<div>
<span style="color: blue; font-size: large;"><b>-------------------</b></span><br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<span style="color: blue; font-size: large;"><b>शक्यता पहिली : मत्स्य न्याय </b></span></div>
<div>
<span style="color: blue; font-size: large;"><b><br /></b></span></div>
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://previews.123rf.com/images/klibbor/klibbor1104/klibbor110400001/9393239-Cartoon-Big-fish-eating-up-the-smaller--Stock-Vector.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://previews.123rf.com/images/klibbor/klibbor1104/klibbor110400001/9393239-Cartoon-Big-fish-eating-up-the-smaller--Stock-Vector.jpg" height="183" width="320" /></a></div>
<br />
<br />
जर बोकड राष्ट्रात सिहांची संख्या वाढली तर दुबळे आणि हडकुळे बोकड लवकर मारतील . कारण त्यांना सिंहापासुन पळून जाता येणार नाही . शक्तिवान बोकड पाळण्यात अधिक भारी आहेत . त्यामुळे ते वाचायची शक्यता अधिक आहे . सबब १०० युनिट वास वाले तगडे मर्दानी बोकड जगतील आणि दुबळे बोकड मारून जातील .<br />
मंद वासाचे बोकड आवडणार्या शेळ्यांची स्थळे जुळणार नाहीत . सबब मंद वास वाले बोकड आणि त्यांच्या चाहत्या शेळ्या - प्रजनन थांबल्याने नष्ट होणार आहेत .<br />
बळी तो कान पिळी - मोठा मासा लहान माशा खाई असा हा मत्स्य न्याय होय . <b>पण याच्या अगदी उलट दुसरी शक्यता आहे . आणि तीच अधिक प्रभावी आहे . </b><br />
<br />
<br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b>शक्यता दुसरी : अनुरूप न्याय </b></span><br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b><br /></b></span>
डास आणी डायनोसोर एकाच काळातले सजीव . डायनोसोर मेले - डास जगले ! शक्तिवान कोण होते ?<br />
<br />
ज्वालामुखीच्या विस्तवात स्नायूची शक्ती कामाची नाही. तिथे डासाचे लहानपण देगा देवा - मला उडत ठेवा अधिक कामाला येत असते !<br />
<br />
<br />
<img height="119" src="https://i.guim.co.uk/img/static/sys-images/Guardian/Pix/pictures/2012/2/29/1330538567896/Giant-Jurassic-flea-009.jpg?w=620&q=55&auto=format&usm=12&fit=max&s=7857014d8987715aa19f14aad7304b58" style="text-align: center;" width="200" /> <img src="http://www.captaincynic.com/mediapush/dinosaur-fossils_xcx_frmimg_1340763149-3798.jpg" height="258" width="400" /><br />
<br />
<b>डास आणि डायनोसोर एकाच काळातील फ़ोसिल - अश्मीभूत स्तरात मिळतात . </b><br />
<br />
समजा बोकड राष्ट्रात दुष्काळ पडला . धष्ट पुष्ट बोकडाना भरपूर खायला लागते . त्यामुळे दुष्काळात ते प्रथम मरतील . याउलट कमी अन्नावर जगण्याची क्षमता लुकड्या बोकडा जवळ आहे ! त्यामुळे दुष्काळी भागात दुबळे ५ युनिट वाले बोकड जगणार त्यांचा वंश वाढणार ….<br />
<br />
आम्हाला शंभर युनिट वासाचाच बोकड पाहिजे असा हट्ट धरणाऱ्या शेळ्या कुमारिका राहणार आहेत. आणि दुष्काळात दुबळ्यांचे राज्य येणार आहे.<br />
<br />
याचा अर्थ असा कि<br />
<br />
<ul style="text-align: left;">
<li>जीवशास्त्र आणि निसर्ग दोघेही अनियमित आहेत . </li>
<li>दोन अनियमिततांचा संघर्ष झाला कि नियोजित वाटणारे अनियमित निकाल लागतात </li>
<li>त्यामुळे दर वेळी जगायला अनुरूप कोण ? हे बदलत राहते. </li>
</ul>
<br />
<span style="font-size: large;">सर्व्हायव्हल ऑफ द फ़िटेस्ट चा अर्थ असा आहे की , <b>जो सर्व्हाइव्ह होतो त्याला फीट म्हणायचे असते . </b></span><br />
<span style="font-size: large;"><b><br /></b></span>
<span style="font-size: large;"><b><span style="color: red;">जो जगतो तो त्या परीस्थीतीला अनुरूप असतो . </span></b></span><br />
<span style="font-size: large;"><b><span style="color: red;"><br /></span></b></span>
<span style="font-size: large;"><b><span style="color: red;"><br /></span></b></span>
<span style="font-size: large;"><b><span style="color: red;"><br /></span></b></span>
<b><span style="color: blue; font-size: x-large;">आता बोकड प्रेमाचे काय ?</span></b><br />
<b><span style="color: blue; font-size: x-large;"><br /></span></b>
परिस्थिती जशी बदलेल तसे बोकड प्रेम बदलणार आहे. दुष्काळात ५ युनिट वाल्या शेळ्यांची चंगळ असली तरी सिंह वाढले तर मात्र लैंगिक उपासमार होणार आहे . १०० वाल्यांनाहि कधीतरी अशी परिस्थिती येइलच !<br />
<br />
निसर्गात सतत बदल होत असतात तसे शेळ्यांचा डीएनए मध्ये सुद्धा होतात हे आपण लक्षात ठेवले पाहिजे. <b>अनियमितता हाच नियम . बदल हेच सूत्र . </b> आता काही शेळ्या अशाही तयार होणार आहेत कि ज्यांना ५ ते ५०० युनिट यापैकी कोणताही वास असलेला बोकड चालतो ! त्यांची लैंगिक उपासमार कधीही होणार नाही .<br />
<br />
वेगवेगळ्या भौगोलिक परिस्थितीत हजारो पिढ्यात मला अमुकच बोकडोबा हवा म्हणणार्या शेळ्या नामशेष होणार आहेत. कारण त्यांना लगीन नाही - हानिमून नाही - पोरे पण नाही - तो युनिट हटवादी गुण पुढच्या पिढीत जाणारच नाही .<br />
<br />
५ ते ५०० अशा कोणत्याहि रेंज चा बोकड आपला म्हणणाऱ्या शेळ्या जगणार वाढणार बहरणार!<br />
<br />
<br />
-----------------------------------------------------------------------------------------------<br />
इथे एक लक्षात घेतले पाहिजे कि आपण फक्त तार्किक शक्यतांचि चर्चा करत आहोत . नैसर्गिक प्रक्रीया अधिक गुंतागुंतिच्या असतात . पण त्याचे तर्कशास्त्र असेच असते<br />
-----------------------------------------------------------------------------------------------<br />
<br />
<b><span style="color: blue; font-size: x-large;">आता माणसाचे काय ? </span></b><br />
<b><span style="color: blue; font-size: x-large;"><br /></span></b>
दुर्दैवाने माणसातली फ़ेरोमोन्स अजून तरी मिळालेली नाहीत. मिळणे अवघड सुद्धा आहे. कारण मानवी मेंदूतील वासाचा विभाग फारच लहान आहे. त्यात चेतना कमी आहे . इतर प्राण्यात तो भाग बराच अधिक विकसित असतो. पण इतक्यात निराश व्हायचे कारण नाही . एका अचाट प्रयोगाची माहिती आपण घेणार आहोत .<br />
<br />
<b>पोलिसाचे कुत्रे वासावरून माणुस ओळखते हे तुम्हाला माहित आहे . </b>याचाच अर्थ असा कि प्रत्येक माणसाला स्वत:चा असा एक विशिष्ट वास असतो. हा वास का असतो ? ते प्रथम जाणुन घेऊया - मग स्त्रियांना कोणते पुरुष आवडतात ते लगेचच लक्षात येईल .<br />
<br />
माणसाचा गंध हा मुख्यत: त्याच्या घामाला येणारा वास आहे . आपल्या त्वचेवर बारीक बारीक केस असतात . कोणी अनिल कपूर असेल तर त्याला लैच केस असतात . हा केस जिथे त्वचेतून उगवतो . त्याच्या मुळाशी घाम तयार करणारी ग्रंथि असते .<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img src="https://figures.boundless-cdn.com/5148/large/hairfollicle.jpeg" /></span></div>
<br />
<span style="font-size: large;"><b><span style="color: blue;"><br /></span></b></span>
पण या ग्रंथितुन शुद्ध पाणि बाहेर निघते . काही क्षार आणि पाणि बस्स ! मग प्रत्येकाच्या घामाचा वास वेगळा का ? उत्तर सोपे आहे .<b> हा वास घामाचा नसून त्या घामात जे लहान लाहान जीवाणू (Bacteria) राहतात त्यांच्या उत्सर्जनाचा आहे . </b>पण प्रत्येक माणसाच्या शरीरावर वेगवेगळे जीवाणू राहतात - त्यामुळे प्रत्येकाचा वास वेगळा असतो . आता हा अन्याव का म्हणून ? सगळ्या माणसांचा घाम सारखा असला तरी त्यात वेगळे जीवाणू का ? त्यामुळे प्रत्येकाला वेगळा वास का ?<br />
<br />
<br />
<b><span style="color: blue; font-size: x-large;">तुमच्या त्वचेवर कोणते जीवाणू राहतात ?</span></b><br />
<b><span style="color: blue; font-size: x-large;"><br /></span></b>
आपल्या त्वचेवर जे जीवाणू जगू शकतात ते तिथे राहतात. आपली रोगप्रतिकारक शक्ती ज्यांना जगू देते ते जीवाणू तिथे राहतात . माणसाला दोन प्रकारची रोगप्रतिकारक शक्ती असते . एक अनुभवाने शरीर शिकते ती (Acquired) आणि दुसरी (Innate) जन्म सिद्ध रोगप्रतिकारक शक्ती. हि जन्म सिद्ध रोग प्रतिकार शक्ती आनुवंशिक आहे . आणि मानवी त्वचेवर हि रोग प्रतिकार शक्ती असते . आपल्या डी एन ए मधला एक महत्वाचा कोड <b><span style="color: blue;">( MHC)</span></b> हि जन्मजात रोग प्रतिकार शक्ती ठरवत असतो .<b> त्या </b><b><span style="color: blue;">( MHC) </span></b><b>गुणसुत्रा नुसार रोगप्रतिकार शक्ती ठरते . त्यावर त्वचेवरील जीवाणूची जात ठरते - आणि त्यानुसार माणसाचा वास ठरतो . अशाप्रकारे पुरुषाच्या वासाचा थेट संबंध त्याच्या जेनेटिक रोगप्रतिकार शक्तीशी आहे . </b><br />
<b><br /></b>
<b><br /></b>
<span style="color: blue; font-size: x-large;"><b>घाम - प्रेम आणि प्रयोग </b></span><br />
<br />
१९९५ साली क्लोस वेडिकेण्ड (Claus Wedekind) या स्विस शास्त्रज्ञाने एक अफलातून प्रयोग केला . (३,४) त्याने पन्नास फुटबॉल पटुंचे शर्ट मागवले . घामाने ओलेचिंब झालेले शर्ट . आणि मग त्याने काही तरुण स्त्रियांना बोलावले . आणि विचारले तुम्हाला कोणता टी शर्ट वाला आवडेल ?<br />
<br />
गंमत अशी की , तो फुटबॉल पटू दिसतो कसा ? त्याचा रंग काय ? वंश काय ? याची कोणतीच माहिती त्या तरुण स्त्रियांना नव्हती . त्यांनी फक्त शर्ट च्या वासावरून आपली निवड ठरवायची होती.<br />
<br />
<b>या प्रयोगातून अतिशय धक्कादायक निष्कर्ष हाती आले . </b><br />
<br />
प्रेमा तुझा गंध कसा ? एखाद्या स्त्रीला कोणता पुरुष आवडतो ? हे फार कोड्यात टाकणारे कोडे आहे ! लावण्यवती , अतिशय बुद्धिमान आणि सुंदर स्त्रियांनी बावळट आणि माकड चाप लेच्या पेच्या पुरुषांशी प्रेम - विवाह केल्याचे आपण सर्वानीच पाहिले असणार … तिने त्याच्यात काय पाहिले ? एकुणात जीवाशास्त्राने त्याचे सहज साधे आणि सोपे उत्तर शोधले आहे … स्त्रिया प्रेमाची परिक्षा कशी करतात ? - प्रेमा तुझा गंध कसा ?<br />
<b><br /></b>
<br />
<b><span style="color: blue; font-size: x-large;">प्रेमा तुझा गंध असा - </span></b><br />
<b><span style="color: blue; font-size: x-large;"><br /></span></b>
आपले भाऊ वडिल आणि जवळचे नातेवाइक यांचे टी शर्ट स्त्रियांनी नाकारले . आणि स्वत:च्या (MHC) गुणसुत्राहुन भिन्न असे टी शर्ट धारी पुरुष त्यांना आवडले . त्यांचे टी शर्ट आकर्षक सुवासाचे आहेत असे उत्तर त्या तरुण स्त्रियांनी दिले ! शास्त्रीय कारण अगदी उघड आहे .<br />
<br />
आपले होणारे बाळ अधिक जगावे अशी कोणत्याहि आईची इच्छा असतेच . लाखो वर्षाच्या उत्क्रांतीत अशाच स्त्रिया जगल्या आहेत ज्या उत्तम रोग प्रतिकार शक्ती असलेल्या बाळाला जन्म देतात . त्यासाठी त्याना स्वत:हून वेगळी अशी जास्तीची रोग प्रतिकार शक्ती बाळाला द्यायची असते . जवळच्या नातेवाइकाशि लग्न केले तर आइपेक्षा वेगळी रोगप्रतिकार शक्ती कशी मिळणार ? आणि ज्या जवळच्या नातेवाइकाशि लग्न करणारी गुणसुत्रे बाळगतात त्या उत्क्रांतीत सिलेक्ट होणार नाही . त्यांचा वंश टिकणार नाहि.<br />
<br />
त्यामुळे ज्या स्त्रियांना स्वत: हून दूरच्या जेनेटिक पुरुषाला हुंगता येते - त्या उत्क्रांतीत सिलेक्ट झाल्या आहेत . त्यांचीच बाळे जगली आहेत . <b>आंतरजातीय विवाह करणे हि स्त्री ची जेनेटिक ओढ आहे</b> हे लक्षात घ्या . त्यातून त्यांच्या बाळास अधिकचि इम्युनिटि असणारी गुणसुत्रे मिळणार आहेत.<br />
<br />
<br />
प्रेमाचा गंध हा असा आहे . घामाचा वास - वासातले जीवाणू - त्यामागची वेगळी रोग प्रतिकारशक्ती - आणि बाळाची- जगण्याची जास्तीची शक्यता - मनुष्यमात्राच्या हजारो पिढ्यात प्रेमाला असा गंध गवसला आहे . सिलेक्ट झाला आहे.<br />
<br />
शेळ्यांना बोकड गवसले तसाच ! स्वत:हून भिन्न रोगप्रतिकार शक्तीचा पुरुष स्त्रियांना आवडणार आहे . ते स्त्रिया वासावरून ठरवणार आहेत . आपण सांस्कृतिक कारणे दाखवत हि नैसर्गिक उबळ मारून टाकतो … आता कोणाला एक्स परफ्युम मारून नैसर्गिक आकर्षण असणारा वास ठार मारायचा असेल तर ज्याचा त्याचा प्रश्न आहे ----- पण त्यामागे हि एक वैज्ञानिक कारण आहे.<br />
<br />
<br />
<img src="http://g01.a.alicdn.com/kf/HTB1bLQoKpXXXXapXXXXq6xXFXXXc/High-Quality-Guilty-Lure-Pheromone-male-female-use-spray-Sexy-perfume-fragrance-increasing-sexual-pleasure-Sex.jpg" height="243" width="400" /><br />
<br />
<br />
पुरुषाला अत्तर लावून नैसर्गिक वास लपवून - स्त्रीची जैविक दिशाभूल करता येते आणि आपल्या इतर गुणांवर तिला पटवता येते ! बाकी स्त्रिया त्यांचा हुंगायचा उद्योग सोडणार नाहीत पुरुष त्यांचा लपवायचा उद्योग सोडणार नाही . स्त्रियांचे परफ्युम मंद वासाचे असतात …… याउलट पुरुषांना वास लपवायला उग्र अत्तरे लागतात - जगाच्या पाठीवर कुठेही अत्तराचा क्रम हाच आहे - आणि प्रेमाचा गंधहि असाच आहे !<br />
<br />
<br />
संदर्भ<br />
<br />
-----------------------------------------------------------------------<br />
<br />
१) http://www.asianscientist.com/2015/01/in-the-lab/scent-anxiety/<br />
२) http://www.u-tokyo.ac.jp/en/utokyo-research/research-news/discovery-of-male-effect-pheromone-in-mammals/<br />
३) https://en.wikipedia.org/wiki/Claus_Wedekind<br />
४) http://www.pbs.org/wgbh/evolution/library/01/6/l_016_08.html<br />
५) http://www.dailymail.co.uk/sciencetech/article-3451532/Dating-app-matches-SMELL-Service-analyses-sweaty-t-shirts-people-like-scent-not-showering.html<br />
<br /></div>
Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-45267426730661367532016-05-30T23:29:00.000+05:302020-02-04T21:19:26.169+05:30 अनुक्रमणिका : सर्व लेख विषयानुसार <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div>
<div style="text-align: center;">
<b><span style="color: red; font-size: x-large;">( वाचनासाठी लेखाच्या शीर्षकावर क्लिक करावे )</span></b><br />
<div class="separator" style="clear: both;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-O-R6KtrDph0/Uvlthca32VI/AAAAAAAAAwY/glWiQofmwbE/s1600/modern_glasses_with_reflection.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="134" src="https://2.bp.blogspot.com/-O-R6KtrDph0/Uvlthca32VI/AAAAAAAAAwY/glWiQofmwbE/s1600/modern_glasses_with_reflection.jpg" width="200" /></a></div>
<br />
<div style="text-align: left;">
<h3 style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;">-----------------------------------------------------------------------------------------</span><span style="font-size: 18.72px;">------------------------------------------</span></span></h3>
</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-jM7NbV92vGM/VPFt1mlEEEI/AAAAAAAABHo/FA71Zry_0xc/s1600/portait___gondhali_by_muks007-d45pmj2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://1.bp.blogspot.com/-jM7NbV92vGM/VPFt1mlEEEI/AAAAAAAABHo/FA71Zry_0xc/s1600/portait___gondhali_by_muks007-d45pmj2.jpg" width="150" /></a></div>
<h3 style="text-align: center;">
<div style="font-size: medium; font-weight: normal; text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: x-large; font-weight: bold;">कविता (5)</span></div>
</div>
<div>
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: small;">वृत्तबद्ध चालितल्या :</span><br />
<span style="font-size: small;"><span style="font-size: medium;"><br /></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">१ ) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2012/09/blog-post_8.html" target="_blank">शार्दूलविक्रीडित</a> </span></span></span><br />
<span style="font-size: small;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"><br /></span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"> २) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2012/10/blog-post.html" target="_blank">वसंततिलका</a> </span></span></span><br />
<span style="font-size: small;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;"><br /></span></span><span style="font-size: medium;"><span style="font-weight: normal;">३) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2013/06/blog-post.html" target="_blank">अर्पणपत्रिका</a></span></span></span><br />
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
</div>
</div>
<div>
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: small;"><span style="font-size: medium; font-weight: normal;"><br /></span></span></div>
</div>
</div>
<div>
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: small;">मुक्तकाव्य <span style="font-weight: normal;">: </span></span><br />
<span style="font-size: small;"><span style="font-size: small;"><span style="font-weight: normal;"><br /></span></span><span style="font-size: small;"><span style="font-weight: normal;">१) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2013/04/blog-post_26.html" target="_blank">मराठी कबुतरांनो...</a> </span></span></span><br />
<span style="font-size: small;"><span style="font-size: small; font-weight: normal;"><br /></span><span style="font-size: small; font-weight: normal;">२ ) </span><a href="http://drabhiram.blogspot.in/2013/08/blog-post_24.html" style="font-size: x-large; font-weight: normal;" target="_blank">मोडलेला कणा</a></span></div>
</div>
</div>
</h3>
<div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<h3>
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;">-----------------------------------------------------------------------------------------</span><span style="font-size: 18.72px;">------------------------------------------</span></span></h3>
<div>
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><br /></span></span></div>
<div>
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-1-xjv94ZiX0/VSDenZUBXTI/AAAAAAAABMg/1MXYBAyOMaM/s1600/images.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="227" src="https://4.bp.blogspot.com/-1-xjv94ZiX0/VSDenZUBXTI/AAAAAAAABMg/1MXYBAyOMaM/s1600/images.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both;">
<br /></div>
<div style="text-align: left;">
<h3 style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">ललित - विनोदी लेख : (3)</span></h3>
</div>
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: medium;">१) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2014/03/blog-post_9.html" target="_blank">कारट्या ची शाळा एडमिशन</a> </span><br />
<br />
<span style="font-size: medium;"> २) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2012/12/blog-post_28.html" target="_blank">गुंठा मंत्र्यास पत्र लिहिणेस कारण की</a> </span><br />
<span style="font-size: medium;"> </span><br />
<span style="font-size: medium;"> ३) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2014/05/blog-post.html" target="_blank">समस्त लग्नाळु तरुण बंडू आणि बबलिसाठि कानमंत्र</a></span><br />
<br />
<span style="font-size: medium;"><a href="http://drabhiram.blogspot.in/2015/10/blog-post_39.html" target="_blank">४) एका चित्राचा इतिहास : आणि एक जिनियस चित्रकार </a></span><br />
<br /></div>
</div>
</div>
</div>
</div>
<div>
<h3 style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;">-----------------------------------------------------------------------------------------</span><span style="font-size: 18.72px;">------------------------------------------</span></span></h3>
</div>
<div>
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><br /></span></span></div>
<div>
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><br /></span></span></div>
<h3 style="text-align: center;">
</h3>
<div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-nBG-5AwKUzQ/VRHTH5ud_lI/AAAAAAAABKA/5tx0_OHvjuk/s1600/Science.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="178" src="https://3.bp.blogspot.com/-nBG-5AwKUzQ/VRHTH5ud_lI/AAAAAAAABKA/5tx0_OHvjuk/s1600/Science.jpg" width="640" /></a></div>
<div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div>
<div style="text-align: center;">
<br />
<br />
<h3>
<span style="font-size: large;">विज्ञान आणि तर्कशास्त्र (3)</span></h3>
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: medium;">१) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2014/05/blog-post_11.html" target="_blank">ॲरिस्टोटल च्या चश्म्यातुन </a> </span><br />
<span style="font-size: medium;"><br /></span><span style="font-size: medium;"> २)<a href="http://drabhiram.blogspot.in/2014/04/blog-post.html" target="_blank">आयुर्वेद : गुणकारी ? निव्वळ बंडलबाजी ?</a> </span><br />
<span style="font-size: medium;"> </span><br />
<span style="font-size: medium;"> ३) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2014/03/blog-post_17.html" target="_blank">विज्ञानाच्या चष्म्यातून जाती</a></span></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div>
<h3 style="text-align: left;">
<div style="font-size: medium; font-weight: normal;">
<div>
</div>
</div>
<div style="font-size: medium; font-weight: normal;">
</div>
</h3>
<h3 style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;">-----------------------------------------------------------------------------------------</span><span style="font-size: 18.72px;">------------------------------------------</span></span></h3>
</div>
<div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<h3 style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-SEunPhPbP5c/UlFOQsSIQaI/AAAAAAAAApg/lFAdUUxIfRs/s1600/cartoon40_20120515.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="203" src="https://2.bp.blogspot.com/-SEunPhPbP5c/UlFOQsSIQaI/AAAAAAAAApg/lFAdUUxIfRs/s1600/cartoon40_20120515.jpg" width="320" /></a></div>
</h3>
<div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large; font-weight: bold;">सामजिक प्रश्न : (3)</span><br />
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: medium;">१) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2012/09/blog-post_7.html" target="_blank">युवकांच्या चश्म्यातून - आरक्षण.</a></span><br />
<span style="font-size: medium;"> </span><br />
<span style="font-size: medium;"> २) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2014/03/blog-post_17.html" target="_blank">विज्ञानाच्या चष्म्यातून जाती</a> </span><br />
<span style="font-size: medium;"> </span><br />
<span style="font-size: medium;"> ३) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2014/02/blog-post_17.html" target="_blank">एका डुक्कर समाजाची कथा </a> </span><br />
<br />
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-KWuz1KWfBh0/VRHWnrbojkI/AAAAAAAABKM/RVTj9BJw3Fg/s1600/912361169163446.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="212" src="https://4.bp.blogspot.com/-KWuz1KWfBh0/VRHWnrbojkI/AAAAAAAABKM/RVTj9BJw3Fg/s320/912361169163446.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><br /></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-size: medium;"> ४) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2013/11/blog-post_23.html" target="_blank">सावित्री माई फुले विद्यापीठ </a> </span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-size: medium;"> </span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-size: medium;"> ५) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2013/12/blog-post_6.html" target="_blank">चैत्यभूमी - शिवाजी पार्क . </a> </span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-size: medium;"> </span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-size: medium;"> ६) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2013/01/blog-post.html" target="_blank">परशुरामाची पूजा</a> </span></div>
<div style="text-align: center;">
<br />
<br />
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: 18.72px;">----------------------------------------------------------------------------------------</span><span style="font-size: 18.72px;">------------------------------------------ </span></div>
<div>
<div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<h3 style="text-align: center;">
<span style="font-size: x-large;">नव राष्ट्राचे निर्माते : </span></h3>
</div>
<div>
<span style="font-size: large;"><br /></span></div>
<div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">अ ) सावरकर विचारांचे आकलन :</span><br />
<span style="font-size: large;"><br /></span>
<div class="separator" style="clear: both;">
<img alt="http://drabhiram.blogspot.in/2015/05/blog-post_28.html" border="0" src="https://3.bp.blogspot.com/-H97DCtr91-Q/UfV5UKRcWYI/AAAAAAAAAnA/vTD7BJk-cXY/s1600/veer_savarkar.jpg" title="http://drabhiram.blogspot.in/2015/05/blog-post_28.html" /></div>
<div class="separator" style="clear: both;">
<br /></div>
<span style="color: blue; font-family: "arial" , "tahoma" , "helvetica" , "freesans" , sans-serif; text-decoration: none;"><br /></span><span style="color: blue; font-family: "arial" , "tahoma" , "helvetica" , "freesans" , sans-serif; font-size: large; text-decoration: none;">1) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2015/05/blog-post_28.html" style="text-decoration: none;">सावरकर विचाराचा चिकित्सक आलेख</a></span><br />
<span style="font-size: large;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-oiqWxSAvxg4/VRHOQ_X5KeI/AAAAAAAABJo/mVZbbFNhl4U/s1600/savarkar.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="180" src="https://2.bp.blogspot.com/-oiqWxSAvxg4/VRHOQ_X5KeI/AAAAAAAABJo/mVZbbFNhl4U/s1600/savarkar.jpg" width="640" /></a></div>
<div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"> </span><span style="font-size: medium;"> <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2013/07/blog-post.html" target="_blank">1) सावरकर समजून घेताना</a> </span><br />
<span style="font-size: medium;"> </span><br />
<span style="font-size: medium;"> <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2014/11/blog-post.html" target="_blank"> 2) मोदि विरुद्ध सावरकर</a> </span><br />
<span style="font-size: medium;"> </span><br />
<span style="font-size: medium;"> <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2013/08/blog-post_13.html" target="_blank">3) शरद पवारांचा असली सावरकरवाद !</a> </span><br />
<span style="font-size: medium;"><br /></span><span style="font-size: medium;"><a href="http://drabhiram.blogspot.in/2015/10/blog-post_17.html" target="_blank">४) सावरकरांचा बुद्धिवाद </a></span></div>
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">.</span><br />
<span style="font-size: large;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
</div>
</div>
<div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">आ ) मला समजलेले गांधीजी</span><br />
<span style="font-size: large;"><br /></span>
<div class="separator" style="clear: both;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-DVT1EYIZ45Y/VRHhPhDZciI/AAAAAAAABKc/nW1rfCinhiA/s1600/last%2Bone.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="180" src="https://1.bp.blogspot.com/-DVT1EYIZ45Y/VRHhPhDZciI/AAAAAAAABKc/nW1rfCinhiA/s1600/last%2Bone.jpg" width="640" /></a></div>
<span style="font-size: medium;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: medium;"><br /></span><span style="font-size: medium;"> <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2013/01/blog-post_30.html" target="_blank">(भाग - १ ) - गांधीहत्या आणि मी</a> </span><br />
<span style="font-size: medium;"> </span><br />
<span style="font-size: medium;"> <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2013/10/blog-post.html" target="_blank"> (भाग २ ) - गांधी विरुद्ध आंबेडकर - नेमके काय घडले ?</a></span></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br />
<br />
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">इ ) राष्ट्रीय नेते :</span><br />
<span style="font-size: large;"><br /></span><span style="font-size: large;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-wA7R1Pgc7zY/VRHI0zBgguI/AAAAAAAABJQ/Y8o33WKU2n0/s1600/netaji%2B%26%2BAshfaq.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="188" src="https://2.bp.blogspot.com/-wA7R1Pgc7zY/VRHI0zBgguI/AAAAAAAABJQ/Y8o33WKU2n0/s1600/netaji%2B%26%2BAshfaq.jpg" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="color: blue;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="color: blue;"> -<span style="font-size: medium;"> <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2013/05/blog-post.html" target="_blank">1) सुभाष चंद्र बोस यांचे मुस्लिम प्रेम</a> </span></span><br />
<span style="color: blue;"><span style="font-size: medium;"><br /></span></span>
<span style="color: blue;"><span style="font-size: small;"> </span><span style="font-size: small;"> </span><a href="http://drabhiram.blogspot.in/2012/09/blog-post_1247.html" style="font-size: x-large;" target="_blank"> 2) जनतेचा प्यारा अश्फाक उल्ला खान</a></span><br />
<br />
<h3 class="post-title entry-title" itemprop="name" style="background-color: white; font-family: arial, tahoma, helvetica, freesans, sans-serif; font-stretch: normal; font-weight: normal; margin: 0.75em 0px 0px; position: relative;">
<span style="color: blue; font-size: small;"><a href="http://drabhiram.blogspot.in/2015/11/blog-post.html" target="_blank">३) सरदार पटेलांचे "त्व " कोणते ?</a></span></h3>
<h3 class="post-title entry-title" itemprop="name" style="background-color: white; font-family: arial, tahoma, helvetica, freesans, sans-serif; font-size: 22px; font-stretch: normal; font-weight: normal; margin: 0.75em 0px 0px; position: relative;">
</h3>
</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"> ई ) कवि आणि विचारवंत -</span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-QMz4e9QI4IE/VRHRjUEyLlI/AAAAAAAABJ0/iU3OoHfzij0/s1600/kavi%2Bani%2Bvichar.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="178" src="https://1.bp.blogspot.com/-QMz4e9QI4IE/VRHRjUEyLlI/AAAAAAAABJ0/iU3OoHfzij0/s1600/kavi%2Bani%2Bvichar.jpg" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: medium;"><a href="http://drabhiram.blogspot.in/2012/09/blog-post_1946.html" target="_blank">1) अवलिया विचारवंत - नरहर कुरुंदकर</a> </span><br />
<span style="font-size: medium;"> </span><br />
<span style="font-size: medium;"> <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2012/11/myth-jana-gana-mana-was-written-by.html" target="_blank">2) टागोरांचि खोटी बदनामी (English)</a> </span><br />
<br />
<span style="font-size: medium;"> <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2015/02/blog-post.html" target="_blank">3) भगतसिंग आणि व्हेलेण्टाइन डे</a></span></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<h3 style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;">-----------------------------------------------------------------------------------------</span><span style="font-size: 18.72px;">------------------------------------------</span></span></h3>
<div>
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><span style="font-size: x-large;">नास्तिक पुराण </span></span></span></div>
<div>
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><span style="font-size: x-large;"><br /></span></span></span></div>
<div class="separator" style="clear: both;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-r5inLKPs3m8/VYRv6jgk8KI/AAAAAAAABlA/ddp-0_ikdj8/s1600/Nasa_Earth_Lights_At_Night.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="152" src="https://4.bp.blogspot.com/-r5inLKPs3m8/VYRv6jgk8KI/AAAAAAAABlA/ddp-0_ikdj8/s320/Nasa_Earth_Lights_At_Night.jpg" width="320" /></a></div>
<div>
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><span style="font-size: x-large;"><br /></span></span></span></div>
<div>
<br /></div>
<div>
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: medium;"><a href="http://drabhiram.blogspot.hk/2015/10/blog-post_10.html" target="_blank">१) माझ्या कार्ट्याचे देव </a></span></span></div>
<div>
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><span style="font-size: medium;">२) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2015/10/blog-post_25.html" target="_blank">देवाने क्वार्टर का बनवली ?</a></span></span></span></div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<h3 style="text-align: center;">
</h3>
<h3 style="text-align: left;">
<div style="font-size: medium; font-weight: normal;">
<div>
</div>
</div>
<div style="font-size: medium; font-weight: normal;">
</div>
</h3>
<h3 style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;">-----------------------------------------------------------------------------------------</span><span style="font-size: 18.72px;">------------------------------------------</span></span></h3>
<div>
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><br /></span></span>
<h3 style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: x-large;">पुरोगामी प्रतिगामी आणि शेषराव मोरे </span></span></h3>
</div>
<div>
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: x-large;"><br /></span></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-oWdx1e2Zgek/VlBgYsaFg3I/AAAAAAAACAg/3PH5bA9Egus/s1600/11248800_1129508770412027_855518582749756015_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="193" src="https://2.bp.blogspot.com/-oWdx1e2Zgek/VlBgYsaFg3I/AAAAAAAACAg/3PH5bA9Egus/s400/11248800_1129508770412027_855518582749756015_n.jpg" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-size: large;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-size: medium;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-size: small;">१) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2015/10/blog-post_9.html" target="_blank">खरे पुरोगामित्व आमचे आकलन </a></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-size: small;">२) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2015/11/blog-post_21.html" target="_blank">प्रा शेषराव मोरे यांच्या चष्म्यातून संघ </a></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-size: small;"><a href="http://drabhiram.blogspot.in/2015/11/blog-post_7.html" target="_blank">३) सेक्युलारीझम </a></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://drabhiram.blogspot.in/2015/11/blog-post_20.html" style="font-size: x-large;" target="_blank">४) पुरोगाम्याचे इस्लाम प्रेम </a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b><a href="http://drabhiram.blogspot.in/2015/10/blog-post_4.html" target="_blank">५) प्रा शेषराव मोरे मुलाखत (व्हिडियो )</a></b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://drabhiram.blogspot.in/2015/12/blog-post.html" target="_blank">६) अंधश्रद्धेबद्दल अंधश्रद्धा</a> </div>
<div>
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: large;"><br /></span></span></div>
<div>
<br />
<h3 style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;">-----------------------------------------------------------------------------------------</span><span style="font-size: 18.72px;">------------------------------------------</span></span></h3>
<h3 style="text-align: center;">
<span style="font-size: x-large;">धर्म चिकित्सा (१९)</span></h3>
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"></span></span><br />
<div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><br /></span></span></div>
</div>
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"></span></span><br />
<div>
<h3 style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">अ )इस्लाम चिकित्सा : मुस्लिम सुधारकांच्या चष्म्यातून</span></h3>
<div>
<span style="font-size: large;"><br /></span></div>
<h3 style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"> ( त्यांच्या चष्म्यातून लेखमाला )</span></h3>
<div style="font-size: medium;">
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><br /></span></span></div>
</div>
<div style="font-size: medium;">
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><br /></span></span></div>
</div>
<div style="font-size: medium;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><a href="http://2.bp.blogspot.com/-XwFU9IBc0Fs/VOpAudIgkjI/AAAAAAAABAY/zTTS6wqS2eQ/s1600/tyanchya%2BChashmyatun.png" imageanchor="1"><img border="0" height="147" src="https://2.bp.blogspot.com/-XwFU9IBc0Fs/VOpAudIgkjI/AAAAAAAABAY/zTTS6wqS2eQ/s1600/tyanchya%2BChashmyatun.png" width="640" /></a></span></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><br /></span></span></div>
</div>
<div style="font-size: medium;">
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><span style="color: red;"><span style="background-color: white;"> <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2012/09/blog-post_6.html" target="_blank">() कुरुंदकरांचा अकबर</a> </span><span style="background-color: white;"> </span><a href="http://drabhiram.blogspot.in/2014/02/blog-post_15.html" target="_blank"> () हमीदचे मुसलमान .</a> <span style="background-color: white;"> </span><a href="http://drabhiram.blogspot.in/2012/09/blog-post_8496.html" target="_blank">() मोरेंचा जिहाद</a><span style="background-color: white;"> </span><a href="http://drabhiram.blogspot.in/2014/02/blog-post.html" target="_blank"> () मौलानांची आजादी</a><span style="background-color: white;"> </span><span style="background-color: white;"> </span><a href="http://drabhiram.blogspot.in/2014/03/blog-post.html" target="_blank">() मुकादमांचां इस्लाम</a></span></span></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><br /></span></span></div>
</div>
<h3 style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><br /></span></span></h3>
<div>
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><br /></span></span></div>
<div>
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><br /></span></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-AZo37-koEFM/UkxHVB6w72I/AAAAAAAAApM/5siPRvgzKu0/s1600/Dr%2BAmbedkar.gif" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://2.bp.blogspot.com/-AZo37-koEFM/UkxHVB6w72I/AAAAAAAAApM/5siPRvgzKu0/s1600/Dr%2BAmbedkar.gif" width="147" /></a></div>
<h3 style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"></span></span></h3>
<div style="background-color: white; font-family: arial, tahoma, helvetica, freesans, sans-serif; font-stretch: normal; margin: 0.75em 0px 0px; position: relative; text-align: center;">
<br />
<span style="font-size: large;"><a href="http://drabhiram.blogspot.in/2015/04/blog-post.html" target="_blank">() डॉ आंबेडकरांच्या चष्म्यातून इस्लाम</a></span></div>
<h3 style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><br /></span></span></h3>
<div>
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><br /></span></span></div>
<h3 style="text-align: center;">
</h3>
<h3 style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"><br /></span></h3>
<h3 style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"><br /></span></h3>
<h3 style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">आ) भारतीय दर्शने :</span></h3>
<div>
<span style="font-size: large;"><br /></span></div>
<div>
<div style="text-align: center;">
<div class="separator" style="clear: both;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-wFCiANrrkL0/VSbgieJ9N0I/AAAAAAAABP0/8r9K7r_O6nA/s1600/darshae.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="179" src="https://2.bp.blogspot.com/-wFCiANrrkL0/VSbgieJ9N0I/AAAAAAAABP0/8r9K7r_O6nA/s1600/darshae.jpg" width="640" /></a></div>
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><br /></span></span></div>
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"></span></span></div>
<div style="font-size: medium;">
<div style="text-align: center;">
<b style="font-size: 18.72px;"><span style="color: red;">१) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2013/04/blog-post_28.html" target="_blank">महावीराची वर्धमान अहिंसा</a> 2)<a href="http://drabhiram.blogspot.in/2015/09/blog-post_16.html" target="_blank">चार्वाक नावाचा चमत्कार</a> 3) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2012/12/blog-post.html" target="_blank">बुद्ध सरणं गच्छामि ।</a></span></b></div>
</div>
<div>
<div style="text-align: center;">
<br />
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: 18.72px;"><br /></span></div>
<div style="text-align: left;">
<span style="font-size: 18.72px;"><br /></span></div>
<div style="text-align: left;">
<span style="font-size: 18.72px;"><br /></span></div>
<span style="font-size: small; font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><br /></span></span><span style="font-size: small; font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><br /></span></span></div>
<h3 style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">इ) धर्म संगर : </span></h3>
</div>
<div>
<span style="font-size: large;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-HYITzHdP2us/VTAvqe1THpI/AAAAAAAABQw/RZF9aJiytgA/s1600/images-1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="149" src="https://4.bp.blogspot.com/-HYITzHdP2us/VTAvqe1THpI/AAAAAAAABQw/RZF9aJiytgA/s1600/images-1.jpg" width="200" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<a href="http://drabhiram.blogspot.in/2015/04/blog-post_13.html" target="_blank"><b>गोरक्षक बायाबुवांचि गंमत !</b></a></div>
<div>
<span style="font-size: large;"><br /></span></div>
<div style="font-size: medium;">
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><br /></span></span></div>
</div>
<div style="font-size: medium;">
</div>
<div style="font-size: medium;">
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><br /></span></span></div>
</div>
<div style="font-size: medium;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><a href="http://3.bp.blogspot.com/-UBmQ03WhGM8/VOy3uZi9fKI/AAAAAAAABBw/3CO52LaUeOc/s1600/Untitled.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="" border="0" height="144" src="https://3.bp.blogspot.com/-UBmQ03WhGM8/VOy3uZi9fKI/AAAAAAAABBw/3CO52LaUeOc/s1600/Untitled.jpg" title="" width="640" /></a></span></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"><br /></span></span></div>
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><b><span style="color: red;"> ) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2015/01/blog-post.html" target="_blank">चार्ली हेब्दो : इस्लाम खतरेमे </a> ) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2013/08/blog-post_20.html" target="_blank">दाभोळकर : शहाणपणाचा खून</a> )<a href="http://drabhiram.blogspot.in/2015/02/blog-post_24.html" target="_blank">दयाळू मदर तेरेसा</a> ) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2014/12/blog-post.html" target="_blank">संघाचे धर्मांतर </a> </span></b></span><br />
<span style="font-weight: normal;"><b><span style="color: red;"><br /></span></b></span><span style="font-weight: normal;"><b><span style="color: red;"><br /></span></b></span></div>
</div>
</div>
</div>
<div>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><b><span style="color: red;"> </span></b></span></div>
</div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<div class="separator" style="clear: both;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-JuZAvNkwoo8/Vszhr93XPGI/AAAAAAAACdQ/8EC2WpQY-C0/s1600/14f384b1fed94a24acf24e51e8089fc4.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://3.bp.blogspot.com/-JuZAvNkwoo8/Vszhr93XPGI/AAAAAAAACdQ/8EC2WpQY-C0/s320/14f384b1fed94a24acf24e51e8089fc4.jpg" width="198" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both;">
<b><br /></b></div>
<div class="separator" style="clear: both;">
<a href="http://drabhiram.blogspot.in/2016/02/blog-post_24.html" target="_blank"><b>ख्रिस्ताचे हिंदुत्व : काही मूलभूत प्रश्न</b></a></div>
<div class="separator" style="clear: both;">
<br /></div>
<span style="font-weight: normal;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><a href="http://3.bp.blogspot.com/-srwFg_hsCho/VOpQrWWSr4I/AAAAAAAABBE/t2trF_22afs/s1600/ramdas%2Bawadh%2Bnadwi%2Bshubhecchaa.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="146" src="https://3.bp.blogspot.com/-srwFg_hsCho/VOpQrWWSr4I/AAAAAAAABBE/t2trF_22afs/s1600/ramdas%2Bawadh%2Bnadwi%2Bshubhecchaa.jpg" width="640" /></a></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><br /></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><b><span style="color: red;">) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2012/09/blog-post_11.html" target="_blank">रामदासाचा मूर्ख</a> ) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2014/08/blog-post_11.html" target="_blank">आव्हाडांचा सर्व धर्म समभाव</a> ) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2014/08/blog-post.html" target="_blank">मौलाना नदविचा शांतता धर्म</a> ) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2013/12/blog-post_24.html" target="_blank">आम्हाला शुभेच्छा नकोत !</a> </span></b></span><br />
<span style="font-weight: normal;"><b><span style="color: red;"><br /></span></b><b><span style="color: red;"><br /></span></b><b><span style="color: red;"><br /></span></b></span><br />
<div class="separator" style="clear: both;">
<span style="font-weight: normal;"><a href="http://3.bp.blogspot.com/-the1vTfBL_A/VRHDXS1FX-I/AAAAAAAABI4/Ei1foMDDklc/s1600/Blog%2B.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="176" src="https://3.bp.blogspot.com/-the1vTfBL_A/VRHDXS1FX-I/AAAAAAAABI4/Ei1foMDDklc/s1600/Blog%2B.jpg" width="640" /></a></span></div>
<span style="font-weight: normal;"><b><span style="color: red;"><br /></span></b></span>
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<b>) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2013/09/blog-post.html" target="_blank">मुसलमान विकणे आहे </a> ) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2013/12/blog-post_15.html" target="_blank">जमाते इस्लामीचा भाईचारा</a> ) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2013/01/hindutvachi-fermandani.html" target="_blank">हिंदुत्व विचाराची फ़ेरमांडणि </a></b><br />
<span style="font-weight: normal;"><br /></span></div>
</div>
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="background-color: white; font-family: "arial" , "tahoma" , "helvetica" , "freesans" , sans-serif; line-height: 18.48px;"> </span></span></div>
</div>
</div>
</div>
<div style="font-size: medium;">
<div style="text-align: center;">
</div>
</div>
</div>
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;"></span></span></div>
<div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"><b>---------------------------------------------------------------------------------------------------------- </b></span></div>
</div>
<h3 style="text-align: center;">
<span style="font-size: x-large;">परिक्षण : (2)</span></h3>
<div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: left;">
<div style="text-align: center;">
पुतक परिक्षण : <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2013/12/blog-post.html" target="_blank">आम्ही माडिया : अद्भुत , थरारक तरी वास्तव</a> </div>
</div>
<div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
चित्रपट परिक्षण : 1) <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2015/01/blog-post_24.html" target="_blank">द इमिटेशन गेम : इतिहास बदलणारे प्राध्यापक</a> </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div>
</div>
</div>
<div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div>
<h3 style="text-align: center;">
</h3>
<h3 style="text-align: left;">
<div style="font-size: medium; font-weight: normal;">
<div>
</div>
</div>
<div style="font-size: medium; font-weight: normal;">
</div>
</h3>
<h3 style="text-align: center;">
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-size: 18.72px;">-----------------------------------------------------------------------------------------</span><span style="font-size: 18.72px;">------------------------------------------</span></span></h3>
</div>
<div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div>
<h3 style="text-align: center;">
<span style="font-size: x-large;">कादंबरी : बडवा ( कडव्या हिंदूची बखर ) (3)</span></h3>
<div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-PpAIhrJaO7g/VO7BSN5v-gI/AAAAAAAABI0/WcJdUlUVln4/s1600/DSC01804.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://3.bp.blogspot.com/-PpAIhrJaO7g/VO7BSN5v-gI/AAAAAAAABI0/WcJdUlUVln4/s1600/DSC01804.jpg" width="150" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="color: black;"><a href="http://drabhiram.blogspot.in/2013/03/1.html" target="_blank">भाग 1</a> <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2013/03/2.html" target="_blank">भाग 2</a> <a href="http://drabhiram.blogspot.in/2013/04/3.html" target="_blank">भाग 3</a></span></div>
</div>
<div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div>
<h3 style="text-align: center;">
<span style="font-size: 18.72px; font-weight: normal;">-----------------------------------------------------------------------------------------</span><span style="font-size: 18.72px; font-weight: normal;">------------------------------------------</span></h3>
</div>
</div>
Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-29056429107235231312016-04-21T17:26:00.001+05:302020-02-04T21:19:25.068+05:30नव - निर्माणाचा प्रामाणिक प्रयत्न <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<b><span style="color: blue; font-size: x-large;">नव - निर्माणाचा प्रामाणिक प्रयत्न </span></b><br />
<br />
पंडित दिन दयाल उपाध्याय हे भारतीय जनसंघ आणि भाजपा यांच्या राजकीय विचाराचे महत्वाचे दार्शनिक मानले जातात. कम्युनिझम आणि भांडलशाहि पेक्षा वेगळा , कोन्ग्रेस आणि समाजवाद्याहून भिन्न आणि लेबल लावता येणार नाही असा अतिशय वेगळा राजकीय विचार त्यांनी मांडला. त्यांच्या व्यक्तिमत्वाची आणि विचाराची छाप आजही भाजपा च्या नेत्यांवर आहे. भाजपा आज पुर्ण बहुमताने सत्तेत आहे. त्यामुळे त्यांच्या पूर्वसुरींच्या विचाराची चिकित्सा अतिशय महत्वाची आहे.<br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://4.bp.blogspot.com/-eAGqjbT5b6k/Vxh2SuABMOI/AAAAAAAACmU/q6lQewRjJg45QayCKZufIGCnZepiVC4jwCLcB/s1600/nanaji-deshmukh-300x286.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://4.bp.blogspot.com/-eAGqjbT5b6k/Vxh2SuABMOI/AAAAAAAACmU/q6lQewRjJg45QayCKZufIGCnZepiVC4jwCLcB/s1600/nanaji-deshmukh-300x286.jpg" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="text-align: left;"><b><span style="font-size: large;">नानाजी देशमुख</span></b></span></td></tr>
</tbody></table>
<br />
<br />
स्व. नानाजी देशमुख हे माझे नातेवाइक. त्यांनी पं. दीनदयालजिंचि मला सांगितलेली एक आठवण बोलकी आहे. नानाजी आणि पंडितजि आग्रा येथिल वास्तव्यात एकदा बाजारात पिशवी घेऊन भाजी आणायला गेले होते. त्यावेळी दिनदयालजिंच्या खिशात तीन चार पैसे होते . हि गोष्ट बहुदा १९४२ सालची आहे . त्यावेळी दिनदयाल तिथे एम ए करत होते. या दोघांनी दोन पैशाची भाजी विकत घेतली . मुक्कामी परत आल्यावर दिन दयाल प्रचंड अस्वस्थ झाले. त्यांच्या लक्षात आले आपल्या खिशात कुणाकडून तरी आलेला एक खोटा पैसा होता. तो चुकून त्या भाजीवाल्या बाईला दिला. मग नानाजिंना घेऊन दीनदयाल पुन्हा बाजारात गेले. पुन्हा ती भाजीवाली शोधली . तिचा बटवा पुन:पुन्हा तपासून त्यातला खोटा पैसा शोधून काढला . तिला खरा पैसा दिला - खोटा पैसा पुन्हा परत घेतला . पुन: मुकामी परत येताना तो पैसा पंडितजिंनि तळ्यात फेकून दिला. आणि म्ह्टले " आपण आपल्या नकळत चुकूनही जरी समाजाला फसवले तर ते सर्वात मोठे पाप !"<br />
<br />
जमीनदारी नष्ट करण्याच्या कायद्याला समर्थन दिले नाही म्हणून दीनदयालजिंनि स्वत:च्या पक्षाचे सहा आमदार राजस्थान विधानसभेतून निलंबित केले होते, हि घटना प्रसिद्ध आहे . अशी नैतिकता १९४७ नंतरच्या भारतीय राजकारणात दुर्मिळ आहे.<br />
<br />
प्रस्तुत लेखात आपण पंडितजिंच्या विचाराची चिकित्सा करायची आहे . तत्पूर्वी त्यांचे न्यायप्रिय आणि प्रामाणिक व्यक्तित्व समजून घेणे आवश्यक आहे.<br />
<br />
<b><span style="color: blue; font-size: large;">लेखकाची भूमिका : </span></b><br />
<b><span style="color: blue; font-size: large;"><br /></span></b>
भाजपा मध्ये अंतर्गत लोकशाही मजबूत आहे आणि निवडणुकीच्या तंत्रात हा पक्ष अतिशय सक्षम आहे. संघाच्या केडरचे बळ, सर्व पातळीवरील सक्षम नेतृत्व आणि उत्तम आर्थिक स्त्रोत यामुळे भाजपा हा भारतीय राजकारणातील सर्वात प्रबळ पक्ष - म्हणून उदयाला आलेला आहे . परंतु राजकारणाच्या वैचारिक वाद विवादात आणि राज्यशास्त्राच्या एक्याडमिक चर्चेत काहीतरी अडले आहे.<span style="color: blue;"> <b>भाजपाच्या नेत्यांची बहुतांश वक्तव्ये वादग्रस्त का ठरतात ? त्यावर चहुबाजुंनि टिका का होते ?</b></span> त्यावर काही उपाय आहे का ? याचा शोध घेण्याचा प्रयत्न प्रस्तुत लेखात केला आहे . आजची राजकीय परिस्थिती पाहता भारतीय राष्ट्रवादाच्या दृष्टीने हा सवाल निर्णायक आहे.<br />
<br />
<br />
<b><span style="color: blue; font-size: large;">एकात्म मानववाद </span></b><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://4.bp.blogspot.com/-neT-8lCvtKU/Vxh382FlLaI/AAAAAAAACmg/8yc6JyAdQn40Vvy2FSkoBFXkFQzdPhY8wCLcB/s1600/200px-Mn_roy2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="320" src="https://4.bp.blogspot.com/-neT-8lCvtKU/Vxh382FlLaI/AAAAAAAACmg/8yc6JyAdQn40Vvy2FSkoBFXkFQzdPhY8wCLcB/s320/200px-Mn_roy2.jpg" width="179" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: small; text-align: left;">मानवेंद्र्नाथ रॉय</span></td></tr>
</tbody></table>
मानवेंद्र्नाथ रॉय यांनी (<b>Radical Humanism) </b>मूलगामी मानवतावादाची घोषणा केली होती. (<em style="background-color: white; border: 0px; font-family: Georgia, 'Times New Roman', Times, serif; font-size: 16px; line-height: 24px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;">Reason, Romanticism and Revolution)</em><span style="background-color: white; font-family: "georgia" , "times new roman" , "times" , serif; font-size: 16px; line-height: 24px; text-align: justify;"> कारण , कलीकास्वप्न आणि क्रांती यावर रॉय यांचा मानवतावाद उभा होता. </span>त्यास प्रत्युत्तर म्हणून २२ ते २५ एप्रिल १९६५ रोजी सलग चार भाषणे देऊन पंडितजिंनि एकात्म मानववाद मांडला. हि भाषणे अर्चना प्रकाशन, भोपाळ यांनी २०१० साली प्रकाशित केली आहेत. प्रस्तुत लेखासाठी ते पुस्तक संदर्भ म्हणून वापरले आहे. या लेखातील संदर्भाचा कंसातिल आकडा त्या पुस्तकाचा पृष्ठ क्रमांक आहे.<br />
<br />
१९६५ सालीच एकात्म मानवता वाद जनसंघाने आपली राजकीय विचारसरणी म्हणून स्वीकारला . या एकात्म मानवतावादाची स्वत:ची स्वतंत्र परिभाषा आहे. ती परिभाषा आणि हा विचार आजही - पन्नास वर्षा नंतरही - भाजपाच्या जेष्ठ नेत्यांच्या भाषणातून डोकावताना दिसते. इतका तो परिणामकारक आहे . <br />
<br />
<br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b>नव -निर्मिती </b></span><br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b><br /></b></span>
पंडितजिंच्या विचारावर गोळवलकर गुरुजींची सावली आहे . तरीही हि राजकीय मांडणी गोळवलकरांची नाही . एकात्म मानववाद हे दीनदयाळांचे स्वतंत्र चिंतन आहे . त्यातील काही संकल्पना अतिशय नाविन्यपूर्ण आणि खर्या अर्थाने आधुनिक पुरोगामी आहेत. असे महत्वाचे एकुण आठ आधुनिक विचार या ८० पानि भाषणात आलेले आहेत. <span style="color: blue;"><b> </b></span><br />
<br />
१) बेबंद भांडवल शाहीला विरोध कारण ती व्यक्तीचे शोषण करते व त्याला बाजरू बनवते (२१, ६३)<br />
<br />
२) कम्युनिझम ला विरोध कारण त्यात व्यक्तीच्या स्वातंत्र्याचे दमन होते. (२१)<br />
<br />
३) भांडवल शाही , कम्युनिझम आणि युरोपीय बनावटिचा राष्ट्रवाद यातील आपल्या देशाला उपयुक्त ते घ्यावे - अंधानुकरण कसलेच करू नये. युरोपीय राष्ट्रवाद क्रौर्य आणि द्वेषावर उभा आहे . <b><span style="color: blue;">हिटलरि राष्ट्रवाद वाइट आहे.</span></b> विश्व के लिये संकट ! (१५, १९)<br />
<br />
४) पुरोगामी आणि प्रतिगामी या दोघांचा निषेध : पुरोगामी विचार भारतात युरोपातील थेअर्यांचे प्रतिबिंब पाहतो ते अंधानुकरण आहे.<span style="color: blue;"> </span><b><span style="color: blue;">प्रतिगामी लोकांना काळाचे चक्र उलटे फिरवून जुनी व्यवस्था आणायाची आहे . ते चूक आहे .</span> </b>अशक्यही आहे. (१७,१८)<br />
<br />
५) संस्कृतीचा नवा अर्थ : भारतीय संस्कृती हि प्रकृती आहे. ते वास्तव आहे . वास्तवाकडे कडे दुर्लक्ष करून चालणार नाही. <b><span style="color: blue;">संस्कृतीचे संरक्षण करायची हि गरज नाहि. त्यात योग्य ते बदल केले पाहिजेत.</span></b> पण ती उध्वस्त करू नये. (२१, ७८)<br />
<br />
६) मानवी जीवन बहुरंगी आहे त्याला आर्थिक , राजकीय , सामजिक अशापैकी <b><span style="color: blue;">एकाच चश्म्यातुन पाहणे गैर </span></b>आहे . मानवी जीवनाचा सर्वंकश विचार व्हावा. (४३,२२)<br />
<br />
७) <b><span style="color: blue;">किमान जन्मसिद्ध अधिकाराची संकल्पना : </span></b>अन्न वस्त्र निवारा याबरोबरच मोफत आरोग्य सेवा , मोफत प्राथमिक व उच्च शिक्षण तसेच रोजगार याला उपाध्याय भारतीय नागरिकांचे जन्मसिद्ध अधिकार मानतात. (६८)<br />
<br />
८) स्वदेशीवर भर , <b><span style="color: blue;">सत्ता आणि संपत्तिचे विकेंद्रिकरण</span></b> , यंत्रांचा कालसुसंगत योग्य वापर ,कामगार - सर्वहारा <b><span style="color: blue;">मानवाची प्रतिष्ठा</span></b> आणि रोजगार निर्मितीसाठी उद्योगांना चालना (७६, ७७)<br />
<br />
<br />
<b><span style="color: blue; font-size: large;">चर्चेतील विचारवंत आणि नवी परिभाषा </span></b><br />
<b><span style="color: blue; font-size: large;"><br /></span></b>
राज्यशास्त्रीय परिभाषा आणि बुद्धिवादी पद्धती वापरत पंडितजिंनि - मार्क्स , हेगेल , डार्विन आणि मग्डुगल <b>(</b><b><span style="background-color: white; color: #252525; font-family: sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22.4px;">William McDougall) </span> </b>या चार पाश्चात्य तत्व वेत्त्यांच्या विचाराची साररूप समिक्षा केली आहे. हेगेल ने मांडलेला थिसिस - एण्टि थिसिस आणि सिंथेसिस चा संघर्ष मय विचार , मार्क्स च्या विचारातील दमन - व्यक्ती स्वातंत्र्याचा संकोच आणि आणि सर्वहाराचि अनुत्पादक हुकुमशाही यावर पंडितजिंनि नेमके बोट ठेवले आहे. (२१) १९६५ सालीच सोव्हिएत युनियनच्या भरभराटीच्या काळात त्यांनी कम्युनिस्टांच्या नेमक्या विकृतीवर प्रश्नचिन्ह उभे केले. आज काळाच्या कसोटीवर पंडित दिनदयाल उपाध्याय यांचे विचार खरे ठरलेले दिसतात .<b><span style="color: blue;"> कम्युनिझम चा अंत पाहू शकणारे ते द्रष्टे पुरुष होते. </span></b><br />
<b><span style="color: blue;"><br /></span></b>
<b><span style="color: blue;"><br /></span></b>
<b><span style="color: blue;"><br /></span></b>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://1.bp.blogspot.com/--eVTckqfjX0/Vxh-TodmmpI/AAAAAAAACmw/UtMec-jH5Z41_QNgyj59MavQiWVdhr78ACLcB/s1600/download%2B%25281%2529.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="320" src="https://1.bp.blogspot.com/--eVTckqfjX0/Vxh-TodmmpI/AAAAAAAACmw/UtMec-jH5Z41_QNgyj59MavQiWVdhr78ACLcB/s320/download%2B%25281%2529.jpg" width="310" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="text-align: left;"><b><span style="color: red; font-size: large;">पंडित दिनदयाल उपाध्याय</span></b></span></td></tr>
</tbody></table>
<b><span style="color: blue;"><br /></span></b>
<br />
डार्विन आणि मग्डुगल याबाबत मात्र पंडितजिंचे मंड्न तत्कालीन आकलनामुळे मर्यादित बनले आहे . डार्वीन बद्दल दीनदयाल जी लिहितात -<br />
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<b><span style="color: blue; font-size: x-large;">"</span></b>बळी तो कान पिळी . मोठा मासा छोट्या माश्याला खातो . असा डार्वीनचा <b> मत्स्य - न्याय</b> आहे . (Survival of the fittest) जिसकी लाठी उसकी भैंस - असा डार्विन वर आधारित संघर्ष सिद्धांत विकृत आहे. हा नियम म्हणजे व्यवस्था नव्हे - तर हा जंगलचा कायदा चालू नये म्हणून व्यवस्था बनवली पाहिजे.<b><span style="color: blue;">"</span></b> (२३)</blockquote>
<br />
१९६५ साली डार्विनचे असे- बळी तो कान पिळी - आकलन सार्या जगाचेच होते. आज २०१६ साली ते डार्विन बद्दलचे आकलन पुर्ण बदलले आहे. विस्तारभयास्तव अधिक खोलात जात नाही पण ज्या मग्दुगल <b>(</b><span style="background-color: white; color: #252525; font-family: sans-serif; line-height: 22.4px;"><b style="font-size: 14px;">William McDougall) </b>या</span><span style="background-color: white; color: #252525; font-family: sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22.4px;"> </span><span style="background-color: white; color: #252525; font-family: sans-serif; line-height: 22.4px;">सामाजिक मानसशास्त्रज्ञाला </span>(३८ ) <span style="background-color: white; color: #252525; font-family: sans-serif; line-height: 22.4px;">पंडितजि प्रमाण मानतात तो आज कालबाह्य समजला जातो. </span><br />
<span style="background-color: white; color: #252525; font-family: sans-serif; line-height: 22.4px;"><br /></span>
<span style="background-color: white; font-family: sans-serif; line-height: 22.4px;"><b style="color: #252525;">पंडितजि डार्विनला वंशवादि समजतात आणि त्यावर टिका करतात.</b><span style="color: #252525;"> मग्दुगल ला राष्ट्रवेत्ता समजतात आणि त्याच्या संकल्पना वापरत एकात्म मानववादाची मांडणी करतात. पंडित दीनदयाल उपाध्याय यांची मांडणी </span><b><span style="color: blue;">१९६५</span></b><span style="color: #252525;"> सालच्या जगाच्या आकलनाप्रमाणे योग्य असली तरीही आज </span><b><span style="color: blue;">२०१६ साली </span></b><span style="color: #252525;"> त्यात नव्याने भर टाकण्याची गरज आहे. </span></span><br />
<span style="background-color: white; font-family: sans-serif; line-height: 22.4px;"><span style="color: #252525;"><br /></span></span>
<span style="background-color: white; font-family: sans-serif; line-height: 22.4px;"><span style="color: #252525;">पंडित दीनदयाल उपाध्याय राज्यशास्त्राचे अभ्यासक , पाश्चात्य विचाराचे चिंतक - टीकाकार आणि नव्या मांडणिचे चाहते होते.</span><b><span style="color: blue;">पंडित दिन दयाळजिंच्या अनुयायांनी त्यांच्याच पावलावर चालत सतत आधुनिक आणि नव्या मांडणिचा ध्यास घेतला पाहिजे . संस्कृती रक्षण नव्हे तर संस्कृती सुधार हा पंडितजिंचा अत्यंत महत्वाचा मुद्दा आहे . त्यांच्या स्वत:च्या १९६५ सालच्या मांडणिलाहि तो लागू आहे. </span></b></span><br />
<span style="background-color: white; font-family: sans-serif; line-height: 22.4px;"><b><span style="color: blue;"><br /></span></b></span>
<span style="background-color: white; font-family: sans-serif; line-height: 22.4px;"><b>मग्डुगल</b><b style="color: blue;"> </b>चा संदर्भ देत पंडितजि म्हणतात- " माणसाला ज्याप्रमाणे मेंदु असतो - त्याप्रमाणे समाजाला सुद्धा मेंदु असतो . प्रत्येक समूहाला एक मुल प्रकृती - समाज मन असते. सिद्धांत आणि नीती मध्ये यास <b><span style="color: red;">चिति</span></b> असे म्हणतात. '' (३४, ३८)</span><br />
<span style="background-color: white; font-family: sans-serif; line-height: 22.4px;"><br /></span>
<span style="background-color: white; font-family: sans-serif; line-height: 22.4px;"><b><span style="color: red;">चिति</span></b> , राष्ट्राचा आत्मा , धर्म , अर्थ , काम, मोक्ष, पंथ निरपेक्षता , धर्म राज्य अशा <span style="color: red;"><b>पारिभाषिक</b></span> शब्दात पंडितजि आपला एकात्म मानवतावाद मांडतात. पंडितजिंचा नव्या मांडणिवर आणि नव्या आकलनावर भर होता असे या भाषणावरून स्पष्टच दिसते. दिनदयाल जी आर्थिक , सामाजिक बाबतीत त्यांच्या पुर्वसुरिंच्या बरेच पुढे आलेले दिसतात त्यांनी<b><span style="color: blue;"> १९६५ च्या काळात तत्कालीन आकलन आणि परिभाषा वापरत मांडणी केली आहे . त्यांचा वारसा पुढे चालवणे म्हणजे सध्यस्थितीत नवे विचार रुजवणे . </span></b></span><br />
<span style="background-color: white; font-family: sans-serif; line-height: 22.4px;"><br /></span>
<span style="background-color: white; font-family: sans-serif; line-height: 22.4px;"><br /></span>
<span style="background-color: white; font-family: sans-serif; line-height: 22.4px;"><b><span style="color: blue; font-size: x-large;">भाजपाची खरी अडचण </span></b></span><br />
<br />
<b><span style="color: blue; font-size: large;"><br /></span></b>
भारतीय जनता पक्षाचि खरी अडचण हि <b><span style="color: red;">जुनी</span></b> <b><span style="color: red;">परिभाषा</span></b> आहे. १९६५ सालची परिभाषा आज बदलायला नको काय ? जेंव्हा जनसामान्यांशि संवाद साधायचा आहे तेव्हा त्यांना समजेल अशा भाषेत बोलायला नको काय ? आजच्या राजकीय चर्चा आजच्या परिभाषेत नकोत काय ? राहुल गांधी यांनी नुकताच भाजपावर <span style="color: red; font-weight: bold;">मनुवादी </span>असल्याचा आरोप केला आहे . भाजपा प्रतिगामी , पुराणमतवादी , जातीवादी , वर्णवादी असल्याचे आरोप सतत होत असतात. भाजपला घटना बदलायची आहे - धर्म शास्त्राचे राज्य आणायचे आहे . अशीही टिका होत असते. राजनाथजिंनि मागे पंथ निरपेक्षतेबद्दल एक विधान केले होते . ते बरेच गाजले. पंथ निरपेक्षता शब्द गोळवलकर गुरुजिंच्या साहित्यात येतो तसे . त्याचे विवेचन दिन दयाळांनि केलेले आहे . सध्या चर्चेत असणारे संविधानातील बदल , भारतमाता , धर्मराज्य, सेक्युलारीझाम यावर पंडितजिंनि या भाषणात विस्तृत भाष्य केले आहे . <b><span style="color: red;">त्यातून आज काय अर्थ निघतो ते पाहुया . आणि तसा अर्थ भाजपाला अभिप्रेत आहे काय ? </span></b>यावरही भाष्य करुया .<br />
<br />
<span style="color: blue; font-size: x-large;"><b>धर्म म्हणजे काय ? </b></span><br />
<br />
<br />
पंडित दीनदयाल म्हणतात<br />
<blockquote class="tr_bq">
" धर्म म्हणजे नियम , व्यवस्था , आचरण ,संहिता - ज्या अर्थ आणि काम यासंबंधि लागू असतात . धर्म म्हणजे सृष्टीनियम. धर्म म्हणजे मानवी जीवनाची धारणा करणारे नियम " (२४,२८,२९)</blockquote>
पंडित दीनदयालांच्या संकल्प्नेतला धर्म एका जागी स्थिर नाही तो सतत बदलत आहे . नित्यनूतन आहे. धर्माच्या स्वरूपाविषयी भाष्य करताना पंडितजि लिहितात -<br />
<blockquote class="tr_bq">
<b><span style="color: blue;">"धर्मनियम काळ आणि युग यानुसार बदलत असतात . म्हणुन देश काल परत्वे धर्माचे पालन करावे "(४८)</span></b></blockquote>
<b>पंडितजिंचा हा विचार खरोखर आधुनिक आणि द्रष्टा आहे. काळाच्या पुढे पाहणारा आहे . </b><br />
<br />
दिनदयालजिंचा धर्म सर्वव्यापी आहे . राष्ट्र (Nation) आणि राज्य (State) यातला भेद त्यांनी स्पष्ट करून सांगितला आहे. राज्य म्हणजे सरकार (४५) आणि राष्ट्र म्हणजे भूमातेशी मनाने जोडला गेलेला लोकसमूह (३७) अशी त्यांची व्याख्या आहे .<br />
<br />
पंडितजि म्हणतात कि राष्ट्राची <b><span style="color: red;">चिति</span></b> (समूह मानस ) हा राष्ट्राचा आत्मा आहे . योग्य काय आणि अयोग्य काय ? हे ठरवणारी गोष्ट म्हणजे <b><span style="color: red;">चिति </span></b>. यासाठी त्यांनी <b style="font-family: sans-serif; line-height: 22.4px;">मग्डुगल</b><b style="color: blue; font-family: sans-serif; line-height: 22.4px;"> </b><span style="font-family: sans-serif; line-height: 22.4px;">चा दाखला दिला आहे. (३४,३८). राष्ट्राची संस्कृती बदलू शकते . धर्मनियम बदलू शकतात . (३९,४८)परंतु राष्ट्राचे चे समुहमानस म्हणजेच <b><span style="color: red;">चिति</span></b> बदलू शकत नाही . </span><br />
<span style="font-family: sans-serif; line-height: 22.4px;"><br /></span>
<span style="font-family: sans-serif; line-height: 22.4px;">इथे पंडितजिंनि राष्ट्राला स्वयंभू मानले आहे . आणि राज्य (सरकार ) हि राष्ट्राची गरज भागवणारी निमित्तमात्र संस्था मानली आहे. (४१)<b><span style="color: red;"> आणि धर्म हा राज्य संस्थेहुन वरचढ मानला आहे .</span></b> </span>यापुढील भाष्यावरून वाद सुरु होतात .<br />
<br />
<b><span style="color: red;">राज्यापेक्षा धर्म श्रेष्ठ</span></b> आहे हे समजून देताना , पंडितजि वैदिक राज्याभिषेक विधीचे उदाहरण देतात. त्या विधीत राजा तीनदा म्हणतो कि मला कोणीही शिक्षा / दंड देऊ शकत नाही . अदंण्ड्योस्मि ! अदंण्ड्योस्मि !अदंण्ड्योस्मि ! मग पुरोहित त्याचा पाठीत धर्मदंडाने हलकीशी चापट मारून ! म्हणतो कि धर्मदंड्योअस्ति !म्हणजे हे राजा तुझ्यावर धर्म दंड आहे ! धर्म श्रेष्ठ आहे !! (५३)<br />
<br />
पण याचा अर्थ थिओक्रेटिक स्टेट नव्हे . थिओक्रेटिक स्टेट म्हणजे विवक्षित <b><span style="color: red;">पंथाचे</span></b> राज्य असा पंडितजिंचा युक्तिवाद आहे. (५५) इथे धर्म आणि पंथ यातला फरक समजून घेतला पाहिजे . पंथ म्हणजे उपासना पध्दती - पूजा , नमाज , प्रेयर , आरती इत्यादी . आणि धर्म म्हणजे मुलभूत नियम जसे कि आई वडिलांचा आदर करावा . मातृधर्म , पितृधर्म , शेजारधर्म इत्यादी . (५२)<br />
<br />
धर्म म्हणजे रिलिजन नव्हे ---तर पंथ म्हणजे रिलिजन होय - असा हा युक्तिवाद आहे .<br />
<br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b>भाषा आणि गैरसमज </b></span><br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b><br /></b></span>
या सर्व विवेचनातून फार विचित्र निष्कर्ष निघू शकतात . तसे ते निघतात . त्यामुळेच राजनाथ सिंह यांच्या विधानावरून मागे गदारोळ उडाला होता . धर्मनिरपेक्षता चूक - पंथ निरपेक्षता बरोबर ! असे विधान त्यांनी केले होते . (TOI 27 November 2015)<br />
<br />
याचा अर्थ भाजपाला सनातन हिंदु धर्माच्या कायद्याचे राज्य आणायचे आहे असे घेतला जातो . मनुवादी असल्याची पावती फाटते. मानुस्मृतीनुसार शुद्रांचे दमन करण्याची कटकारस्थाने म्हणून संघ भाजपाच्या कृत्यांकडे पाहिले जाते . हे सर्व का ? तर एका विशिष्ट परिभाषे मुळे !<br />
<br />
पहिला प्रश्न असा कि , पत्रकार - जनसामान्य - अभ्यासक यांना समजेल अशा भाषेत त्यांच्याशी बोलावे काय ? कि स्वत:च्या कोड ल्यांग्वेज मध्ये म्हणजे पारिभाषिक शब्द रचनेत बोलावे . सगळे जग रिलिजन चे भाषांतर धर्म असे करते . धर्म - पंथ हा प्रकार समजून सांगण्यासाठी मी वरचे दिड हजार शब्द वापरले आहेत. दर वेळी हे दिड हजार शब्द बोलावे लागतील अथवा पारिभाषिक शब्दयोजना टाळावी लागेल . अन्यथा भाजपा प्रतिगामी असल्याचे गैरसमज पसरत जातील.<br />
<br />
<br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b>पण गैरसमज नव्हेच !</b></span><br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b><br /></b></span>
दीनदयाल यांची मांडणी नाविन्य पूर्ण आणि अभिनव आहे हे आपण पाहिलेच . पंडितजिंनि त्यांच्या १९६५ च्या आकलना नुसार आजून काही निष्कर्ष काढले आहेत . २०१६ साली त्यात भर घालणे - बदल करणे हेच दिनदयाल यांचा वारसा पुढे नेण्याचे लक्षण आहे .<br />
<br />
समाज आणि व्यक्ती याचे संबंध कसे असावेत ? यावर भाष्य करताना दीनदयाल म्हणतात - " समाज आणि व्यक्ती याचा संघर्ष नको. जाती विरुद्ध जातीचा संघर्ष नको. आपल्या वर्णांची कल्पना <b><span style="color: red;">विराट</span></b> पुरुषाच्या चार अंगापासुन आलेली आहे. <b><span style="color: red;">विराट </span></b>पुरुषाच्या डोक्यापासून ब्राह्मण , बाहुतून क्षत्रिय उरातून वैश्य आणि पायातून शूद्र निर्माण झाले . डोके, हात पाय यांचे काही भांडण असते काय ? (४४)<br />
<br />
हा चातुर्वर्णाचा पुरस्कार आहे . यातली पायाची उपमा का सहन केली जावी ? अशा उपमा वापराण्याने २०१६ साली जातीय संघर्ष वाढतील ? कि कमी होतील ?<br />
<br />
चातुर्वण्याच्या समर्थनार्थ वापरला गेलेला "<b><span style="color: red;">विराट"</span></b> शब्द शेवटच्या भाषणाच्या समारोपात पुन्हा वापरला गेला आहे. पंडितजि लिहितात -<br />
<br />
<blockquote class="tr_bq">
" जैसे राष्ट्र का आधार चिति होता है , वैसेही जिस शक्ती से राष्ट्र कि धारणा होती ही उसे <b><span style="color: red;">विराट </span></b>कहते है । … हमे अपने राष्ट्र के<b><span style="color: red;"> विराट</span></b> को <span style="color: red;">जागृत</span> करने का काम करना है । "(७९)</blockquote>
<br />
यानंतर जर कोणि म्हटले कि , संघ भाजपाला भारतात चातुर्वण आणि शुद्रांचि गुलामगिरी पुन्हा आणायची आहे . तर त्याला उत्तर कसे देणार ? हा समज म्हणावा कि गैरसमज ? या पारिभाषिक शब्दांच्या अर्थाचा कीस पाडत त्यातून अजून दहा अर्थ काढता येतील . श्रोत्यांपैकी कोणालाहि काहीही समजणार नाही ! राहुल गांधिंसाराखे नवखे राजकारणीसुद्धा भाजपला मनुवादी म्हणत आहेत याची नोंद घेतली पाहिजे.<br />
<br />
एक मात्र निश्चित कि हि परिभाषा भाजपाच्या हिताची नाही . देशाच्या हिताची तर नाहीच नाही .<br />
<br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b>दीनवाणे धर्म </b></span><br />
<br />
मी स्वत: नास्तिक आहे . धर्म पंथ यातले काहीही मानत नाही . तरीही हिंदु समाजाचे हित व्हावे , त्याचे रक्षण व्हावे, प्रबोधन व्हावे असे मला वाटते . हिंदु हा शब्द मी येथे समाज या अर्थाने वापरला आहे . मुस्लिम समाजाचे हि प्रबोधन व्हावे हित व्हावे असे वाटल्यास तो सेक्युलारीझम चा आग्रह धरेल .<br />
<b><br /></b>
<b> पंथ कि धर्म निरपेक्षता कि अधार्मिकता या वादातून काहीही साध्य होणारे नाही . </b><br />
<br />
<b>सेक्युलारीझम म्हणजे कायदे आधुनिक असतील . शासकीय निर्णयातून धर्म वगळा. धर्म दूर ठेवा म्हणजे सेक्यूलारिझम.</b> म्हणजे च इहवाद. हा सेक्युलारिझम आपल्या संविधानाचा पाया आहे. दही हंडीचे किती थर रचावेत ? किती लग्ने करावीत ? बुरखा घालावा का ? अस्पृश्यता पाळावी का ? तोंडी तलाक असावा का ? या बाबतीत कायदे करण्याचा कोणताच हक्क धर्माला नाही . सर्व हक्क शासनाकडे आहेत . यालाच सेक्युलारीझम असे म्हणतात.<br />
<br />
धर्म आणि पंथ या दोन शब्दा बद्दल पुरेसा गोंधळ आहे . अनेकांना वाटते पंथ म्हणजे उपासना पद्धती आणि धर्म म्हणजे कर्तव्य ! म्हणून ते पंथ निरपेक्षता हवी म्हणतात …. हा भ्रम आहे . धर्म / कर्तव्य हे सुद्धा राज्यघटनेच्या आधीन राहून पार पाडायचे आहेत. अगदी माता पिता पुत्र पत्नी या बाबतीतली कर्तव्ये सुद्धा कायदा ठरवतो - धर्म नाही .<br />
<br />
<br />
--- वृद्धाश्रम पुराणात नाहीत - तरी ते बेकायदेशीर ठरवता येत नाहीत<br />
--- धर्मातला वानप्रस्थाश्रम कायद्याने सक्तीचा करता येत नाही<br />
<br />
सेक्युलारीझम हा शब्द घटनेत पहिल्या दिवसापासून आहे . धर्म निरपेक्षता स्पष्ट करणाऱ्या घटनेच्या २५ व्या कलमात तो आहे . पुढे हा शब्द घटनेच्या प्रास्ताविकात सुद्धा घातला गेला . पण त्यामुळे त्याच्या अर्थात काहीच फरक पडत नाही . <br />
<br />
या आधुनिक कायद्या संदर्भात बोलत असताना <b><span style="color: red;">चिति, विराट , धर्म , पंथ</span></b> वगैरे पारिभाषिक शब्द सोडुन दिले पाहिजेत. पंथ म्हणजे उपासना पद्धती आणि<b><span style="color: red;"> हिंदु म्हणजे जीवनशैली असे म्हणणेही सोडुन दिले पाहिजे. </span></b><br />
<br />
इस्लामचे हि म्हणणे नेमके हेच आहे . ते स्वत:ला उपासना पद्धती मानत नाहीत.<span style="color: blue;"><b> "दिन "</b></span> मानतात. दिन म्हणजे जीवनशैली . काय खावे , प्यावे , ल्यावे याचे नियम म्हण्जे <b><span style="color: blue;">दिन </span></b>. किती लग्ने करावीत ? काफ़िरांशि कसा व्यवहार करावा ? याचे नियम म्हणजे <b><span style="color: blue;">दिन</span></b> . म्हणजेच जीवनपद्धती<br />
<br />
माझा तो धर्म आणि तुझा तो पंथ असे म्हटल्याने सर्वच धर्म दिनवाणे ठरले आहेत !<br />
<br />
<br />
<br />
<span style="color: blue; font-size: large; font-weight: bold;">सेक्युलारीझम : हिंदु हिताचे शस्त्र </span><br />
<span style="color: blue; font-size: large; font-weight: bold;"><br /></span>
राजकीय , सामाजिक बौद्धिक , वैचारिक नेतृत्वाचा हिंदु समाजात दुष्काळ आहे . स्वत:स हिंदु म्हणवणारे राजकीय नेतृत्व उभे राहिले आहे पण त्या समाजाच्या हिताचे काय ? सामाजिक प्रश्नांचे काय ? वैचारिक गोंधळाचे काय ?<br />
<br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://3.bp.blogspot.com/-lLFq-0O2MNk/VWc6L6DrZeI/AAAAAAAABhw/rvwChlM1S1Aalb7fzzyMjbj76xEa3aTrQCKgB/s1600/Dr._Bhim_Rao_Ambedkar.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><span style="color: black;"><img border="0" height="200" src="https://3.bp.blogspot.com/-lLFq-0O2MNk/VWc6L6DrZeI/AAAAAAAABhw/rvwChlM1S1Aalb7fzzyMjbj76xEa3aTrQCKgB/s200/Dr._Bhim_Rao_Ambedkar.jpg" width="153" /></span></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="text-align: left;"><span style="font-size: small;"><br /></span></span></td></tr>
</tbody></table>
डॉ बाबासाहेब आंबेडकर यांचे फ़ोटो लावणे हि एक चांगली गोष्ट आहे . त्यांचे विचारही आत्मसात केल्यास अजून उत्तम होईल . बाबासाहेबांनी सेक्युलारीझम वर नेमके भाष्य केले आहे . याविषयीच्या घटना परिषदेतील चर्चेत बाबासाहेब म्हणतात -<br />
<div>
<br /></div>
<div>
<blockquote class="tr_bq">
" भारतातील (सर्व ) धर्म केवळ असामाजीकच नव्हे तर समाजविरोधी आहेत. मीच सत्य इतर असत्य (वा मीच धर्म इतर पंथ ) असे ते धर्म मानतात . मुस्लिमांचा असा विश्वास आहे कि , इस्लाम वर श्रद्धा जे ठेवत नाहीत त्यांच्याशी बंधुत्वाचा व्यवहार करू नये . " (समग्र डॉ आंबेडकर खंड १३ पृष्ठ ४२३, ४२५)</blockquote>
<br />
<b>श्रद्धेचे स्वातंत्र्य देण्यासाठी सेक्युलारीझम नाही तर धर्मात बदल करण्यासाठी आहे.</b><br />
<br />
धर्म पंथाचे शाब्दिक घोळ पंडितजिंच्या एकात्म मानववादात आहेत. पण तो पंडितजिंचा उद्देश होता काय ? धर्मातील बदलाला - सुधारणेला विरोध करणे हा दीनदयाल उपाध्याय यांचा हेतू होता काय ? मला वाटते- त्यांचा हेतू तसा नसावा . नाहीतर<b><span style="color: blue;"> धर्म नित्यनूतन सतत बदलणारा आहे </span></b>असे पंडितजि म्हणाले नसते . (४८ )<br />
<br />
१९६५ साली दिन दयाल उपाध्याय यांनी पाश्चात्य राज्यशास्त्र, तत्व विचार , अर्थशास्त्र याचे खंडन मंडन करत जनसंघाला आधुनिक राजकारणाचे परिप्रेक्ष दिले .<br />
<br />
आज २०१६ साली जर तो वारसा पुढे चालवायचा असेल तर धर्म- पंथ - अधर्म इत्यादी कालबाह्य शब्द सोडुन देऊन , आधुनिक राष्ट्रवाद , बुद्धिवाद आणि सेक्युलारीझम यांची कास धरणे आवश्यक आहे. दिनदयाल उपाध्याय यांनी आरंभिलेले नवनिर्मितीचे चक्र गतिमान ठेवत या विषयांवर अभ्यास, चिंतन, मनन, नूतन मंडन हीच पंडित दीनदयाल उपाध्याय यांना आदरांजली ठरेल .<br />
<br />
हिंदु समाजाचे हित करू पाहणारे भले पाहू इच्छिणारे अनेक लोक भाजपात आहेत या विश्वासापोटि अतिशय तळमळीने प्रस्तुत लेख लिहितो आहे . मंथन - प्रबोधन हा राष्ट्रवादाचा आणि राजकारणाचा पाया आहे निदान तसे झाले तरी पाहिजे.<br />
<br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b> एकात्म मानववाद </b></span><br />
-----------------------------<br />
बटाट्याचे पोते आणि किराण्याचे दुकान<br />
-----------------------------<br />
<br />
डॉ आंबेडकर म्हणाले होते, हिंदू म्हणजे काय – तर किराण्याचं दुकान. किराण्याच्या दुकानात आपण गेलो; कांदे मागितले कांदे मिळतील; बटाटे मागितले बटाटे मिळतील; किराणा मागून बघा; किराणा मिळणार नाही. किराण्याच्या दुकानात किराणा सोडून सगळं मिळतंय. हिंदूंच्या बाजारात हिंदू सोडून सगळं मिळतंय !<br />
<br />
कार्ल मार्क्स ने तुच्छतेने शेतकऱ्यांना बटाट्याच्या पोत्यांची उपमा दिली आहे. पोत्यात बटाटे गुंडाळलेले असतात; पोते ओतले कि ते सैरावैरा पळू लाग्तात. मार्क्सची उपमा मोठ्या संख्येने शेतकरी असलेल्या हिंदु समजाला तंतोतंत लागू पडते.<br />
<br />
एका बाजूला नाकाला फडकी बांधणारे अहिंसक आहेत , मंदिरात हजारो बोकडांच्या बळिप्रथेत रक्तमासाचा चिखल तुडवणारे काळुबाइचे भक्तही आहेत. एका बाजूला ब्राम्ह्चार्याचे स्तोम आहे दुसर्या बाजूला योनिपुजा आणि घटकंचुकिचा खेळ आहे. " पीत्वा , पीत्वा , पुन: पीत्वा " अशा रीतीने दारू पिउन अवग्रहण , वमन आणि पतन हे सायुज्य मुक्तीचे टप्पे आहेत असे सांगणारे शैव तांत्रिक आहेत. सुक्ष्मातुन खून करणारे सनातनी आहेत , योगसामर्थ्याने सिद्धी प्राप्त करणारे साधक आहेत आणि मनुष्य विष्ठा खाउन तसलेच दैवी सामर्थ्य प्राप्त करणारे वारली जमातीचे भगत हि आहेत. (स.ह.दे. २३३)<br />
<br />
पोराच्या अमेरिकेतील शिक्षणासाठि तयारी म्हणुन त्याला मातृभाषेत बोलायला बंदि घालणारे मध्यम वर्गीय प्रेमळ पालक आहेत , पोलिसांचा मार खाण्यासाठी तयारी व्हावी म्हणून मुलाना लहान पणा पासून लाथा बुक्क्यांनी बडवणारे तितकेच प्रेमळ पालक पारध्यात ही आहेत.<br />
<br />
धनाढ्यांच्या शौचकुपाला सोन्याच्या सीटा आहेत म्हणे , कचरापेटीत वाकवाकून अन्नकण शोधणार्या आणि … " बाई केर आहे का हो ? " असे विचारणार्या कंगाल लहान मुली रस्तोरस्ती फिरत आहेत . (स.ह.दे. २३३)<br />
<br />
------------------------------ <br />
<br />
या किराणा दुकानात आणि बटाट्याच्या पोत्यात , चिति कुठे आहे ? समाजमन कोठे आहे ? कसले धर्म पंथ अर्थ काम मोक्ष ? एकात्म मानव वाद या सार्यांना कवेत घेईल अशी आशा करुया .<br />
<br />
जर हिंदु समाजाला चिति , म्हणजेच <b><span style="color: blue;">समाजमन असेल तर ते सतत परिवर्तनशील राहिले पाहिजे . </span></b>याबाबतीत काही श्रेय संघाला आहेच . संघटन , शिस्तबद्धता हा हिंदु समाजाच्या मनात बिलकुल नसलेला गुण थोडाफार तरी रुजला आहे . हे समाजमन सुद्धा सतत बदलत राहिले पाहिजे उत्क्रांत - आधुनिक होत राहिले पाहिजे .<br />
<br />
एकात्म मानववादाच्या नवनिर्मितीचा प्रामाणिक प्रयत्न पं दिन दयाळ उपाध्याय यांनी केला . ते नव निर्माणाचे चक्र अखंड गतिमान ठेवणे हीच त्यांना आदरांजली !<br />
<div>
<br />
<br />
<br />
<b><span style="color: blue;"><br /></span></b>
<b><span style="color: blue;"><br /></span></b></div>
</div>
</div>
Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-33615039186814230062016-04-16T01:09:00.002+05:302020-11-04T03:06:02.954+05:30असत्य ? अज्ञान ? कि विद्वेष ? <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
परिवर्तनाचे आंबेडकरी पर्व: हिंदुत्व विचारधारेचे विधायक टीकाकार असा एक लेख श्री राज कुलकर्णी यांनी दहा एप्रिल च्या दिव्य मराठीत लिहिला आहे. विधायक टिका म्हणजे भले करण्यासाठी केलेली टिका. तशीच विधायक टिका राज यांच्या लेखनावर करण्यासाठी प्रस्तुत लेखन प्रपंच .<br />
<br />
राज कुलकर्णी यांचा मुद्दा अंशत:मला मान्य आहे. <b>डॉ आंबेडकर हे हिंदुत्व वादी नव्हते. त्यांना तसे प्रोजेक्ट केले जात आहे. . सावरकरांनी बाबासाहेबांच्या धर्मांतरावर केलेली टिका अयोग्य , अस्थानी आणि अनावश्यक होती . राजचे हे दोन मुद्दे मान्य करून आपण पुढे जाऊ. </b><br />
<br />
लेखाच्या उर्वरित भागात असत्य प्रतिपादने , खोटे आरोप आणि गंभिर तार्किक चुका केल्या आहेत. <br />
राज यांनी सावरकर आंबेडकर यांचे संबंध सांगण्यासाठी चवदार तळे ते नाशिकचा काळाराम मंदिर सत्याग्रह हा काळ निवडला आहे . मुळ लेखात यावेळी सावरकर काय करत होते असा प्रश्न आहे . पुढिल चर्चेत सावरकरांनी फक्त लेखी पाठिंबा दिला प्रत्यक्षात काय केले ? असा रोकडा सवाल राज करतात. <br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://2.bp.blogspot.com/-H97DCtr91-Q/UfV5UKRcWYI/AAAAAAAAAnA/BgguB0j3DFM9WBYDJDB9aankJo3D7aSgQCKgB/s1600/veer_savarkar.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://2.bp.blogspot.com/-H97DCtr91-Q/UfV5UKRcWYI/AAAAAAAAAnA/BgguB0j3DFM9WBYDJDB9aankJo3D7aSgQCKgB/s200/veer_savarkar.jpg" width="162" /></a><a href="https://2.bp.blogspot.com/-SXT5tVRYOWk/VxFK-NkkwOI/AAAAAAAAClk/TBPqzY55gToIvV2J5GwMAM-TFN96sFQSwCLcB/s1600/narayan_savarkar_150.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://2.bp.blogspot.com/-SXT5tVRYOWk/VxFK-NkkwOI/AAAAAAAAClk/TBPqzY55gToIvV2J5GwMAM-TFN96sFQSwCLcB/s1600/narayan_savarkar_150.jpg" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
सावरकर बंधु : विनायकराव आणि डॉ नारायण </div>
<br />
<br />
<br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b>चवदार तळ्याची कोर्ट केस </b></span><br />
<br />
याबाबत खैरमोडे लिखित आंबेडकर चरित्रात बरीच माहिती आहे . यातील तिसर्या खंडात पृष्ठ २५१ पासून महाडच्या चवदार तळ्याच्या केस मधील साक्षि आहेत . हा कोर्ट केस चा भाग असल्याने . सरकारदरबारी अंकित झालेला महत्वाचा भाग आहे. हा खटला अनेक वर्षे चालला या केस मध्ये (पूर्व ) <b>अस्पृश्यांच्या बाजूने साक्षि देणार्यांची नावे आहेत. त्यातले दुसरे नाव डॉ ना दा सावरकर असे आहे. सावरकरांचा लहान भाऊ नारायण </b>(पूर्व ) <b>अस्पृश्यांच्या बाजूने साक्षिदार होता असे खैरमोडे यांनी नमूद केले आहे.</b> चांगदेव खैरमोडे हे बाबासाहेबांचे सहकारी आणि विश्वसनीय चरित्रलेखक म्हणून मान्यता प्राप्त आहेत<b> .</b><b> (खैरमोडे खंड ३ पृष्ठ २५७). </b>सावरकर स्वत: ब्रिटिशांच्या स्थानबद्ध्तेत होते म्हणून स्वत:च्या लहान भावास या उलाढालीत पाठवले होते. याच केस मध्ये डॉ आंबेडकर यांची साक्ष झालेली आहे .<br />
<br />
कोर्टा पुढिल साक्षित बाबासाहेब म्हणतात<br />
<blockquote class="tr_bq">
"आपल्यामध्ये हिंदु समाजाचे संघटन व ऐक्य व्हावे आणि परधर्मियांचे हल्ले हिंदु धर्मियांवर होऊ नयेत , ह्या बाबतीत डॉ सावरकर यांचे ह्यांचे जे प्रयत्न चालू आहेत. <b>त्या बाबतीत डॉ सावरकर यांचे व माझे एकमत असून सहकार्य हि आहे.</b> " <span style="color: blue;">(खैरमोडे खंड ३ पृष्ठ २५५) </span> </blockquote>
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-sMAZGOwPQNM/VxFBl5ZlvXI/AAAAAAAAClA/E1P_p1YV5PwSbs8K0qeXwYXPdCJKuZ5qwCLcB/s1600/Slide3.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="300" src="https://3.bp.blogspot.com/-sMAZGOwPQNM/VxFBl5ZlvXI/AAAAAAAAClA/E1P_p1YV5PwSbs8K0qeXwYXPdCJKuZ5qwCLcB/s400/Slide3.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
हि डॉ आंबेड्करांनि कोर्टासमोर दिलेली साक्ष आहे. त्यात सावरकरांच्या भावाशी असलेल्या सहकार्याचा व कोणत्या मुद्द्यावर हे सहकार्य आहे त्याचा अतिशय स्पष्ट उल्लेख येतो. हिंदुचे हित करण्यास जातिभेद मोडण्यासाठी सहकार्य आणि इतरत्र नाही (ब्रिटिश सरकारविरोधी क्रांतिकार्य -वगैरे गोष्टीत). अशी भूमिका बाबासाहेबांनी कोर्टात घेतली आहे. बाबासाहेब निष्णात वकील होते . राजसाहेब सुद्धा शिक्षित वकील आहेत . कोर्टातली साक्ष हा किती महत्वाचा ऐतिहासिक पुरावा आहे याचे ज्ञान त्याना असणार आहे.<br />
<br />
चवदार तळ्याप्रमाणेच नाशिकच्या काळाराम मंदिर सत्याग्रहा वेळेला डॉ नारायणराव सावरकर यांना वि दा सावरकरांनी स्प्रुश्यांना समज देण्यासाठी धाडले होते. एकटे नारायणच नव्हे तर रत्नागिरी हिंदु सभेचे अनेक कार्यकर्ते नाशिकात दाखल झाले होते. सावरकर , उदगावकर व धडफ़ळे यांनी मंदिरात जिथपर्यंत स्प्रुश्यांना प्रवेश आहे तिथपर्यंत अस्प्रुश्यांनाहि प्रवेश दिला पाहिजे अशी भूमिका मांडली. सनातन्यांनि सावरकरांची मागणी धुडकावुन लावली. (पृष्ठ १३, आंबेडकरी चळवळ , य दि फडके)<br />
<br />
नाशिकच्या काळाराम मंदिर सत्याग्रहाला पाठिंबा देणारे व नाशिककर हिंदुबंधूंना विनंती करणारे वि दा सावरकरांनी लिहिलेले पत्र बोलके आहे. सावरकरांनी सवर्णाना माफी मागायचा सल्ला दिला आहे . सावरकर लिहितात :<br />
<blockquote class="tr_bq">
"यास्तव पूर्वास्पृश्य हिंदुबंधू मंदिरापाशी येताच तुम्ही त्यांचे उत्कट प्रेमाने स्वागत करा.आणि..<b>दोन्ही कर जोडून झाल्या गेल्याची क्षमा याचना करा." - सावरकरांचे पत्र </b></blockquote>
१९३१ला ’मुंबई इलाखा अस्पृश्यता परिषदे’च्या अध्यक्षपदावरून रत्नागिरी येथे भाषण करताना काळाराम मंदिर सत्याग्रहाचा उल्लेख करून सावरकर म्हणाले:<br />
<blockquote class="tr_bq">
<b>"मी मोकळा असतो तर काळाराम मंदिराच्या सत्याग्रहात स्वत: झुंजलो असतो." </b></blockquote>
<div style="background-color: white;">
<span style="color: #141823; font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif;"><span style="line-height: 20px;">सावरकरांनी अजून काय करायला हवे होते ? सावरकरांनी काहीच केले नाही हे </span></span><span style="color: #141823; font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif; line-height: 20px;"> </span><span style="color: #141823; font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif; line-height: 20px;">राज कुलकर्णी </span><span style="color: #141823; font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif; line-height: 20px;">कशाच्या आधारावर लिहितात हे कळायला मार्ग नाहि. हे जर अज्ञान म्हणून सोडुन दिले तरी <b>विसंगति, तर्कदोष आणि शब्दच्छल याचे स्पष्टीकरण कसे देणार ?</b></span></div>
<div style="background-color: white;">
<br /></div>
<div style="background-color: white;">
कुलकर्णी जा काळाची चर्चा करत आहेत, त्या काळात सावरकर रत्नागिरीत स्थानबद्धतेत होते त्याना राजकारणात प्रवेश घ्यायला बंदि होती. त्यांनी हिंदुसभा नावाचे समाज सुधारणा मंडळ काढले होते. या रत्नागिरी हिंदुसभेचा आणि हिंदुमहासभा या राजकीय पक्षाचा काहीही संबंध नाही . हे नामसाधर्म्य अयोग्य रीतीने वापरत कुलकर्णी यांनी बाबासाहेबांनी तत्कालीन हिंदुमहासभा या राजकीय पक्षावर केलेली टिका सावरकरांशि जोडलि आहे. हा शब्द्च्छ्ल नावाचा तर्कदोष होय.<br />
<br />
रत्नागिरीतून मुक्त झाल्यावर सावर स्वतंत्र भारत प्रजासमाजवादी नामक पक्षात गेले . पुढे फार नंतर हिंदुमहासभेत गेले. तो काळ फार पुढचा आहे - कुलकर्णी काळाची गल्लत आणि नावाची गफलत करतात. </div>
<div style="background-color: white;">
<br /></div>
<div style="background-color: white;">
<br /></div>
<span style="background-color: white; color: #141823; font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif; line-height: 20px;">या सर्व घटना क्रमाबद्दल </span><span style="background-color: white; color: #141823; font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif; line-height: 20px;">राज कुलकर्णी याना अज्ञान आहे कि ते दडपून खोटे लिहित आहेत हे कळावयास मार्ग नाही . चवदार तळ्याच्या शुद्धी चा उलेख कुलकर्णी विचित्र पद्धतीने करतात आणि त्याचा संबंध सावरकरांशि जोडल्यासारखे सूचित होते . बाबासाहेबांच्या चवदार तळ्याच्या आंदोलना नंतर तळे बाटले असा ओरडा मूर्ख सनातन्यांनि सुरु केला - त्याला सावरकर पक्षाचे तरूण विरोध करू लागले - सनातन्यांचि टिंगल करू लागले हा इतिहास आहे. </span><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-ixIujMRKooc/VxFCHtVKDDI/AAAAAAAAClQ/lBriuStTjR8M0nQO5xXsflXDH7LdlIXDgCLcB/s1600/Slide2.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://4.bp.blogspot.com/-ixIujMRKooc/VxFCHtVKDDI/AAAAAAAAClQ/lBriuStTjR8M0nQO5xXsflXDH7LdlIXDgCLcB/s320/Slide2.JPG" width="248" /></a></div>
<br />
या संदर्भात बाबासाहेबांच्या जनता पत्रातील समकालीन लिखाण महत्वाचे आहे . सावरकर पक्षाचे तरुण हा उल्लेख <b>बाबासाहेबांच्या जनता पत्रातील</b> आहे. (जनता पत्र १ मार्च १९३१ ) त्यात <b> पुढे असेही लिहिलेले आहे कि , </b><br />
<br />
" चवदार तळे बाटले म्हणुन काही सनातनी ते तळे शुद्ध करून घेत होते त्याला सावरकर पक्षाच्या तरुणांनी हरकत घेतली आणि शुद्ध कराल तर आमच्या घरातील अशुद्ध पाणि आणुन तळ्यात पुन्हा टाकू … पु<b>न्हा शुद्धी केली तर पुन्हा टाकू - तुम्हाला सतावून सोडू ! </b>असे सनातन्यांना बजावले. <b>(डॉ आंबेडकरां चे जनता पत्र १ मार्च १९३१ )</b><br />
<div>
<b><br /></b></div>
<div>
<b>जनता पत्र पुढे म्हणते : -</b><br />
<div>
<b><br /></b></div>
<blockquote class="tr_bq">
<b>सावरकर पक्षाचा याहिपेक्षा मोठा विजय विश्वेश्वराच्या सार्वजनिक भोजनात झाला</b> <span style="color: blue;">,<b> (तेथे जातीनुसार वेगळ्या पंगती बसत असत. )</b></span> - सावरकर पक्षिय तरुणांना आमंत्रण नव्हते , तरी देवीच्या प्रसादासाठी त्या घरातील सावरकरपक्षिय तरुण तेथे उपस्थित होऊन प्रत्येक रांगेत एक एक घुसला , म्हातार्या कोतार्यांचि धांदल उडाली ! धर्म बुडाला ! देव भ्रष्ट झाला असा आक्रोश सुरु झाला . शेवटी एकच पंगत बसली " <b>(डॉ आंबेडकरां चे जनता पत्र १ मार्च १९३१ )</b></blockquote>
<br />
<div style="background-color: white;">
सावारकरांनी अनेक जुनी मंदिरे दलितांना उघडी करून दिली होती , काही आंतरजातीय विवाह लावून दिले होते हे पतित पावन मंदिरापेक्षा अधिक महत्वाचे आहे. <b>डॉ आंबेडकरांच्या काळाराम मंदिर प्रवेश सत्याग्रहाला आणि चवदार तळे आंदोलनाला सावरकरांनि अतिशय सक्रिय पाठिंबा दिला होता.</b></div>
<div style="background-color: white;">
<br /></div>
<div style="background-color: white;">
डॉ आंबेडकरांनी या कामाबद्दल सावरकरांचे कौतुक करणारे पत्र लिहिले होते. <b>आंबेडकर लिहितात -</b></div>
<blockquote class="tr_bq" style="background-color: white;">
" नुसति अस्प्रुश्यता जाउन भागणार नाही . चातुर्वण्याचे उच्चाटन झाले पाहिजे . ज्या थोड्या लोकांना ह्याची आवश्यकता पटलि आहे , त्यापैकी आपण एक आहात हे सांगावयास मला आनंद वाटतो " .<b> डॉ आंबेडकर </b><b> </b>(कीर लिखित आंबेडकर चरित्र पृष्ठ २३९, सहावी आवृत्ती )<b> </b></blockquote>
<br />
बाबासाहेब केवळ एवढ्यावर थांबलेले नाहित. बाबासाहेब मुंबईच्या प्रांतिक विधिमंडळात नियुक्त आमदार होते <b>. २७ सप्टेंबर १९२७</b> रोजी त्यांनी सभापतिंकडे ठराव पाठवला कि सावरकरांची रत्नागिरी स्थानबद्धतेतून मुक्तता करण्यात यावी जेणेकरुन त्यांचे कार्य देशभर चालावे. ( पृ. ७३ शोध सावरकरांचा- य दि )<br />
<br />
सुधारक सावरकरांना बाबासाहेंबांचा पाठिंबा होता. त्यात काही कुरबुरी., नंतर स्पष्टीकरणे आहेत पण मुख्यत: या काळात त्यात फारसा संघर्ष दिसत नाही . असेलच तर ऐक्य आणि मनोमिलन दिसते. मनुस्मृती जाळल्या नंतर सुद्धा हे सहकार्य टिकून आहे . आता हिंदुत्वा बद्दल बोलू .<br />
<br />
<div>
<b><span style="color: red; font-size: x-large;"><br /></span></b></div>
<div style="background-color: white; border: 0px; font-family: Bhaskar_WEB_Intro_Test, Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 22px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<b><span style="color: red; font-size: x-large;"> हिंदुत्व म्हणजे काय ?</span></b></div>
<div style="background-color: white; border: 0px; font-family: Bhaskar_WEB_Intro_Test, Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 22px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="color: red; font-size: x-large;"><b><br /></b></span></div>
<div style="background-color: white; border: 0px; font-family: Bhaskar_WEB_Intro_Test, Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 22px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="color: red; font-size: x-large;"><b><br /></b></span></div>
<div style="background-color: white; border: 0px; font-family: Bhaskar_WEB_Intro_Test, Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 22px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
हिंदुत्व हा शब्द अनेक अर्थाने वापरला गेला आहे. बाबासाहेबांनी हिंदुधर्म सोडला बुद्ध स्वीकारला त्याअर्थी त्याना हा धर्म मान्य नव्हता हे उघड आहे. पण हिंदु समाजाचे हित त्याना मान्य होते . बाबा साहेबांच्या फ़ाळणिविशयक पुस्तकातला संदर्भहीन उतारा राज कुलकर्णी यांनी दिलेला आहे . बाबासाहेबांचे हे पुस्तक वकिली बाण्याने लिहिलेले आहे . त्यातील पूर्व पक्ष हे लेखकाचे मत नसते. </div>
<div style="background-color: white; border: 0px; font-family: Bhaskar_WEB_Intro_Test, Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 22px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; border: 0px; font-family: Bhaskar_WEB_Intro_Test, Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 22px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-xkP_MacoVQw/VxE9a4cj5jI/AAAAAAAACk0/aWMrvNfH1k4HdJkJjZ8I3utKSJQKFpy2ACLcB/s1600/Muslim_percent_1909.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="270" src="https://3.bp.blogspot.com/-xkP_MacoVQw/VxE9a4cj5jI/AAAAAAAACk0/aWMrvNfH1k4HdJkJjZ8I3utKSJQKFpy2ACLcB/s320/Muslim_percent_1909.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="background-color: white; border: 0px; font-family: Bhaskar_WEB_Intro_Test, Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 22px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<br style="margin: 0px; padding: 0px;" />
<div style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="line-height: 22px;">फाळणी मुळे हिंदुचा राजकीय विजय झाला आणि हजार वर्षाच्या धार्मिक भांडणातुन हिंदुंचि मुक्ता झाली . या विषयावर बाबासाहेब आंबेडकरांचि मते अतिशय अभ्यासपुर्ण आहेत. फ़ाळणिपुर्वि १ ९ ४ ० साली आंबेडकर म्हणाले होते - </span></span></div>
<div style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="line-height: 22px;"><br /></span></span></div>
<blockquote class="tr_bq" style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="line-height: 22px;">" जर फाळणी झाली नाही तर भारत हे एक , , परिणामशुन्य राज्य बनेल । जणु जिवंत प्रेत , न पुरलेला मृतदेह " - <b>डॉ आंबेडकर </b></span></span></blockquote>
<div style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif; font-size: x-small;"><span style="color: #999999; line-height: 22px;">(पाकिस्तान ३ ४ ०. Dr. Babasaheb Ambedkar, writings and speeches, Volume 8. Education Dept.,Govt.of Maharashtra.(1989) Page ३ ४ ० ) </span></span></div>
<div style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif; font-size: x-small;"><span style="line-height: 22px;"><br /></span></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-qm3ac3Af9D8/VxFUIz5z0AI/AAAAAAAACl0/Tnb7-AhmU9o6xOIonyJsaZxGFnM-ZZyhgCLcB/s1600/Capture.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="208" src="https://1.bp.blogspot.com/-qm3ac3Af9D8/VxFUIz5z0AI/AAAAAAAACl0/Tnb7-AhmU9o6xOIonyJsaZxGFnM-ZZyhgCLcB/s320/Capture.JPG" width="320" /></a></div>
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif; font-size: x-small;"><span style="line-height: 22px;"><br /></span></span>
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif; font-size: x-small;"><span style="line-height: 22px;"><br /></span></span></div>
<div style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="line-height: 22px;"><br /></span></span></div>
<div style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="line-height: 22px;">फाळणी झाल्यानंतर १ ९ ५ ५ साली बाबासाहेब आंबेडकर म्हणाले होते. -- </span></span></div>
<div style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="line-height: 22px;"><br /></span></span></div>
<blockquote class="tr_bq" style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="line-height: 22px;">" पाकिस्तान पासून भारत वेगळा झाला याचा मला आनंद झाला होता . तसे पाहता मीच पाकिस्तानचा तत्वज्ञ होतो. मी फाळणीचे समर्थन केले ते यासाठी कि , केवळ फाळणीमुळे हिंदु स्वतंत्रच नव्हे तर मुक्त होऊ शकणार होते . जर भारत अखंड राहिला असता तर हिंदुना मुस्लिमांच्या दयेवर जगावे लागणार होते. जर फाळणी झाली नसती तर अखंड भारतात एका देशाचे पण दोन राष्ट्रांचे सरकार अस्तित्वात आले असते आणि या दोन राष्ट्रांपैकी मुसलमान हि निश्चितपणे शासनकर्ति जमात बनली असती . " </span></span><span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif; line-height: 22px;">- </span><b style="font-family: bhaskar_web_intro_test, arial, helvetica, sans-serif; line-height: 22px;">डॉ आंबेडकर</b></blockquote>
<br />
<blockquote class="tr_bq" style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
</blockquote>
<span style="color: #999999; font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif; font-size: x-small; line-height: 22px;">(Dr. Babasaheb Ambedkar, writings and speeches, Volume 1. Education Dept.,Govt.of Maharashtra.(1989) Page 146 )</span><span style="color: #999999; font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif; line-height: 22px;"> </span><br />
<br />
<div style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="line-height: 22px;">समता आणि स्वातंत्र्याचा पुरस्कार करण्यासाठी बाबासाहेबांनी बुद्ध धम्म स्वीकारला होता . त्यांनी सनातनी वृत्तीचा आयुष्यभर धिक्कार केला . मनुस्मृतीला काडी लावली . हिंदुच्या सनातन वैदिक धर्माचा त्याग केला . <b>पण राजकीय दृष्ट्या त्यांना देशहिताची आणि हिंदुच्या राजकीय सामाजिक प्रगतीची चाड होती .</b> धम्म स्वीकारापुर्वी एक वर्ष - बाबासाहेबांनी फ़ाळणिबद्दल देवाचे आभार मानले आहेत. परमेश्वर न मानणार्या बाबासाहेबांनी हलक्याश्या विनोदात लिहिलेले वाक्य अतिशय बोलके आहे . १९५५ सालीच बाबासाहेब आंबेडकर लिहितात कि - </span></span></div>
<div style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="line-height: 22px;"><br /></span></span></div>
<div style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="line-height: 22px;">" जेंव्हा फाळणी झाली तेंव्हा मला वाटले कि परमेश्वराने या देशावरील शाप काढुन घेतला असून हा देश एकसंघ , महान व वैभवशाली बनण्याचा मार्ग मोकळा झाला आहे " </span></span><span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif; line-height: 22px;"> - </span><b style="font-family: bhaskar_web_intro_test, arial, helvetica, sans-serif; line-height: 22px;">डॉ आंबेडकर </b></div>
<div style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="line-height: 22px;"><br /></span></span></div>
<div style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="color: #999999; line-height: 22px;"><span style="font-size: x-small;">(Dr. Babasaheb Ambedkar, writings and speeches, Volume 1. Education Dept.,Govt.of Maharashtra.(1989) Page 146 )</span> </span></span></div>
<div style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="line-height: 22px;"><br /></span></span></div>
<div style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="line-height: 22px;">इथे बाबासाहेब शाप कशाला म्हणत आहेत ? आणि देश व हिंदुबद्दल त्यांची मते १९५५ सालीही काय आहेत ? ते उघड आहे .</span></span></div>
<div style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="line-height: 22px;"><br /></span></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://2.bp.blogspot.com/-AZo37-koEFM/UkxHVB6w72I/AAAAAAAAApM/XHApSQk7lvMvFHxrTIgLi5KxkOiohTFOACKgB/s1600/Dr%2BAmbedkar.gif" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://2.bp.blogspot.com/-AZo37-koEFM/UkxHVB6w72I/AAAAAAAAApM/XHApSQk7lvMvFHxrTIgLi5KxkOiohTFOACKgB/s320/Dr%2BAmbedkar.gif" width="236" /></a></div>
<div style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="line-height: 22px;"><br /></span></span></div>
<div style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif; font-size: large;"><span style="line-height: 22px;"><b><br /></b></span></span></div>
<div style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif; font-size: large;"><span style="line-height: 22px;"><b>असत्य ? अज्ञान ? कि विद्वेष ? </b></span></span></div>
<div style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<br /></div>
<div style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<br /></div>
<div style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="line-height: 22px;">श्री राज कुलकर्णी हे माझे चांगले मित्र आहेत. पंडित नेहरुंचे उत्तम अभ्यासक आहेत. हे सारे तथ्य त्याना माहित नसेल तर नव्या माहितीचा स्वीकार करावा आणि आपली जुनी मते बदलावि. तसे करायचे नसल्यास अज्ञान पांघरुन असत्य बोलत रहावे . जर काही विशिष्ट द्वेषामुळे ते असे करत असतील तर ---</span></span></div>
<div style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="line-height: 22px;">द्वेष पेरला तर द्वेषच उगवतो - इतके नम्रपणे सुचवू इच्छितो . </span></span></div>
<div style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="color: blue; font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif; font-size: large;"><span style="line-height: 22px;"><b><br /></b></span></span></div>
<div style="border-image-outset: initial; border-image-repeat: initial; border-image-slice: initial; border-image-source: initial; border-image-width: initial; border: 0px; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-family: "bhaskar_web_intro_test" , "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="line-height: 22px;"><b><span style="color: blue; font-size: large;">डॉ अभिराम दिक्षित </span></b></span></span></div>
</div>
</div>
</div>
Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com10tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-30044532263335203792016-04-03T14:39:00.001+05:302020-02-04T21:19:25.177+05:30हिंदुराष्ट्राचा लोच्या<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
हिंदुराष्ट्राचा लोच्या<br />
<br />
मी हिंदु हितवादी आहे. या समाजाच्या हिताच्या चष्म्याने पाहिल्यास , हिंदु राष्ट्राच्या प्रस्थापित कल्पना , स्वप्ने आणि घोषणा या हिंदु समाजासाठि घातक आहेत , त्याच्या मुळावर येणार्या आहेत असे माझे मत आहे. हिंदु राष्ट्राच्या काही पोप्युलर संकल्पना क्रमाने पाहुया . आणि शेवटी योग्य पर्याय निवडूया.<br />
<br />
१) सध्याच्या भारताचे हिंदु राष्ट्र करणे हा एक पर्याय आहे. म्हणजे नेमके काय करायचे ? सध्याची सेक्युलर घटना बदलायची ? आणि हिंदु कायदे आणायचे ? असे काही जुने कायदे आणायचे म्हणजे काय ? स्मृती पुराणे यातील वैवाहिक सामजिक कायदे आणायचे काय ? इसीस ला ज्याप्रमाणे शरीयत नावाच्या जुन्या इस्लामी कायद्याचे राज्य आणायचे आहे. तसे काही कारायचे आहे काय ? हरकत नाही . पण असे केले तर भारताचे हजारो तुकडे पडतिल. हिदू समाजात जाते जाते कुलाचार: हा नियम आहे. कायदा म्हणजे आचार . प्रत्येक जातीचा कुळाचार , कुळधर्म वेगळा आहे . स्मृती पुराणावर आधारित विषम कायदे गृहयुद्धातून भारताचे स्मशान बनवतील.<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-wRmp1NHKa-k/VyIlIRPSCPI/AAAAAAAACnc/d7VzEPAAY0AvXamb5z_yT2VxwRAp4IoWgCLcB/s1600/36fb9d71e00e1c05a647ffd3a66b117d_1024.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="531" src="https://1.bp.blogspot.com/-wRmp1NHKa-k/VyIlIRPSCPI/AAAAAAAACnc/d7VzEPAAY0AvXamb5z_yT2VxwRAp4IoWgCLcB/s640/36fb9d71e00e1c05a647ffd3a66b117d_1024.png" width="640" /></a></div>
<br />
.<br />
.<br />
२) अखंड हिंदुराष्ट्र नावाचा अजून एका प्रकार हि अतिशय लोकप्रिय आहे . भारत + पाकिस्तान + बांग्लादेश = अखंड भारत = ३०% हून जास्त मुस्लिम लोकसंख्या . हे लोकशाही मार्गाने मुस्लिम राष्ट्र बनेल. त्यातील मुस्लिमाना हिंदु करण्याच्या किंवा संपवण्याच्या योजना कोणि बनवत असेल तर ते मूर्ख आहेत . अमानुष आहेत . ते शक्य नाही . योग्यही नाहि.<br />
.<br />
.<br />
३) तिसरा मुद्दा मुस्लिम केंद्रि आहे. मुस्लिमांचा मताधिकार काढुन घेणे हे काही उजव्यांचे दिवास्वप्न आहे. मुर्खपणा आहे. मुस्लिम राष्ट्र्वादि नाहीत - हे खरे असले तरी हिंदुसुद्धा राष्ट्रवादी नाहीत हे हि सत्यच आहे . . जर राष्ट्रवादी असणे हा मताधिकाराचा क्रायटेरिया लावला तर सर्व प्रथम हिंदुचा मताधिकार काढुन घेतला पाहिजे.<br />
.<br />
.<br />
आता शहाणपणा असा की हिंदुना राष्ट्रीय बनवणे हा हिंदुच्या राष्ट्रवादाचा अर्थ असायला हवा. हिंदुच्या धार्मिक परंपरेत राष्ट्रीय काही नाही. एक तर स्वत:ची जात आणि त्यापुढे गेले कि थेट मानवतावाद हि हिंदु मानसिकता आहे. अध्यात्म , अष्ट दर्शने आणि परसेप्शन वर उभे असलेले तत्वज्ञान फार तर मनोरंजन करेल . कोणतेहि सामजिक - राष्ट्रीय तत्व शिकवू शकणार नाहि. <br />
<br />
राष्ट्रवाद हे आधुनिक मुल्य आहे. पारंपारिक नाहि. बंधुत्व हा त्याचा पाया आहे. समता बंधुता आणि व्यक्ति स्वातंत्र्य ज्या काळात युरोपला स्फुरले - त्याच काळात राष्ट्रवाद स्फुरला आहे. जपानवर वर अणुबॉम्ब पडल्यावर तिथल्या उच्चवर्णीय सामुराय नि यापुढे हजार वर्षे गवत खाउन जगण्याची आणि जपान मधील मागास घटकांचा विकास करण्यासाठी स्वत:ची सत्तास्थाने सोडण्याची भूमिका घेतली होति. याला राष्ट्रवाद म्हणतात.<br />
<br />
हे बंधुत्व सांस्कृतिक राष्ट्रवादातून येणार नाहि. आधुनिक बुद्धिवादी विज्ञाननिष्ठ विचार हवा . हिंदु समाजाचे सर्व पक्षिय सामजिक , राजकीय आणि बौद्धिक नेतृत्व पंगु आहे . त्यामुळे या हिंदु समाजाच्या हितार्थ उभे राहणे अधिक अधिक आवश्यक ठरते.<br />
<br />
मुळात राष्ट्रवाद हा सुद्धा आपद्धर्म होय. मानवता हे चिरंतन सत्य आहे. आजच्या काळात मात्र राष्ट्रवाद आवश्यक ठरतो. एकमेकाच्या उरावर बसलेले देश आहेत. भारताला आणि हिंदु समाजाला नष्ट करण्याची प्रतिज्ञा घेतलेले सक्षम शत्रू आहेत. इसीस , चीन , पाकिस्तान वा भारतातील कडवे इस्लामी, अतिलाल डावे हे सारे शत्रू - शत्रू म्हणून असताना . मानवतेच्या गप्पा मारणे मुर्खपणा आहे. राष्ट्रवाद शत्रू केंद्रि असतो . शत्रू नसतील तेंव्हा तो स्विच ऑफ केला पाहिजे.<br />
<br />
त्याचप्रमाणे राष्ट्रवादाला एक धनात्मक मुल्य आहे. ते मुल्य बंधुत्वाचे आहे. राष्ट्रवाद ज्याप्रमाणे परके कोण ? हे ठरवतो . त्याचप्रमाणे आपले कोण ? हे सुद्धा ठरवत असतो. भारतातल्या नागरिकांना बंधु मानणे - त्यासाठी त्याग , सचोटी , प्रामाणीकपण बंधुत्व दाखवणे हि राष्ट्रवादाची उपयुक्त बाजू आहे.<br />
<br />
सर्व भारतीयांचे एक राष्ट्र बनवणे . आधुनिक बुद्धिवादी समान संधि असलेल्या समता पूर्ण एकमय राष्ट्राची उभारणी करायची असेल . तर हिंदुना आधी राष्ट्रवादी बनवले पाहिजे. निदान त्याने ८०% काम पुर्ण होईल ! हिंदुना राष्ट्रवादी बनवणे असा अर्थ घ्यायला हवा. हे काम प्रस्थापित प्रती - पुरोगाम्यांच्या आवाक्याबाहेरचे दिसते . <br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://2.bp.blogspot.com/-vXEZRDs9xT0/VyIloTSXMQI/AAAAAAAACng/1Dl-VZIrY8kvfcqspsOrXQoQyoko3IbcACLcB/s1600/varanasi-0033.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="265" src="https://2.bp.blogspot.com/-vXEZRDs9xT0/VyIloTSXMQI/AAAAAAAACng/1Dl-VZIrY8kvfcqspsOrXQoQyoko3IbcACLcB/s400/varanasi-0033.jpg" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-size: large;">धर्म क्षेत्र काशी येथील भिकारी </span></div>
<br />
<br />
<br />
-----------------------------<br />
<b><span style="color: blue; font-size: large;">बटाट्याचे पोते आणि किराण्याचे दुकान</span></b><br />
-----------------------------<br />
<br />
डॉ आंबेडकर म्हणाले होते, हिंदू म्हणजे काय – तर किराण्याचं दुकान. किराण्याच्या दुकानात आपण गेलो; कांदे मागितले कांदे मिळतील; बटाटे मागितले बटाटे मिळतील; किराणा मागून बघा; किराणा मिळणार नाही. किराण्याच्या दुकानात किराणा सोडून सगळं मिळतंय. हिंदूंच्या बाजारात हिंदू सोडून सगळं मिळतंय !<br />
<br />
कार्ल मार्क्स ने तुच्छतेने शेतकऱ्यांना बटाट्याच्या पोत्यांची उपमा दिली आहे. पोत्यात बटाटे गुंडाळलेले असतात; पोते ओतले कि ते सैरावैरा पळू लाग्तात. मार्क्सची उपमा मोठ्या संख्येने शेतकरी असलेल्या हिंदु समजाला तंतोतंत लागू पडते.<br />
<br />
एका बाजूला नाकाला फडकी बांधणारे अहिंसक आहेत , मंदिरात हजारो बोकडांच्या बळिप्रथेत रक्तमासाचा चिखल तुडवणारे काळुबाइचे भक्तही आहेत. एका बाजूला ब्राम्ह्चार्याचे स्तोम आहे दुसर्या बाजूला योनिपुजा आणि घटकंचुकिचा खेळ आहे. " पीत्वा , पीत्वा , पुन: पीत्वा " अशा रीतीने दारू पिउन अवग्रहण , वमन आणि पतन हे सायुज्य मुक्तीचे टप्पे आहेत असे सांगणारे शैव तांत्रिक आहेत. सुक्ष्मातुन खून करणारे सनातनी आहेत , योगसामर्थ्याने सिद्धी प्राप्त करणारे साधक आहेत आणि मनुष्य विष्ठा खाउन तसलेच दैवी सामर्थ्य प्राप्त करणारे वारली जमातीचे भगत हि आहेत. (स.ह.दे. २३३)<br />
<br />
पोराच्या अमेरिकेतील शिक्षणासाठि तयारी म्हणुन त्याला मातृभाषेत बोलायला बंदि घालणारे मध्यम वर्गीय प्रेमळ पालक आहेत , पोलिसांचा मार खाण्यासाठी तयारी व्हावी म्हणून मुलाना लहान पणा पासून लाथा बुक्क्यांनी बडवणारे तितकेच प्रेमळ पालक पारध्यात ही आहेत.<br />
<br />
अंबानिच्या शौचकुपाला सोन्याच्या सीटा आहेत म्हणे , कचरापेटीत वाकवाकून अन्नकण शोधणार्या आणि … " बाई केर आहे का हो ? " असे विचारणार्या कंगाल लहान मुली रस्तोरस्ती फिरत आहेत . (स.ह.दे. २३३)<br />
<br />
------------------------------<br />
<br />
भारतीय राष्ट्रवादा समोरची सगळ्यात मोठी अडचण हिंदुच आहेत. अशा या बटाट्याच्या पोत्याविषयी आत्मियता ठेवणे आणि त्यांच्या हिताचा विचार करणे मला नैतिक दृष्टया योग्य वाटते. राष्ट्रवाद हे एक उपयुक्त मुल्य आहे. त्यात इतरांचा द्वेष करण्याचे कारण नाही . आत्मियता महत्वाची . जर ८०% हिंदु समाजाला राष्ट्रवाद आणि बंधुत्व शिकवता आले . तर उरलेल्या २०% ना ते शिकवणे अगदीच सोपे आहे . हिंदु राष्ट्रवादाचा असा अर्थ घेतला पाहिजे.<br />
<br />
<br />
<br /></div>
Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-45061824455926082682016-03-10T12:52:00.003+05:302020-02-04T21:19:26.115+05:30 शिवाजी महाराजांच्या राजकारणाचा पुरोगामी अन्वयार्थ (४५ मिनिटे )<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
नमस्कार सर ,<br />
<br />
प्रवासात असल्याने उशीर झाला . क्षमस्व . खाली अल्प परिचय आणि भाषणातील प्रमुख मुद्दे पाठवत आहे. अजून काही माहिती अपेक्षित असेल तर कृपया कळवावे .<br />
=======================<br />
<br />
परिचय : -<br />
<br />
डॉ अभिराम दिक्षित<br />
MBBS , MD<br />
औषध निर्माण कंपनीत नोकरीला<br />
<br />
लेखक , वक्ते , ब्लोगर<br />
विविध नियतकालिके आणि वर्तमानपत्रातून लेखन<br />
संपादक : सावरकर एक अभिनव दर्शन<br />
अनिस , ब्राईट्स या सामाजिक संस्थात कार्यरत<br />
आयोजक : नास्तिक मेळावा<br />
<br />
सदस्य : इतिहास समिती ,बालभारती , महाराष्ट्र राज्य पाठ्यपुस्तक निर्मिती महामंडळ<br />
राज्य शास्त्र आणि इतिहासाचे अभ्यासक<br />
<br />
=============================<br />
<br />
शिवाजी महाराजांच्या राजकारणाचा पुरोगामी अन्वयार्थ (४५ मिनिटे )<br />
<br />
१) विषयप्रवेश : (५ मिनिटे )<br />
पुरोगामी म्हणजे काय ?<br />
व्याख्या आणि व्यवहार<br />
पुरोगामी - राजकीय विचार ?<br />
पुरोगामी इतिहासलेखन<br />
भारत आणि भारताबाहेर<br />
<br />
<br />
२) पुरोगामी लेखक आणि शिवाजी महाराज<br />
- न्यायमूर्ती रानडे ते सदानंद मोरे : मंडणिचा मसावि (१० मिनिटे)<br />
-असगर आली इंजिनिअर (५ मिनिटे )<br />
- नरहर कुरुंदकर (५ मिनिटे)<br />
<br />
३) पुरोगामी समिक्षेचि समिक्षा (१० मिनिटे )<br />
- बाबसाहेब पुरंदरे आणि रणजित देसाई<br />
<br />
४) समारोप (१० मिनिटे )<br />
- शिवाजी महाराज हा विषय इतिहासाचा कि राज्यशास्त्राचा ?<br />
- राजकीय इतिहास लेखनाच्या मर्यादा<br />
- उजवे इतिहास लेखन<br />
- पुरोगाम्यांचा प्रतिक्रियात्मक इतिहास<br />
- खरा इतिहास !<br />
<div>
<br /></div>
<br />
<br />
<br />
<br />
==============================<br />
व्यक्तिपूजा , शीवाजी म्हणतो<br />
राजकीय इतिहास - इतिहासावर आरोप सध्यस्थितीचा<br />
इतिहासाच्या पायावर चळवळ ? पुरावे बदलले तर ?<br />
मानवी उत्क्रांतीची विज्ञान<br />
चिकित्सा - हिरो वरशिप - मध्यायुगाचे उदात्तीकरण<br />
<br />
गोब्राम्हण प्रतिपालन - परमानंद , संभाजी , रामदास<br />
<br />
लिंगभेद -- शुद्धीकरण = दुहेरी भूमिका वर्तमानकाळ / भूतकाळ<br />
प्रजाहितदक्ष = पारंपारिक मुल्य<br />
(परंपरा) स्त्रिदाक्षिण्य चांगले मुल्य पण प्राचीन मुल्य आणि स्त्रीपुरुष समता (आधुनिक ) <br />
फ़ेमिनिश्ठांना दाक्षिण्य आवडणार नाही<br />
हिंदू मुस्लीम प्रश्न<br />
<br />
क्षत्रिय कुलावतंस हे चातुर्वण्य गो प्रामाणेच<br />
2) २) पुरोगामी लेखक आणि शिवाजी महाराज<br />
- न्यायमूर्ती रानडे ते सदानंद मोरे : मंडणिचा मसावि (१० मिनिटे)<br />
-असगर आली इंजिनिअर (५ मिनिटे )<br />
- नरहर कुरुंदकर (५ मिनिटे)<br />
<br />
न्यायमूर्ती रानडे<br />
मराठा इतिहासाचे सूत्र<br />
दक्षिणि मुस्लिम सत्ता सहिष्णू<br />
द्क्षिण : सरमिसळ धर्म , सत्तेत वाटा , संत परंपरा जातिभेद कमी केले<br />
वारकरी प्रबोधन : जमीन नांगरणी = शिवाजी हे फळ<br />
उदारपणा<br />
मराठा राज्याकडे नैतिक प्रेरणा<br />
आंतर्विरोध : दक्षिण दिग्विजय ते मराठा मंडळ<br />
शिवाजी महाराजांनी सत्तासमतोल राखला - मराठे , कायस्थ, ब्राह्मण <br />
जातिभेद आणि ब्राम्हणी वर्चस्वा मुळे मराठेशाही बुडाली<br />
<br />
सैन्यातील मुस्लिमांची संख्या<br />
आयुष्यातील प्रसंग : पातशाही पालथी घालील<br />
शेतकऱ्यांचा राजा, वतनदारी<br />
ब्राह्मण म्हणून मुलाहिजा ठेवणार नाही<br />
सर्वधर्मसमभाव<br />
<br />
फुले<br />
हिंदु मुस्लिम संघर्ष ( पोवाडा ) = मुस्लिम वाइट<br />
रामदासाने धक्क्याने लावले (आसूड ) = मुस्लिम चांगले<br />
<br />
डॉ आंबेडकर : हू वेअर द शुद्राज ? - राज्याभिषेक<br />
हे महाराष्ट्राला भूषणास्पद नाही<br />
केळुस्कर (ब्राम्हणेतर )<br />
<br />
सदानंद मोरे<br />
आह साळुंखे<br />
<br />
पंडित नेहरू<br />
असहिष्णू औरंगजेब<br />
उदार शिवाजी महाराज<br />
==========================<br />
<br />
कुरुंदकर , पानसरे , शरद पाटिल<br />
रामदास आणि कोंडदेव<br />
फुले - मासा पाणि खेळे<br />
नर फाटक - खंडन<br />
रामदास भेट उत्तरकालीन हे आता सर्वच मानतात<br />
कोंडदेव लवकर मेला<br />
आता हे सिद्ध<br />
ब्राम्हण गुरु कम्पल्सरी करणे चूक<br />
कुरुंदकर = शिवाजीच्या राज्याचा आत्मा लोकशाही (व्यक्तिवाद पुढे जाउन लोकशाही होतो )<br />
असगर आली इंजिनिअर = मोरे पुस्तक<br />
=============================<br />
कुरुंदकर = शिवाजीच्या राज्याचा आत्मा लोकशाही (व्यक्तिवाद पुढे जाउन लोकशाही होतो )<br />
असगर आली इंजिनिअर = मोरे पुस्तक<br />
बर्यापैकी<br />
<br />
<br />
=====================<br />
३) पुरोगामी समिक्षेचि समिक्षा (१० मिनिटे )<br />
- बाबसाहेब पुरंदरे आणि रणजित देसाई<br />
मुख्य प्रश्न औरंगजेब त्यावरून ठरते कोण पुरोगामी<br />
सतीश चंद्र : औरंगजेब पुनर्मुल्यांकन<br />
=====================<br />
३) पुरोगामी समिक्षेचि समिक्षा (१० मिनिटे )<br />
- बाबसाहेब पुरंदरे आणि रणजित देसाई<br />
मुख्य प्रश्न औरंगजेब त्यावरून ठरते कोण पुरोगामी<br />
<br />
शिवाछत्रपती इतिहास आणि चरित्र<br />
मारा कंटक , कुलकर्णी , कमाल चव्हाण, मश्री माटे , उषा रानडे . संपादक - य दि फडके<br />
तितक काही असहिश्णु नव्हत<br />
<br />
सतीश चंद्र : औरंगजेब पुनर्मुल्यांकन<br />
जमातवाद आणि भारतीय इतिहास लेखन<br />
काम्युनालीझाम अंड हिस्टरी राइटिंग (थापर )<br />
<br />
आर्थिक रंग दिला<br />
बाबरी मशीद बांधली ती आर्थिक कारणाने<br />
पाडली ती धार्मिक कारणाने !!<br />
मंदिर किंवा मशीद पडणे - यात धार्मिक प्रेरणा असते<br />
ग ह खरे , शेजवलकर (भटकुल पातशाही ) तरी शिवाजी हिंदुत्व वादिच</div>
Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-45002214080170672392016-02-28T01:24:00.002+05:302020-02-04T21:19:26.059+05:30शमसुल इस्लामची बकरी ईद # 1 (शिखीस्तान )<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
शमसुल इस्लामची बकरी ईद (शिखीस्तान )<br />
<div>
शमसुल इस्लाम नामक महाभागाने सावरकरांवर एक - दोन टुकार पुस्तके लिहिली आहेत . त्यातील बराचसा भाग हा खोटा , अपलापी आणि लबाडीने भरलेला आहे. शमसुद्दिनच्या शेळ्या नामक नवी प्रजात महाराष्ट्रात उदयाला आली असून इस्लामच्या पुस्तकातील दाखले देत सावरकराना बदनाम करण्याचे उद्योग सुरु आहेत . नाशिकचे <b>निरंजन टकले हे या बकरी ईद मधील प्रमुख खाटिक होत</b> . सावरकर हा माणुस ब्रोकन म्यान - शेळी आहे असे म्हणत टकल्याने विकृती सुरु केली आहे. त्यांचा प्रतिकार आम्ही अवश्य करु. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
शमसुल च्या भिकार पुस्तकातले खोटे दाखले सोशल मिडियावर टाकून फुरोगामित्व सिद्ध करण्याची स्पर्धा सुरु आहे. त्यातले नवे प्रकरण - म्हणजे <b>सावरकर हे (शिखीस्तान ) खलिस्तान वादि होते असा दडपून खोटा प्रचार होय. </b>सावरकर काही देव नव्हेत ! त्याचे अनेक विचार चूक असू शकतात . आहेतही . पण आकस आणि लबाडीने केलेले खोटे आरोप -- हे भारताचे वैचारिक विश्व प्रदूषित करण्याचे<b><span style="color: red;"> लाल कारस्थान </span></b>आहे. त्याचा कठोर प्रतिवाद आणि जबर प्रतिकार आवश्यक आहे. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://2.bp.blogspot.com/-wR9mqOEYkB8/VtH00i7UR0I/AAAAAAAACds/qcg21Q6ZUKU/s1600/Presentation1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="232" src="https://2.bp.blogspot.com/-wR9mqOEYkB8/VtH00i7UR0I/AAAAAAAACds/qcg21Q6ZUKU/s640/Presentation1.jpg" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: large;"><b>शमसुल इस्लाम निरंजन टकले विनायक सावरकर</b> </span></td></tr>
</tbody></table>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
<div>
तर नाशिकच्या निरंजन टकलेने आधी द विक मध्ये एक लबाड लेख लिहिला . त्याचे साधार खंडन प्रा बालाजी चिरडे (इंग्रजी ) आणी डॉ श्रीरंग गोडबोले यांनी (मराठीत) केले आहे. त्याचे उत्तर न देता -- टकले खाटिक पुन्हा शमसुल इस्लामच्या भामट्या पुस्तकातले फोटू सोशल मिडीयावर टाकत आहे . यासाठी त्यांची प्रेरणा काय ? हे मला अजून समजले नाही . निरंजन नावाच्या दिवट्याला आर्थिक लोभ वा बौद्धिक दारिद्र्य या दोन प्रेरणा असू शकतिल . त्यावर निश्चित उपाय शोधला पाहिजे. असो. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
शमसुल इस्लामने सावरकरांना द्विराष्ट्रवादी - त्री राष्ट्रवादी ठरवण्याचा घाट घातला आहे . इस्लामने <b>कुराण </b>वाचले आहे काय ?<b> दार उल हरब आणि दार उल इस्लाम - जिहाद - काफिर</b> इत्यादी इस्लामी कुराणि संकल्पना शमसुल ला माहित असाव्यात. तरी हा लबाड माणूस सावरकरामुळे फाळणी झाली इत्यादी बडबड करतो आहे . सावरकरांचा <b>शिखीस्तान / खलिस्तान </b>ला पाठिंबा होता असा अत्यंत <b><span style="color: red;">नीच आरोप </span></b>इस्लामने केला … नंतर टकल्याने प्रचारला.</div>
<div>
<br /></div>
<div>
निरंजन टकले साहेबांनी शमसुल इस्लामच्या पुस्तकातील एक फोटू सोशल मिडीयावर टाकला आहे . अनभ्यस्त आडाणि (माफ) पण <b>अभ्यासू नेहरूवादी सुद्धा</b> टकले- इस्लाम समर्थनार्थ जागृत झाले आहेत. हा तो फ़ोटो. </div>
<div>
</div>
<div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-Xrphtkktvh4/VtH3QBw5RPI/AAAAAAAACd4/9bazmlbosWs/s1600/12801507_10154013359478338_207329359232166659_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="253" src="https://4.bp.blogspot.com/-Xrphtkktvh4/VtH3QBw5RPI/AAAAAAAACd4/9bazmlbosWs/s400/12801507_10154013359478338_207329359232166659_n.jpg" width="400" /></a></div>
</div>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
<div>
हे म्हणजे सावरकर खलिस्तान वादि होते याचा पुरावा म्हणून दाखवलेले तर्कट होय . भारताच्या इतिहासाचा थोडातरी अभ्यास कथित अभ्यस्त लोक्स चा आहे काय ? सावरकर खलिस्तान / शिखीस्तान वादि होते ? हा विनोद आहे कि वेडाचार ?? <b>किती नीचपणा करावा ? </b>किती खोटे बोलावे ? <b>हरामखोरीला काय हद्द असावी ? </b></div>
<div>
<br /></div>
<div>
सदर वक्तव्य हे सावरकरांनी प्रांत सरकारच्या निवडणुकी संदर्भात केले आहे . शिखांनी सैन्यात जावे . निवडणुका लढवाव्यात. शीख समाज राजकीय द्रुश्ट्या पुढे आला पाहिजे. शिखांनी काबुल कराची पर्यंत राज्य केले आहे. फाळणी टाळली पाहिजे . मुस्लिम लीगचे फाळणीचे दिवास्वप्न ज्या दिवशी विरेल तेव्हा त्याना पाकिस्तान ऐवजी पंजाबात शिखिस्तान दिसेल असे सावरकरांचे म्हणणे आहे .हे जे शिखीस्तान सावरकर बोलत आहेत ते फ़ाळणिचा विरोध करण्यासाठी आहे . सदर मतलब वेगळा शिखांचा देश असा नसून शिखांचे राजकारणातील प्राबल्य असा आहे. सावरकरांचे सदर निवेदन संपुर्ण वाचले तर सावरकर काय बोलत आहेत ते ध्यानात येईल …. पण खोटारड्या पेड पोंगा पत्रकारांनी काहीही वाचलेले नाही. ते आहेत इस्लामचे नोकर … असो … सावरकरांचे मुळ स्टेट्मेंट असे : -</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-nw-vceGbyOs/VtH9u33Qx7I/AAAAAAAACeI/nVZX_-kc3HI/s1600/12801234_1578374942484611_2226489666112606340_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://3.bp.blogspot.com/-nw-vceGbyOs/VtH9u33Qx7I/AAAAAAAACeI/nVZX_-kc3HI/s320/12801234_1578374942484611_2226489666112606340_n.jpg" width="229" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-vGmSaLld8MI/VtH-G9ss2QI/AAAAAAAACeY/MbU5mS809xU/s1600/10422148_1578374932484612_5949993404987894205_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://3.bp.blogspot.com/-vGmSaLld8MI/VtH-G9ss2QI/AAAAAAAACeY/MbU5mS809xU/s320/10422148_1578374932484612_5949993404987894205_n.jpg" width="298" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-EvCJJsCl460/VtH9u0kWAoI/AAAAAAAACeM/r0ZhwhBsmOQ/s1600/12799204_1578374905817948_2149738182055785283_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://1.bp.blogspot.com/-EvCJJsCl460/VtH9u0kWAoI/AAAAAAAACeM/r0ZhwhBsmOQ/s400/12799204_1578374905817948_2149738182055785283_n.jpg" width="256" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://2.bp.blogspot.com/-6CEBroprf1g/VtH9u5RYIMI/AAAAAAAACeQ/F3hSaqhUSW8/s1600/12801281_1578374899151282_6870993029834360976_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://2.bp.blogspot.com/-6CEBroprf1g/VtH9u5RYIMI/AAAAAAAACeQ/F3hSaqhUSW8/s400/12801281_1578374899151282_6870993029834360976_n.jpg" width="263" /></a></div>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
<div>
अतिशय स्पश्ट्पणे सावरकरांनी वरील निवेदनात अखंड भारताचा पुरस्कार आणि शिखांनी मुस्लिम लीगला चेक मेट करण्यासाठी ताकद वाढवावी असे म्ह्टले आहे. टाकल्याला आणि त्याच्या इस्लामी गुरूला इंग्लिश वाचता येत्ये - पण केवळ खोटे बोलून भारताचा घात करणारी हि जमात आहे. आणि अगदी स्पष्टपणे हि किड आहे . विकृती आहे. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
खरे पाहता भारतीय राजकारणाच्या इतिहासात सावरकर हा अतिशय लहान विषय आहे . त्यांचे राजकीय महत्व मर्यादित आहे. सावरकरांचे विचार बुद्धिवादी - विज्ञान निष्ठ होते , पण त्याना फारसे अनुयायी मिळाले नाहीत. जे मिळाले ते भक्त होते . त्यांनी सावरकरांची पूजा केली - चिकित्सा केलीच नाही ! त्यामुळे सावरकर विचार कधी भारतीय राजकारणात महत्वाचा बनेल याची शक्यता शून्य आहे. कारण त्यांच्या अनुयायांना बुद्धिवाद हि गोष्ट समजलेली नाही - समजणार नाही . ज्या नास्तिक - पुरोगामी लोकांनी बुद्धिवादी सावरकर आपले म्ह्टले पाहिजेत - ते मुख्यत: संघविरोधासाठि सावरकर विरोध करत आहेत. सावरकरांचा कोणताच विचार संघाला परवडणारा नाही . हे समजून घेण्याची बौद्धिक पात्रता पुरोगाम्यांकडे नाही. अवघड आहे सगळच…<br />
<br />
असो सदर लेखमालेचे किती भाग होतील माहित नाही . हा #१ भाग आहे . जितक्या वेळेला टक्कल इस्लामी नीचपणा केला जाइल तितक्या वेळा प्रतिकार करू . आणि या अर्थाने मी संघि सावरकरवादी ठरलो तरी हरकत नाहि. </div>
</div>
Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-43236137014493361812016-02-26T04:50:00.001+05:302020-02-04T21:19:25.951+05:30कम्युनिस्टांचे २१ देशद्रोह - (भाग १) : हैद्राबाद<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
कम्युनिस्टांचे २१ देशद्रोह - (भाग १) : हैद्राबाद<br />
हे २१ देशद्रोह अपेक्षित आहेत . त्यात धक्कादायक काहीच नाही . जरा वाचन केले तर अशी हजारो उदाहरणे मिळतील . अमानुष हिंसा कम्युनिस्टांकडुन अपेक्षित आहे . भारत कि बरबादी , काश्मीरची आझादी आणि जय अफजल च्या जेएनयु मधील घटना मध्ये धक्कादायक काहीच नाही . हा लल्यांचा राजकीय अजेंडा आहे. भारताचे हजार तुकडे करण्याचे स्वप्न कम्युनिस्ट का पाहतात ? त्यामागची लाल राजकीय भूमिका काय ? मार्क्सवाद हिंसक , देशद्रोही आणि मानवता विरोधक असण्याची वैचारिक कारणे काय ? हे शेवटच्या म्हणजे २२ व्या भागात पाहूया . हि लहान - लहान लेखांची मालिका आहे. रोज एक भाग.<br />
--------------------------------------------------<br />
कम्युनिस्टांचे २१ देशद्रोह - (भाग १) : हैद्राबाद मधील लाल उठाव<br />
--------------------------------------------------<br />
<br />
कम्युनिस्ट पार्टी ऑफ इंडिया ने भारतीय स्वातंत्र्याच्या पहाटेला हिंसेचे लाल विष कालवले. त्यामागचा इतिहास मोठा रंजक आहे. १५ ओगस्ट १९४७ ला भारत स्वतंत्र झाला पण त्यातली संस्थाने - राजे राजवाडे नवाब लोक अजून भारतात सामील झालेले नाहीत. भारतविरोध आणि काफिर प्रजेचे दमन करण्यासाठी निजामाच्या आशीर्वादाने हैद्राबाद संस्थानात </div>
Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-39239773510027646632016-02-24T03:18:00.001+05:302020-02-04T21:19:25.807+05:30ख्रिस्ताचे हिंदुत्व : काही मूलभूत प्रश्न<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<b>बाबाराव सावरकर हे वि दा सावरकरांचे ज्येष्ठ बंधु. त्यांचे स्वतंत्र्य लढ्यातील योगदान महत्वाचे आहे. </b><br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-mx6v4KzI-yQ/VszW3qTx2yI/AAAAAAAACcc/bJBJfddGuiM/s1600/Slide3.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="300" src="https://4.bp.blogspot.com/-mx6v4KzI-yQ/VszW3qTx2yI/AAAAAAAACcc/bJBJfddGuiM/s400/Slide3.JPG" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="line-height: 19.32px; text-align: left;">बाबाराव सावरकर हे वि दा सावरकरांचे ज्येष्ठ बंधु. त्यांचे स्वतंत्र्य लढ्यातील योगदान महत्वाचे आहे. </span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div style="background-color: white; margin-bottom: 0.5em; margin-top: 0.5em;">
<span style="font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif;"><span style="line-height: 19.32px;"><span style="color: #141823;">बाबाराव यांनी </span><b><span style="color: red;">ख्रिस्ताचे हिंदुत्व</span></b><span style="color: #141823;"> नामक पुस्तक पूर्वी लिहिले होते. सध्या ते पुन्हा प्रकाशित होते आहे . येशु ख्रिस्त हा तामिळी ब्राम्हण होता आणि त्याची मुंज झाली होती असे बाबाराव सावरकरांचे मत आहे. ख्रिस्त हा भारतात जन्मलेला हिंदु होता असे सिद्ध करणारे बरेच पुरावे (!) या पुस्तकात आहेत. </span></span></span><br />
<div style="color: #252525; font-family: sans-serif; line-height: 22.4px;">
<br /></div>
<div style="color: #252525; font-family: sans-serif; line-height: 22.4px;">
<span style="color: #141823; font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif; line-height: 19.32px;">प्रकाशन हा एक मुद्दा . पण त्यातला <b>विचार सावरकर वाद्यांना मान्य आहे काय ?</b> मान्य असेल तर पुढील प्रश्न निर्माण होतात</span></div>
</div>
<div style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<span style="color: #141823;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div style="background-color: white; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<span style="font-family: helvetica, arial, sans-serif;"><span style="line-height: 19.32px;"><span style="color: #141823;">१) ख्रिस्त हा देशी भारतीय ठरतो. त्यामुळे ख्रिस्ती धर्म हा पण भारतीय ठरतो. हा देश </span><span style="color: red;"><b>पितृभूमी आणि पुण्यभूमी</b></span><span style="color: #141823;"><b> </b>" असलेले" लोक म्हणजे हिंदु अशी वि दा सावरकरांची हिंदुत्वाची व्याख्या आहे. त्यानुसार भारतातील ख्रिश्चन हे हिंदु ठरतात काय ?</span></span></span><br />
<span style="color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif;"><span style="line-height: 19.32px;"><br /></span></span>
<span style="color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif;"><span style="line-height: 19.32px;">२) मग<b> ख्रिस्ती धर्मांतराला विरोध का ? </b></span></span><br />
<span style="color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif;"><span style="line-height: 19.32px;"><br /></span></span>
<span style="color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif;"><span style="line-height: 19.32px;">३) मक्केत शिवलिंग आहे , इस्लाम चे प्रेषित मुहम्मद यांचा संस्कृत भाषेत समास विग्रह महान मद: यस्य असा होतो . (मुसळ मानव = मुसलमान ) - कारण श्रीकृष्णाच्या यादव कुळाला मुसळाचा शाप मिळाल्याचे दाखले पुराणात आहेत . = श्रीकृष्णाचे यदुकुलीन वंशज म्हणजे मुसलमान होय …. अशा अनेक गोष्टी विद्वान इतिहासकार पु ना ओक यांनी सिद्ध केल्या आहेत . त्या मान्य आहेत काय ?</span></span><br />
<br />
<span style="color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif;"><span style="line-height: 19.32px;">४) मान्य असतील तर<b> इस्लाम ला अराष्ट्रीय का म्हणता ?</b> कृष्णाच्या वंशजांना (= मुस्लिमांना) देशद्रोही का म्हणता ? </span></span><br />
<span style="color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif;"><span style="line-height: 19.32px;"><br /></span></span>
<span style="font-family: helvetica, arial, sans-serif;"><span style="line-height: 19.32px;"><span style="color: #141823;">५) </span><b><span style="color: red;">बाबाराव आणि विनायकराव यांचे विचार एकच होते काय ? </span></b></span></span></div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<b><br /></b>
<b><br /></b></div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-5fEnchKVLQQ/VszZdN86htI/AAAAAAAACc8/1PRo91ZVDlY/s1600/dgdsg.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="480" src="https://1.bp.blogspot.com/-5fEnchKVLQQ/VszZdN86htI/AAAAAAAACc8/1PRo91ZVDlY/s640/dgdsg.jpg" width="640" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<span style="color: blue; font-size: large;"><span style="line-height: 19.32px;"> </span><b style="line-height: 19.32px;">ख्रिस्ती धर्मांतराला विरोध करण्याचे प्रयोजन काय ?</b></span></div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
---------------------------------------------------<br />
जाता जाता थोडी गंमत -</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<span style="color: red; font-size: large;"><b>कथा : जय सीता रोमैय्या</b></span></div>
<div style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<span style="color: red; font-size: large;"><b><br /></b></span></div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
बरका मुलानो- रोम म्हणजे राम . सोनिया म्हणजे सीता . आज आपण <b>राजीव लोचन राम आणि (सोनिया ) सितामैया </b>यांची हिंदु गोष्ट ऐकायची आहे. <br />
<br />
तर मुलानो (रोम ) रामनगरीत एक पराक्रमी योद्धा राहत असे . (Stefano Maino) स्तवनमान्य असे त्याचे नाव होते . (Benito Mussolini) बंतोमुसलि राजाचा स्तवनमान्य हा एकनिष्ठ सेनापती होता . स्तवनमान्य सेनापतीस कन्यारत्न झाले. हत्तीवरून पेढे वाटण्यात आले . काही पेढे हत्तीच्या पायाखाली चिरडून चप्पट झाले. त्यासच हल्लीच्या रामनगरीत पास्ता असे म्हणतात. स्तवनमान्य सेनापतीने आपल्या कन्येचे नाव Edvige = (इ)द्विजे असे ठेवले होते.</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
द्विज म्हणजे ब्राम्हण- द्विजे म्हणजे ब्राम्हण कन्या - तर (इ)द्विजे म्हणजे संगणक शास्त्रात पारंगत अशी ब्राम्हण कन्या होय. यावरून हे सिद्ध होते कि, प्राचीन हिंदु संस्कृती इटाली पर्यंत पसरली होती व तेथील ब्राम्हण कन्या संगणक तज्ञ होत्या.</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-fru9OrMvEQ4/VszS5yPXhGI/AAAAAAAACcI/ZvurxG8fjyw/s1600/sonia-rajiv200_1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://3.bp.blogspot.com/-fru9OrMvEQ4/VszS5yPXhGI/AAAAAAAACcI/ZvurxG8fjyw/s200/sonia-rajiv200_1.jpg" width="136" /></a></div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
तर (इ)द्विजे ची पहिल्यापासून सीतेवर फार भक्ती त्यामुळे लोक तिला सितामैया असेच म्हणू लागले. या सितामैया चा अपभ्रंश सोनिया असा झाला . पुढे राजीवलोचन रामाने तिच्याशी विवाह केला . प्रभू राजीव लोचन राम व (बोफोर्स ) बर्फ़ासुर क्वात्रोची यांची कथा उद्या सांगेन बरका !! जय सीता रोमैय्या !!</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br />
---------------------------------------------------</div>
<div style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<span style="line-height: 19.32px;"><b><span style="color: red; font-size: large;">याने जग जिंकता येत नाही .</span></b></span><span style="color: #141823; line-height: 19.32px;"> </span></div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
सुतावरून स्वर्ग गाठणे म्हणून एक वाक्प्रचार आहे. कृष्ण आणि ख्रिस्त या नावात काही साम्य आहे . निरनिराळ्या भाषात काही शब्द सारखे असतात . मानवी मेंदूची जडण - घडण मिळती जुळती असल्याने असे समान शब्द तयार होतात . त्याचा अर्थ कृष्ण वरून ख्रिस्त आला असा घेता येतो . त्यासाठी अफ़ाट धर्म वाङ्ग्मयातुन काही मिळते जुळते उतारे आणि श्लोक काढता येतात . या वर्णनात कृष्ण आणि ख्रिस्ता बरोबर - बराक ओबामा सुद्धा बसवता येतो. मानवी भाषा मानवी इतिहास , मानवी देह यष्टी आणि माणसाचे मन सर्वत्र सारखे असते . त्यामुळे ख्रिस्त म्हणजेच कृष्ण असे सिद्ध करता येते - ख्रिस्ती धर्मप्रचारक तसे करत असतात . हा प्रकार उलट्या बाजूनेही करता येतो. असे काही मौलिक इतिहास संशोधन आम्हीही करू शकतो - उदाहरणार्थ वरील मौलिक इतिहास संशोधन - कथा : जय सीता रोमैय्या . </div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
याने जग जिंकता येत नाही .<br />
---------------------------------------------------</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #141823; display: inline; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-top: 6px;">
<b>डॉ अभिराम दिक्षित</b><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-A7chgnHdWzA/VszY_ZOJFCI/AAAAAAAACc4/LgX3c2_1Hks/s1600/Slide2.JPG" imageanchor="1" style="line-height: 19.32px; margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" height="480" src="https://1.bp.blogspot.com/-A7chgnHdWzA/VszY_ZOJFCI/AAAAAAAACc4/LgX3c2_1Hks/s640/Slide2.JPG" width="640" /></a></div>
</div>
Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-80918626767936890372016-02-19T02:11:00.000+05:302020-02-04T21:19:27.326+05:30 वंश जातीवादी - कार्ल मार्क्स <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="font-family: arial, tahoma, helvetica, freesans, sans-serif; line-height: 21.56px; text-align: center;">
<br />
<span style="font-family: "helvetica" , "arial" , "lucida grande" , sans-serif;"><span style="line-height: 19.32px;"><span style="color: red; font-family: "arial" , "tahoma" , "helvetica" , "freesans" , sans-serif; line-height: 21.56px; text-align: left;"><span style="font-size: x-large;"> </span>कम्युनिस्ट धर्माची चिकित्सा :( भाग २)</span></span></span></div>
<div style="font-family: arial, tahoma, helvetica, freesans, sans-serif; font-size: 15.4px; line-height: 21.56px; text-align: center;">
<b style="font-size: x-large; text-align: left;"><span style="font-family: "helvetica" , "arial" , "lucida grande" , sans-serif; line-height: 21.56px; text-align: center;"><span style="line-height: 19.32px;"><span style="color: #141823;"><br /></span></span></span></b></div>
<div style="text-align: center;">
<div style="font-family: arial, tahoma, helvetica, freesans, sans-serif; line-height: 21.56px;">
<b style="text-align: left;"><span style="font-size: x-large;"><span style="font-family: "helvetica" , "arial" , "lucida grande" , sans-serif; line-height: 21.56px; text-align: center;"><span style="line-height: 19.32px;"><span style="color: #141823;"> </span></span></span>वंश <span style="color: red;">जातीवादी</span> - कार्ल <span style="color: red;">मार्क्स </span></span></b></div>
<div style="font-family: arial, tahoma, helvetica, freesans, sans-serif; line-height: 21.56px;">
<span style="text-align: left;"><span style="font-size: medium;"><span style="color: red; font-size: x-small;"><br /></span></span></span></div>
<div style="font-family: arial, tahoma, helvetica, freesans, sans-serif; line-height: 21.56px;">
<span style="text-align: left;"><span style="font-size: small;"><span style="color: red; font-size: x-small;"><span style="color: blue;">या सुधारित लेखासाठी </span><span style="color: red;">कम्युनिस्टांच्या अधिकृत वेबसाइट्वारिल</span><span style="color: blue;"> संदर्भ दिले आहेत. जुन्या लेखात आवश्यक ते बदल केले आहेत.</span><span style="color: red;"> </span><span style="color: red;"> टेक्निकल चुका सुधारल्या आहेत. </span></span></span></span></div>
<div style="font-family: arial, tahoma, helvetica, freesans, sans-serif; line-height: 21.56px;">
<b style="text-align: left;"><span style="font-size: x-large;"><span style="color: red;"><br /></span></span></b></div>
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-zV71Jmf5wPY/VViprUpv8NI/AAAAAAAABbY/op6cf3h_2kE/s1600/16348_Karl_Marx5447768b3b49b_720x600.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://4.bp.blogspot.com/-zV71Jmf5wPY/VViprUpv8NI/AAAAAAAABbY/op6cf3h_2kE/s200/16348_Karl_Marx5447768b3b49b_720x600.jpg" width="150" /></a></div>
<br />
<br />
कम्युनिस्ट धर्म प्रेषित कार्ल मार्क्सने कृष्णवर्णीय निग्रोना <span style="font-size: xx-small;"> </span>हीन दर्जाचे मानले होते.<span style="font-size: xx-small;"> </span><span style="font-size: xx-small;">(आफ्रिकन योग्य शब्द )</span> किंबहुना <b>काळ्या कातडीच्या लोकांच्या हिनतेचे - गुलामीचे </b>प्रत्यक्ष आणि अप्रत्यक्ष समर्थन मार्क्स च्या लिखाणात येते .<br />
<br />
जेएनयु मधील आजचे AISF कन्हैय्या मार्क्सवादी जगाला समता - आणि सहिष्णुतेचे डोस पाजत आहेत. ते ढोंग आहे . कपट आहे. कम्युनिस्टांच्या नेणिवेतले कपट उघडे करण्यासाठी हा लेख …<br />
<br />
मार्क्स आणि मार्क्स वाद्यांच्या जाणिव आणि नेणिवेतील वंश वाद , वर्ण श्रेष्ठत्व आणि त्यांच्या हिंसक विचारांचा प्रस्तुत लेखात आढावा घ्यायचा आहे . त्यासाठी<b> <span style="color: red;">मार्क्सवाद्यांनिच ऑनलाइन </span>प्रकाशित केलेले साहित्य</b> संदर्भ म्हणून वापरायचे आहे. कम्युनिस्टांच्या इंटरनेट लिंक्स द्यायच्या आहेत. <br />
<br />
<b><span style="color: blue;"> कामगार प्रश्नावरील प्रामाणिक लढयांसाठी</span> कम्युनिस्ट बंधुंचे अभिनंदन आणि आभार मानून मी त्यांना <span style="color: red;">लाल सलाम </span>करतो . </b>कम्युनिस्ट अतिशय प्रामाणिक आणि बुद्धिमान आहेत - त्याबद्दल नमन - प्रोब्लेम त्यांच्या बॉस मध्ये आहे - कार्ल मार्क्स मध्ये आहे. मुलभुत कम्युनिस्ट विचार वाइट आहे.<br />
<b><br /></b>
प्रस्तुत लेख हा वाट चुकलेल्या लाल बांधवांच्या --- मार्क्स अवतारा बद्दलच्या --- अंधश्रद्धा निर्मुलनाचा नम्र प्रयत्न आहे.<br />
<span style="color: red; font-size: large;"><b><br /></b></span><span style="font-size: large;"><b><span style="color: red;">मार्क्सने</span> केलेली जातीय टिका </b></span><br />
<br />
३० जुलै १८६२ रोजी एंजल्स ला लिहिलेल्या पत्रात मार्क्स ने स्वत:च्या छळवादी शत्रूवर खालील टिका केलेली आहे : -<br />
<blockquote class="tr_bq">
</blockquote>
<blockquote class="tr_bq">
" आता मला स्पष्ट झाले कि लासाले च्या<b> डोक्याचा आकार</b> आणि केसाचा पोत; त्याची <b>निग्गर</b> पाळेमुळे दर्शवतो. एकतर तो मोझेस ची साथ देणार्या काळ्या आफ्रिकनाचा वंशज असेल अन्यथा<span style="color: blue;"><b> -- त्याची आई वा आज्जी काळ्याशि रत झाली असेल --- </b></span>जर्मन ज्युचे सत्व आणि आणि काळा आफ्रिकी कच्चा माल <span style="color: #666666; font-size: xx-small;"><span style="color: #666666; font-size: xx-small;"> ( </span><span style="font-size: x-small;"><span style="background-color: white; font-family: "georgia" , "times new roman" , serif; line-height: 24px; text-align: justify; text-indent: 16px;">basic negroid stock</span> </span></span><span style="color: #666666; font-size: xx-small;">)</span> याच्या मिश्रणातून असलेच <b>विचित्र प्रोडक्ट</b> तयार होणार . लासाले चा आगाव हट्टीपणा (importunate) एखाद्या <b>निग्गर </b> सारखाच आहे " <a href="https://marxists.anu.edu.au/archive/marx/works/1862/letters/62_07_30a.htm" target="_blank">(संदर्भ १)</a><br />
<div>
<br /></div>
</blockquote>
वर्ण वर्चस्व वाद मार्क्स च्या वाक्या - वाक्यातून ओसांडून वाहतो आहे.… मार्क्स आणि एंजल्स चा मुळातला पत्रव्यवहार जर्मन भाषेतून आहे.<br />
<br />
जर्मनीतला बोली शब्द नेगार असा आहे .<br />
<br />
नेगार न वापरता … जर्मन पत्रातही मार्क्स आणि एंजल्स ने निग्गर हाच इंग्रजी शब्द वारंवार वापरला आहे . निग्गर हि अपमानास्पद शिवी आहे . <b>रक्त भेसळ , कवटिचा आकार आणि केसाचा पोत यावरून माणसाच्या वर्ण - वंश आणि वर्तणुकीबद्दल </b><span style="color: #666666;"> <span style="font-size: xx-small;">(</span></span><span style="background-color: white; font-family: "arial" , sans-serif;"><span style="color: #666666; font-size: xx-small; font-weight: bold;">importunate) </span></span> मार्क्सने केलेली टिप्पणी यात दिसते .<br />
<br />
<b>हा शुद्ध वंशवाद आहे .</b> <b>हिटलरपूर्व</b> युरोपात या विचाराची पक्की पकड होती . मार्क्स वरही त्याचा प्रभाव दिसतो. लासाले आणि मार्क्स चे काही आर्थिक कारणावरून विवाद झाले होते . आर्थिक कारणासाठी समोरच्या व्यक्तीचा वंश - शत्रूची जात आणि त्याच्या कवटिचा आकार तपासणार्या मार्क्सच्या डोक्यात किती समता असेल ? मार्क्स बाबाने वरील <span style="color: blue;"><b>पत्रात स्त्रियां विषयी वापरलेली भाषा </b></span>लक्षात घेतली पाहिजे -<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-UBtJLGtmb7c/VViqA8XlpCI/AAAAAAAABbo/T9DnH65JjJg/s1600/tumblr_lxqm45P5kU1qmg8fmo1_400.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://2.bp.blogspot.com/-UBtJLGtmb7c/VViqA8XlpCI/AAAAAAAABbo/T9DnH65JjJg/s320/tumblr_lxqm45P5kU1qmg8fmo1_400.jpg" width="185" /></a><a href="http://1.bp.blogspot.com/-bM3RYLqfYTo/VVipxPP15CI/AAAAAAAABbg/FkWuferHJrY/s1600/31bd5bfb13d0.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://1.bp.blogspot.com/-bM3RYLqfYTo/VVipxPP15CI/AAAAAAAABbg/FkWuferHJrY/s320/31bd5bfb13d0.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<br />
<span style="font-size: large;"><b><span style="color: red;"><br /></span></b></span><span style="font-size: large;"><b><span style="color: red;"><br /></span></b></span><span style="font-size: large;"><b><span style="color: red;">मार्क्स मत</span> : हीन वंशाचे काळे कृष्णवर्णीय </b></span><br />
<span style="font-size: large;"><b><br /></b></span>मार्क्सचा वर्गलढा आणि <span style="color: blue;"><b>समता गोऱ्या राष्ट्रातील गोऱ्या लोकांसाठी</b></span> आहे . इतर राष्ट्रांना मार्क्स वाद लागू असला तरी शुद्ध वंश , हीन दर्जाचे वंश , मारून टाकण्याच्या लायकीचे वंश , गुलाम व्हायच्या लायकीचे वंश या तत्कालीन संकल्पना मार्क्सच्या डोक्यात फ़िट्ट आहेत . <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Pierre_Tr%C3%A9maux" target="_blank"><b>ट्रीमोअ</b></a> या वंशवादि शास्त्रज्ञा वर स्तुतिसुमने उधळत मार्क्स ने खालील मत व्यक्त केले आहे : -<br />
<br />
<blockquote class="tr_bq">
" ट्रीमो चे संशोधन डार्विन पेक्षा अधिक योग्य आहे . त्याच्या विचाराचे ऐतिहासिक आणि राजकीय उपयोजन महत्वाचे आणि अधिक फलदायी ठरते …. ट्रिमो ने सिद्ध केले आहे कि <b>काळ्यांचा निग्रो वंश हा उत्क्रांतीत हीन दर्जाला घसरलेला वंश होय</b> . " <a href="https://marxists.anu.edu.au/archive/marx/works/1866/letters/66_08_07.htm" target="_blank">(संदर्भ २) </a> </blockquote>
<br />
ट्रिमॉअ वर मार्क्स भलताच भाळला होता. याचे कैक पुरावे मार्क्स च्या साहित्यात मिळतात . ट्रिमॉअ ने लावलेले उत्क्रांती वादाचे असे अनेक चुकीचे बोध तत्कालीन युरोपात प्रचलीत होते. सजीवाची उत्क्रांती प्रगतीकडे होते आणि काळे लोक हा उत्क्रांत सजीव नसून - माकडाच्या दिशेने खाली अधोगती झालेला अभागी जीव आहे असे हे ट्रिमॉ चे म्हणणे आहे . <b>काळ्याचे माणूसपण ट्रिमो नाकारतो . </b>मार्क्स ने त्याला उचलून धरले आहे .<br />
<br />
<b>पण वंशवाद हे ट्रिमो आणि मार्क्सचे घोर अज्ञान आहे . </b>वास्तविक पाहता डार्विनचा विकसित सिद्धांत वंशभेद खोडून काढतो आणि <b>सर्व मानव एकच आहेत</b> अशा निष्कर्षाला आज येतो <span style="font-size: xx-small;"><a href="http://drabhiram.blogspot.in/2014/03/blog-post_17.html" target="_blank">.( यावर अधिक माहिती साठी येथे क्लिक करा . )</a></span><br />
<br />
पण तत्कालीन युरोपने डार्विनचा चुकीचा अर्थ काढत…. युजेनिक्स पासून <b>हिटलरच्या वंश संहारापर्यंत </b>अनेक विकृत प्रयोग केलेले होते . मार्क्स चा विचार तत्कालीन युरोपियन विचारा प्रमाणे जातीवादी - वंश - वर्ण श्रेष्ठत्व वादि असाच आहे .<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="http://3.bp.blogspot.com/-wbrVtngG7qA/VVimo5KortI/AAAAAAAABbM/0Xhn2Tpb2JI/s1600/Marx_and_Engels.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="280" src="https://3.bp.blogspot.com/-wbrVtngG7qA/VVimo5KortI/AAAAAAAABbM/0Xhn2Tpb2JI/s320/Marx_and_Engels.jpg" width="320" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="font-size: 12.8px;"><span style="background-color: white; font-family: "arial unicode ms"; text-align: left;"><span style="font-size: large;">कार्ल मार्क्स आणि फ्रेडरिक एंजल्स</span></span></td></tr>
</tbody></table>
<br />
<br />
<span style="font-size: large;"><b><br /></b></span><span style="font-size: large;"><b>मार्क्स एंजल्सचि युरोपियन जोडगोळी : १८४८ </b></span><br />
<br />
१७८९ सालची पहिली फ्रेंच राज्यक्रांति, १८०४ साली नेपोलियनचा राज्याभिषेक. या पार्श्व भूमीवर <b>१८४८ </b>साली युरोपात सार्वत्री क्रांती - लढाया - बंडे आणि नव राष्ट्रवादाचा उदय झालेला दिसतो . मुख्यत: पश्चिम आणि मध्य युरोपातल्या देशात राजेशाही विरुद्ध बंड घडत होते. तंत्र - विज्ञानातली प्रगती , औद्योगिक क्रांति , कामगार वर्गाचे शोषण , मध्यम वर्गाचा उदय यातून हा घनघोर संघर्ष पेटत होता .<br />
<br />
राजांचे राजमुकुट पालथे पडले , सिंहासने मोडली……. इटालीत लोकशाही , फ्रांन्स मध्ये फेब्रुवारी क्रांती , जर्मनीत अभिव्यक्ती स्वातंत्र्याचा पुकार , डेन्मार्कची नवी राज्यघटना - हंगेरी , पोलंड , ब्राझील सार्या देशात <b>१८४८ </b>साली उठाव आणि युद्धे चालू आहेत . राजेशाहीकडून लोकशाहीकडे आणि सामंतशाहि कडुन घटनात्मक आधुनिक राज्य - राष्ट्रांकडे …… युरोपचा प्रवास चालू झाला आहे .<br />
<br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="http://2.bp.blogspot.com/-Bk8k1rgDP44/VVizoS-QPFI/AAAAAAAABb4/3MgHjTs8LYk/s1600/Horace_Vernet-Barricade_rue_Soufflot.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="311" src="https://2.bp.blogspot.com/-Bk8k1rgDP44/VVizoS-QPFI/AAAAAAAABb4/3MgHjTs8LYk/s400/Horace_Vernet-Barricade_rue_Soufflot.jpg" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="font-size: 12.8px;"><b><span style="font-size: small; text-align: left;">व्हर्नेअ या चित्रकाराचे १८४८ च्या अनागोंद क्रांतिचे प्रसिद्ध </span><span style="font-size: small; text-align: left;"> तैलचित्र </span></b></td></tr>
</tbody></table>
<br />
मात्र लोकशाही मागणारे <b>सारे युरोपियन भारतासारख्या वसाहतीना <span style="color: red;">गुलाम </span>बनवून </b>त्यांचे शोषण करणे चालूच ठेवत आहेत. मानवी मुल्ये फक्त युरोप पुरतीच लागू आहेत . याच<b> १८४८ </b>साली<b><span style="color: red;"> मार्क्स आणि एंजल्स </span></b>हे दोन युरोपियन मित्र त्यांचा जाहीरनामा प्रकाशित करतात - <b>कम्युनिस्ट मेनिफ़ेस्टो</b> . त्यांचा धर्म ग्रंथ !<br />
<br />
समकालीन युरोप प्रमाणे मार्क्स आणि एंजल्स चे विचार <b>युरोप बाहेरील काळ्यांना मानव समजत नाहीत </b>यात काही आश्चर्य नाहि.<br />
<br />
<b><span style="color: red;">हिटलरचा</span> नेशनल सोशालीझम (नास्झी ) ,<span style="color: blue;"> मुसोलिनीचा</span> हुकुमशाही समाजवाद, <span style="color: red;">मार्क्सचा </span>साम्यवाद</b><br />
हे त्या काळात जन्मलेले काही <b><span style="color: red;">हिंसक विचार </span></b>आहेत .दुसर्या महायुद्धात जे हरले ते संपले . मार्क्स वादाला मात्र <b><span style="color: red;">कम्युनिस्ट धर्माचे</span></b> स्वरूप आल्याने तो टिकुन आहे. त्याचे अनेक उप प्रकार जन्मले आहेत . फ़्रोईड च्या कालबाह्य आणि आज चूक ठरलेल्या मानस शास्त्राबरोबर मार्क्स ची संगड घालत …जाणिव नेणिवेतील वर्ग संघर्ष आजही <b>पोथिप्रिय </b>मार्क्स धर्मियात लोकप्रिय आहे.<br />
<br />
<br />
<span style="font-size: large;"><b><span style="color: red;"><br /></span></b></span><span style="font-size: large;"><b><span style="color: red;">मार्क्समत </span> : काळ्यांची गुलामी - जाणिव आणि नेणीवेत !</b></span><br />
<span style="font-size: large;"><b><br /></b></span>अमेरिकेत त्या काळी आफ्रिकन स्त्री पुरुषांना गुलाम म्हणून राबवले जात आहे. त्यांना जनावराप्रमाणे कोंडुन ठेवले जात आहे. पुरेसे अन्न नाही .<b><span style="color: red;"> चाबकाचे फटके आहेत .</span></b> जीवघेणे कष्ट आहेत . <b>काळ्यांच्या गुलामी</b> बद्दल मार्क्सचे लिखाण अतिशय सूचक आहे .<br />
<br />
मार्क्स गुलामीचे दोन भाग पाडतो . <span style="color: blue;"><b>प्रत्यक्ष गुलामी आणि अप्रत्यक्ष गुलामी </b>. </span>काळ्या माणसांच्या गुलामीला तो प्रत्यक्ष गुलामी म्हणतो . आणि युरोपातील गोऱ्या कामगारांच्या शोषक नोकरीला अप्रत्यक्ष गुलामी म्हणतो . मार्क्सचा वर्ग लढा (<b style="color: blue;">अप्रत्यक्ष गुलामी) </b><br />
<br />
<b>गोऱ्या राष्ट्रातील समतेसाठी गोऱ्या गुलामांनि गोऱ्या मालकांशी केलेले युद्ध आहे .</b><br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-86OC2L_VTJY/VVjD4UBz5eI/AAAAAAAABc4/03xFWMgBjx8/s1600/slavery.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="300" src="https://4.bp.blogspot.com/-86OC2L_VTJY/VVjD4UBz5eI/AAAAAAAABc4/03xFWMgBjx8/s400/slavery.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
<br />
<b> पुद्धोऑ नावाच्या समाज वाद्याशी </b>मार्क्स चे बरेच वाद विवाद झालेले आहेत. पुद्धोऑ लिखित पुस्तकाला उत्तर द्यायला मार्क्स ने <b>' </b><b>पोव्हर्टि </b><b>ऑफ </b><b>फ़िलोसोफ़ि</b><b>'<span style="color: red;"> ( तत्वज्ञानाची गरिबी )</span></b> नामक पुस्तिका लिहिली आहे <b>. <span style="color: red;">मार्क्स लिहितो :</span></b><br />
<br />
<blockquote class="tr_bq">
" (काळ्या) <b><span style="color: red;">गुलामाशिवाय कापूस नाही </span></b>. कापसाशिवाय यंत्रमाग नाही - कि नवी औद्योगिक क्रांति नाही. <b>गुलामीमुळे वसाहतींना मुल्य प्राप्त होते</b> . वसाहतींमुळे जागतिक व्यापार संभवतो , व्यापारामुळेच मोठे उद्योग उभे राहतात . <b><span style="color: blue;">गुलामी हि अतिशय महत्वाची अर्थशास्त्रीय कल्पना आहे .</span></b> जर गुलामी रद्द केली तर अमेरिके सारखा प्रगीतीशील देश एक पितृसत्ताक सामंतशाहि देश <b><span style="color: blue;">(patriarchal country)</span></b> बनून जाईल . जर <b><span style="color: red;">अमेरिकेचा नाश झाला तर</span></b> सर्व आधुनिक अर्थशास्त्र आणि प्रागतिक संस्कृती नष्ट होऊन जाइल. " <a href="https://www.marxists.org/archive/marx/works/download/pdf/Poverty-Philosophy.pdf" target="_blank">( संदर्भ ३ पृष्ठ ५० )</a> </blockquote>
" हे पुन्हा स्पष्ट करायची अजिबातच गरज नाही कि येथे मी <b><span style="color: blue;">प्रत्यक्ष</span> </b>गुलामिबद्दल बोलतो आहे . अमेरिका , ब्राझील आदी देशातील काळ्या निग्रोंच्या गुलामी बद्दल लिहितो आहे . बुर्झ्वा उद्योगात जे यंत्राचे स्थान आहे . <b>तेच स्थान <span style="color: blue;">प्रत्यक्ष </span>गुलामीला तेथे आहे . " <a href="https://www.marxists.org/archive/marx/works/download/pdf/Poverty-Philosophy.pdf" target="_blank">( संदर्भ ३ पृष्ठ ४९ - ५० )</a></b><br />
<b><br /></b>
पितृसत्ताक <b>सामंतशाहि देश (patriarchal country) तयार होऊ नयेत म्हणून काळ्यांनी गुलामीत </b>राहिले पाहिजे हि मार्क्सवादी विचारधारा आपण निट समजून घेतली पाहिजे.<br />
<br />
<b>मार्क्सने काळ्या गुलामांची तुलना यंत्राशि केली आहे</b> . काळ्याना मार्क्स <b><span style="color: red;"> मानव नसून प्राणि </span></b>समजत असे हे आधीच्या लेखातून स्पष्ट झालेले आहे .<br />
<br />
सदर मार्क्सच्या लिखाणाला एंजल्स ने तळटिप जोडली आहे . आणि १८४७ साली मार्क्सचे लिखाण कसे बरोबर होते …. ते पटवून देण्याचा प्रयत्न केला आहे . <i><b>एंजल्स हा मार्क्स चा मित्र आणि सर्वश्रेष्ठ समकालीन भाष्यकार आहे . </b></i>डाय्लेक्टिक चा प्रत्यक्ष अर्थ काय घ्यायचा ? याचे व्यवस्थित मार्गदर्शन एंजल्स ने केले आहे.<br />
<br />
<b>हेगेलच्या डायलेक्टिक्स</b> चा मार्क्स आणि मार्क्स वाद्यांवर प्रचंड प्रभाव आहे. वरील चर्चा हेगेल च्या डायलेक्टिक्स चे उपयोजन आहे . वंशवादाचे समर्थन मार्क्सच्या जाणिवेत तर आहेच पण कथित नेणिवेत सुद्धा आहे.<br />
<br />
<span style="font-size: large;"><b><span style="color: blue;">आंबेडकर</span> आणि <span style="color: red;">मार्क्स </span></b></span><br />
<span style="font-size: large;"><b><span style="color: red;"><br /></span></b></span>डॉ बाबासाहेब आंबेडकरांनी मार्क्स आणि बुद्ध नावाचे एक पुस्तक लिहिले आहे . त्याच्या शेवटच्या वाक्यांचा सारांश असा -<br />
<br />
<blockquote class="tr_bq">
" फ़्रेंच राज्यक्रांति मला स्वीकाराहार्य वाटते कारण समता, बंधुता आणि स्वातंत्र्य हि तिची घोषणा ! <span style="background-color: yellow;"> <b>(मानवी )</b> </span><b><span style="color: blue;">बंधुता आणि स्वातंत्र्य याचा</span><span style="color: red;"> मार्क्सवादात</span><span style="color: blue;"> स्वीकार नाही . </span></b>म्हणून मार्क्स मान्य नाही. (बुद्धात तिन्ही असल्याने तो मला अधिक प्रिय आहे )" </blockquote>
<span style="font-size: xx-small;"> We welcome the Russian Revolution because it aims to produce equality. But it cannot be too much emphasised that in producing equality society cannot afford to sacrifice fraternity or liberty. Equality will be of no value without fraternity or liberty. It seems that the three can coexist only if one follows the way of the Buddha. Communism can give one but not all. - </span><b><span style="color: blue; font-size: x-small;">Dr BR Ambedkar </span></b><br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="http://2.bp.blogspot.com/-AZo37-koEFM/UkxHVB6w72I/AAAAAAAAApM/5siPRvgzKu0/s1600/Dr%2BAmbedkar.gif" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="320" src="https://2.bp.blogspot.com/-AZo37-koEFM/UkxHVB6w72I/AAAAAAAAApM/5siPRvgzKu0/s320/Dr%2BAmbedkar.gif" width="236" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="font-size: 12.8px;"><span style="color: blue;"><b><span style="color: blue; font-size: small; text-align: left;"> </span><span style="font-size: large;"><span style="color: blue; text-align: left;">(मानवी </span><span style="text-align: left;"><span style="color: blue;">) बंधुता आणि स्वातंत्र्य याचा </span><span style="color: red;">मार्क्सवादात</span><span style="color: blue;"> स्वीकार नाही </span></span><span style="color: blue; text-align: left;">म्हणून मार्क्स मान्य नाही . </span></span></b></span></td></tr>
</tbody></table>
<div style="text-align: center;">
<a href="http://www.ambedkar.org/ambcd/20.Buddha%20or%20Karl%20Marx.htm#a8" target="_blank">(संदर्भ ४. शेवटच्या प्रकरणातील शेवटचा परीच्छेद )</a></div>
<span style="font-size: large;"><b><br /></b></span>(<b><span style="color: red;">मार्क्स चे जातीयवादी वांशिक</span></b> उद्गार त्याकाळी <b><span style="color: red;">जर्मन भाषेत उपलब्ध होते. त्या काळी </span></b>इंग्रजीत भाषांतरीत झाले नव्हते, तरीही <b><span style="color: blue;">बंधुता आणि स्वातंत्र्य </span></b>याचा आभाव कम्युनिस्ट विचारात आढळल्याने बाबासाहेबांनी <span style="color: red;"><b>मार्क्स</b></span> नाकारला. साहेबांच्या बुद्धिमत्तेची चुणुक इथे दिसते. )<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<span style="font-size: large;"><b><span style="color: red;">मार्क्स - एंजल्स मत </span>: हीन वंश आणि गरीब राष्ट्रे नष्ट करा </b></span><br />
<span style="font-size: large;"><b><br /></b></span>हिटलरपूर्व जर्मनीत ज्यू द्वेषाचे प्रमाण तुलनेने कमी होते. आणि अनेक ज्यू तरुणांनाही जर्मन राइश (साम्राज्याची) स्वप्ने पडत असत . जर्मनीच्या पूर्वेला असलेल्या इंग्लंड फ्रांस आदी देशा बद्दल आदर आणि पश्चिमेच्या - स्लाव, झेक आणि रुमानिया वगैरे राष्ट्रांचा नाश हे तत्कालीन<b><span style="color: red;"> जर्मनीचे तरुण स्वप्न </span></b> होते. <b><span style="color: red;">हिटलर आणि मार्क्सची</span></b> काही स्वप्ने तंतोतंत सारखी आहेत . मार्क्स आणि एंजल्स ने १८४८ साली <b>नव्या राइशन चे वृत्तपत्र </b>म्हणून पेपर काढला . याचा संपादक मार्क्स आहे . एंजल्स लिहितो<br />
<blockquote class="tr_bq">
"आम्ही पुन्हा बजावून सांगतो : पोलिश,टर्किश, रूसी वगळता स्लाव <b>वंशियांना</b> भविष्य नाही . स्लाव लोकांकडे इतिहास , भूगोल , राजकारण , उद्योग यापैकी काहीच नाहि.आणि म्हणूनच स्वतंत्र राष्ट्र म्हणून घेण्याची त्यांची पात्रता नाहि " <a href="https://www.marxists.org/archive/marx/works/download/Marx_Articles_from_the_NRZ.pdf" target="_blank">(संदर्भ ५ : १४-२२-१८४९ चा लेख ) </a></blockquote>
याच वर्तमानपत्रात मार्क्स आणि एंजल्स ने स्लाव , झेक , रुमानिया आदी राष्ट्रांविरुद्ध<b><span style="color: red;"> -- लहान राष्ट्रांविरुद्ध विषारी प्रचार चालवला होता . </span></b> एंजल्स आणखी लिहितो :<br />
<blockquote class="tr_bq">
" <b><span style="color: red;">मागास बाल्कन राष्ट्रांनि तात्काळ करायचे कर्तव्य म्हणजे क्रांतीच्या वादळात विरून जाणे</span></b> हे होय . जर्मन पोल आणि हंगेरियन - <b>बालकनांचा भीतीदायक सूड घेणार आहेत</b>. सर्वंकश युद्धाचा प्रारंभ होईल. त्यात हि <b>इटुकली बैलबोडी राष्ट्रे कायमची नष्ट होणार आहेत. </b>प्रतिक्रियात्मक ,<b><span style="color: red;"> राज्ये , वंश आणि लोकही नष्ट होणार आहेत.</span></b> आणि <b><span style="color: blue;">तीच प्रगती असेल</span></b>. " (संदर्भ ६)</blockquote>
<b><span style="color: red;"><span style="color: red;">एंजल्स</span> ची हि सिंह गर्जना पुढे<span style="color: red;"> हिटलर</span> ने वास्तवात आणली .</span></b><br />
<br />
<br />
<br />
मार्क्सच्या आर्थिक विचारातले क्रौर्य - हिंसा आणि वंशवाद याचे आकलन होण्यासाठी <b><span style="color: red;">मार्क्स वर प्रभाव टाकणारे तत्वज्ञ</span></b> थोडक्यात समजून घ्यावे लागतील .<br />
<br />
<br />
<span style="font-size: large;"><b><br /></b></span><span style="font-size: large;"><b><span style="color: red;">मार्क्स </span>वर प्रभाव असणारे विचारवंत : </b><b><span style="color: red;">ट्रीमो </span> </b><b>, हेगेल आणि <span style="color: blue;">स्पेन्सर </span></b></span><br />
<b style="font-size: x-large;"><br /></b>डार्विन वा लमर्क चा अतिशय चुकीचा अर्थ तत्कालीन युरोपात प्रचलित होता . <span style="color: red;">" <b>बळी तो कान पिळी</b> " </span><b><span style="color: red;">सर्व्हायव्हल ऑफ द फ़िटेस्ट . </span></b>शक्तिमान करी राज्य ! असा काहीसा हा विचार आहे . <b>त्यात </b>तथा कथित<b> हीन दर्जाच्या वंशाला (स्पीशीज) मारून टाकणे <span style="color: blue;">वा गुलाम</span> करणे हे नैसर्गिक मानले गेले आहे . <span style="color: purple;">शुद्ध आणि श्रेष्ठ </span><span style="color: red;">वंशीय गोऱ्या लोकांच्यातलि </span>विषमता <span style="color: red;">मिटवण्यासाठी </span><span style="color: blue;">हिटलरचा नाझीवाद</span><span style="color: red;"> किंवा मार्क्सचा </span>साम्यवाद<span style="color: red;"> आहे.</span></b> हेगेल , स्पेन्सर आणि ट्रिमॉ च्या <b><span style="color: red;">भंकस</span></b> मतांचा विलक्षण प्रभाव <b><span style="color: red;">हिटलर</span></b> वर सुद्धा आहे .<br />
<br />
<b><span style="color: red;"> हिटलरने</span></b> <span style="color: red;">युजेनिक्स</span> म्हणून काही <b>वांशिक प्रयोग</b> केले होते . काळ्या , अपंग , बुटक्या , कुरूप , कमकुवत लोकांची नसबंदी आणि सुधृढ लोकांचे भरगोस पुनरुत्पादन यातून देशाला रोगमुक्त आणि सबळ करण्याचा हा हिटलरि विचार आहे . <span style="color: blue;"><b>गरिबी नष्ट करण्यासाठी गरिबांना मारून टाका</b> </span>असे म्हणण्या इतकेच <b>युजेनिक्स मुर्खपणाचे आहे </b>.<br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="http://4.bp.blogspot.com/-QUVk2koCUjg/VVjsEv3COxI/AAAAAAAABdY/31dpPp6jfm0/s1600/eugenics.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="236" src="https://4.bp.blogspot.com/-QUVk2koCUjg/VVjsEv3COxI/AAAAAAAABdY/31dpPp6jfm0/s640/eugenics.jpg" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="font-size: 12.8px;"><span style="text-align: left;"><span style="font-size: large;"><span style="color: red;"><b>युजेनिक्स</b></span> च्या विचार वृक्षाला <b><span style="color: red;">नाझी</span></b> छळ छावणीत फळे आली </span></span></td></tr>
</tbody></table>
हा युजेनिक्स चा विचार <b><span style="color: red;">ट्रिमो , हेगेल आणि स्पेन्सरच्या</span></b> विचाराचे फळ आहे. <span style="color: red;">हेगेलचे <b>डायलेक्टिक्स</b></span> समजले कि <b>हिटलर मार्क्स मुसोलिनी</b>चा विचार कसा बनला ते ध्यानात येते .<br />
<br />
<br />
<br />
<b><span style="color: red; font-size: x-large;">हेगेलचे डायलेक्टिक्स</span></b><br />
<b><span style="color: red; font-size: x-large;"><br /></span></b>मनात एखादा <span style="color: blue;"><b>विचार (थेसिस ) </b></span>आला कि त्यावर काही शंका - <span style="color: red;"><b>आक्षेप (एन्टी थिसिस )</b> </span>घेता येतात. त्याच्या घुसळणितुन एक नवा विचार<b> (सिन्थेसिस ) </b>जन्माला येतो . हा सिन्थेसिस (नव विचार) सुद्धा एक प्रकारचा विचार (थेसिस) आहे. मग त्यालाही शंका - आक्षेप (एन्टी थिसिस ) घेता येतात . मग पुन्हा नवा विचार जन्मतो . अशा प्रकारच्या विचार कलहातून - विचाराची प्रगती होत जाते .<br />
<br />
<b><span style="color: red;">हिटलर </span>आणि नाझी पक्षाने <span style="color: red;">हेगेलचे </span>डायलेक्टिक्स वंशवादाला लावले . </b>आणि हीन वंशाचा नाश करण्यासाठी योजना बनवल्या . एन्टी थिसिस असलेल्या हीन वंशाचा नाश केल्याशिवाय नवा सिंन्थेसिस कसा जन्माला येईल ? !!!!<br />
<br />
<b>हेगेलचे डायलेक्टिक्स समाजशास्त्रात वापरले तर संघर्ष हिंसा आणि वंश विच्छेद अटळ आहे .</b><br />
<br />
मार्क्स ने हेगेलचे डायलेक्टिक्स <b><span style="color: blue;">अर्थशास्त्राला लावले </span></b>आणि कम्युनिझम चा जन्म झाला. त्यामुळे <b><span style="color: red;">कम्युनिझम मध्येही वर्ग संघर्ष आणि </span><span style="color: blue;">हिंसा</span><span style="color: cyan;"> </span><span style="color: red;">अटळ आहे . </span></b><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-hlIAfVwnUTk/VVjugvEB5ZI/AAAAAAAABdg/7PWRthfazwU/s1600/thesis_antithesis_synthesis.png" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://3.bp.blogspot.com/-hlIAfVwnUTk/VVjugvEB5ZI/AAAAAAAABdg/7PWRthfazwU/s320/thesis_antithesis_synthesis.png" width="291" /></a></div>
<br />
<br />
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-qhGTw-nENdg/VVjuqIwK_DI/AAAAAAAABdo/2cCEuSX_mN4/s1600/hegel.gif" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="273" src="https://2.bp.blogspot.com/-qhGTw-nENdg/VVjuqIwK_DI/AAAAAAAABdo/2cCEuSX_mN4/s320/hegel.gif" width="320" /></a><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
मुळात <b> हेगेलचे डायलेक्टिक्स साफ चुकीचे आहे</b> . विज्ञान आणि जीवशास्त्र याच्याशी हेगेल सुसंगत नाहि. मानवी विचार हे थेसिस - एन्टी थिसिस अशा प्रकारे चालत नाहीत . <b> मेंदुशास्त्र </b>हा एका स्वतंत्र लेखाचा विषय आहे. असो<br />
<br />
<b> संघर्ष आणि<span style="color: red;"> हिंसेशिवाय</span> सुद्धा प्रगती होते </b>. आणि कायम प्रगती झालीच पाहिजे अशी काही अट परमेश्वराने (!) घातलेली नाही . हेगेलचे नियम समाज शास्त्रांना लावता येत नाहीत .<b> <span style="color: red;">हिटलरचीच चूक </span><span style="color: blue;">मार्क्स</span><span style="color: red;"> ने केलेली आहे. </span></b>पोथिनिश्ठ मार्क्सवादी नवे विज्ञान न शिकता… हेगेलच्या डायलेक्टिक्स ची पारायणे करत बसले आहेत .<br />
<br />
<br />
<br />
<span style="color: red; font-size: large;"><b>मार्क्सवादी विष पेरणी </b></span><br />
<span style="font-size: large;"><b><br /></b></span>क्रांतीकारकांचा दहशत वाद , हिंसेशिवाय प्रगती अशक्य , <b><span style="color: red;">हिंसा हि क्रांतीला जन्म देणारी सुइण आहे</span></b> अशा अर्थाची <b><span style="color: red;">मार्क्सची शेकडो वाक्ये</span></b> आहेत.<b> स्टेलिन आणि माओ हे दोन <span style="color: red;">मार्क्सचे</span> अनुयायी .</b><br />
रशियाच्या कम्युनिस्ट राजवटीत - स्टेलिन च्या प्रत्यक्ष वा अप्रत्यक्ष हुकुमाद्वारे लाखो (<b>सात लाख </b>आय गेस - हिशोब कदाचित शेकड्यात चूकेल) माणसे मारली गेली आहेत. माओ ची हिंसा थरकाप उडवणारी आहे . लाल चीन ने तरुण निशस्त्र विद्यार्थी आंदोलकांवर रणगाडे चालवून चौक च्या चौक रक्ताने भरले आहेत .<a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Tiananmen_Square_protests_of_1989" target="_blank"> (तियानान्मान चौक १९८९ )</a><br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-c0D8rAy2j-0/VVkPU0vKutI/AAAAAAAABeE/qGp2-2BJT5Y/s1600/tianamen-square-cover1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://1.bp.blogspot.com/-c0D8rAy2j-0/VVkPU0vKutI/AAAAAAAABeE/qGp2-2BJT5Y/s320/tianamen-square-cover1.jpg" width="242" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
लाखो लोकाना मारणार्या खुनी खमुनिस्टानि सहिष्णुतेची भाषा बोलावी ?<br />
<br />
<br />
<b>सामाजिक क्रांति झाली का ?</b><br />
<br />
उत्तर नाही असे आहे.<br />
<span style="font-size: large;"><b><br /></b></span><b>लपवणे , दडपून खोटे बोलणे यात कम्युनिस्ट राजवटी पारंगत आहेत .</b> चंद्रावर उतरलेला पहिला माणुस <b><span style="color: red;">रशियन</span></b> होता असे र<b><span style="color: red;">शियन सरकार</span></b> शिकवत असे. <b><span style="color: red;">आजही चीन मध्ये फेसबुकवर बंदि आहे .</span></b> तीयानंमान चौक याबद्दल कोणतीही माहिती चीन मधल्या इंटर्नेट वर मिळत नाही .<br />
<b><span style="color: red;"><br /></span></b>
<b><span style="color: red;">हेगेल च्या </span><span style="color: blue;">मुळात बोगस </span><span style="color: red;">तत्वज्ञानाचा </span>विकृत अर्थ काढून जमेल तेंव्हा <span style="color: red;">हिंसा </span>आणि न जमल्यास पुढच्या <span style="color: red;">हिंसेची </span>तयारी असे<span style="color: red;"> कम्युनिस्टांचे </span>सूत्र आहे .</b> जाणिव नेणीव खाउजा विरोध वर्ग संघर्ष मय इतिहास--- या <b><span style="color: red;">कम्युनिस्ट विचाराची विष पेरणी </span></b>यत्र तत्र सर्वत्र झाली आहे. उद्याच्या हिंसेसाठी हि तयारी केली गेली आहे. हेगेल मार्क्सचे विचार पुढे नेले तर हेच घडणार आहे. कम्युनिसटांच्या जाणिवेतले ध्येय हिंसा आणि नेणिवेतले ध्येय वंश्वाद असावे !!<br />
<br />
कम्युनिस्ट बंधुहो १८ व्या शतकातील मागास विचाराला <b><span style="color: blue;">शास्त्रीय समाजवाद </span></b>मानू नका .<br />
<br />
<b><span style="color: red;">कोम्रेड</span> बांधवांचे त्यांच्या त्यागाबद्दल <span style="color: red;">आभार</span></b><span style="color: red;"> </span>मानून सुद्धा त्यांची चिकित्सा करणे आणि मार्क्स बाबाच्या धार्मिक <b><span style="color: blue;">अंधश्रद्धेतून</span></b> त्याना बाहेर काढणे . हे आम्ही आमचे कर्तव्य समजातो . त्यात माणुसकीचे भले आहे . <b> भारताचे हित आहे . </b> पुरोगाम्याचे कल्याण आहे आणि कम्युनिस्टांचे तर कोटकल्याण आहे .<br />
<span style="font-size: large;"><b>(क्रमश:)</b></span><br />
<span style="font-size: large;"><b><br /></b></span>(लाल सलाम पुढचा भाग : कॉम्रेड स्टालिन ते कोम्रेड शरद)<br />
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />
<br />
संदर्भ<br />
<br />
१) <a href="https://marxists.anu.edu.au/archive/marx/works/1862/letters/62_07_30a.htm" target="_blank">कृष्णवर्णीय टिप्पणी : https://marxists.anu.edu.au/archive/marx/works/1862/letters/62_07_30a.htm</a><br />
<br />
२) <a href="https://www.blogger.com/goog_1254605499">मार्क्स मत : हीन वंशाचे काळे कृष्णवर्णीय </a><br />
<a href="https://marxists.anu.edu.au/archive/marx/works/1866/letters/66_08_07.htm" target="_blank">https://marxists.anu.edu.au/archive/marx/works/1866/letters/66_08_07.htm</a><br />
<br />
३) <a href="https://www.blogger.com/goog_49414024"><span style="font-size: large; font-weight: bold;"> </span>काळ्यांची गुलामी - जाणिव आणि नेणीव </a> (पृष्ठ ४९ -५०)<br />
<a href="https://www.marxists.org/archive/marx/works/download/pdf/Poverty-Philosophy.pdf">https://www.marxists.org/archive/marx/works/download/pdf/Poverty-Philosophy.pdf</a><br />
<br />
<a href="https://www.blogger.com/goog_49414101">४) आंबेडकर आणि मार्क्स </a><br />
<a href="http://www.ambedkar.org/ambcd/20.Buddha%20or%20Karl%20Marx.htm#a8">http://www.ambedkar.org/ambcd/20.Buddha%20or%20Karl%20Marx.htm#a8</a><br />
<br />
५) <a href="https://www.blogger.com/goog_49414103">स्लाव वंश स्वातंत्र्यास अपात्र ( १४-२-१८४९) </a><br />
<a href="https://www.marxists.org/archive/marx/works/download/Marx_Articles_from_the_NRZ.pdf">https://www.marxists.org/archive/marx/works/download/Marx_Articles_from_the_NRZ.pdf</a><br />
<br />
<span style="color: blue;"><a href="https://www.marxists.org/archive/marx/works/download/Marx_Articles_from_the_NRZ.pdf" target="_blank">६) </a><span style="font-family: "linux libertine" , "georgia" , "times" , serif; line-height: 1.3;">Neue Rheinische Zeitung. Translated By Wolf Pg 39 </span></span><br />
<br />
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------</div>
Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-50881006044986916042016-02-18T02:00:00.000+05:302020-02-04T21:19:26.336+05:30डाव्यांचा हातोडा विज्ञानावर - कोयता बुद्धीवर <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="color: red; font-size: x-large;"><b>डाव्यांचा हातोडा विज्ञानावर - कोयता बुद्धीवर </b></span><br />
<br />
कम्युनिस्ट , डावे, फुरोगामी (<b>क.डा.फू.) </b> इत्यादी लोक प्रस्थापित धर्माच्या विरोधी असतात . त्यामुळे ते विज्ञान निष्ठ असतील असा एक गैरसमज पसरला आहे. कडाफू लोक्स हे विज्ञान निष्ठ नाहीत . तर कमालीचे विज्ञान विरोधी आहेत. विज्ञान म्हणजे रॉकेट , कॉम्युटर इत्यादी तांत्रिक प्रगती नव्हे. तर विज्ञान हि विचार करायची पद्धत आहे. निरिक्षण - तर्कशास्त्र या सह ---आणि ----पूर्वग्रहा शिवाय - स्वत:च्या बुद्धीने त्यात निष्कर्ष काढायचे असतात. आणि त्यातून प्रामाणीकपणा निर्माण होतो. कम्युनिस्ट हि अतिशय अप्रामाणिक आणि हिंसक जमात आहे.<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-sJ9EvuJ7DsI/VsTKPMsBnDI/AAAAAAAACaM/1pgo6btIyZI/s1600/Communist%2BParties%2B-%2BCommunist%2BParty%2Bof%2BChina.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://3.bp.blogspot.com/-sJ9EvuJ7DsI/VsTKPMsBnDI/AAAAAAAACaM/1pgo6btIyZI/s200/Communist%2BParties%2B-%2BCommunist%2BParty%2Bof%2BChina.png" width="199" /></a></div>
<br />
<br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b><br /></b></span>
<span style="color: blue; font-size: large;"><b>ऱ्याण्डम जग : अनिश्चित विज्ञान </b></span><b style="color: blue; font-size: x-large;">(Random)</b><br />
<b style="color: blue; font-size: x-large;"><br /></b>
आपण शाळेत असतना ब्रावोनियन मुव्हमेंट म्हणुन काहीतरी अभ्यासले होते . आठवतय का ? का फिजिक्स मधला तो भाग ऑप्शन ला टाकला होता !! सारे पदार्थविज्ञान ऑप्शन ला नसावे अशी आशा करतो !!! भरपूर प्रकाशातले धुळीचे कण कसे हलतात ? अनिश्चित आणि ऱ्याण्डम ! जग अनंत शक्यतांचे असते . मानवी मन आणि मेंदु - त्याचे जीवशास्त्र तर अतिशय अनिश्चित असते . ते सतत बदलत असते. खाणे, पिणे, प्रकाश, हार्मोन्स आणि आजूबाजूची ब्रावोनियन <b>Random </b>परिस्थिती यानुसार मानवी मेंदु वेगवेगळे निर्णय घेत असतो . माणुस सतत बदलत असतो. <b>क. डा. फ़ु. </b>ला हे पटत नाही . (कम्युनिस्ट , डावे, फुरोगामी)<br />
<b><span style="color: blue; font-size: large;"><br /></span></b>
<b><span style="color: blue; font-size: large;"><br /></span></b>
<b><span style="color: blue; font-size: large;">शत्रुकेंद्रि डाव्यांचे - विचित्र अलंकारिक दावे </span></b><br />
<b><span style="color: blue; font-size: large;"><br /></span></b>
शत्रू कोण ? हे डाव्या कम्युनिस्टांनि आधीच गृहीत धरले आहे. <b>शत्रूला </b> फायदा होऊ नये . म्हणुन सारी बुद्धी पणाला लावायची आहे . बुद्धिवाद मेला. विज्ञानाचे श्राद्ध घातले. आणि तर्काचा तेरावा घालून हि जमात फक्त आणि फक्त शत्रुचाच विचार करते . (<b>क. डा. फ़ु</b> ला शत्रू कायम लागतात ) . विज्ञानाच्या अनिश्चित वास्तवाची चिता <b>कडाफ़ुं</b>नि इथे पेटवली आहे!! आमची चिंता अशी कि, वास्तवात समाजाचे ज्ञान कायम वाढत असते - त्यामुळे शत्रू असलेच पाहिजेत हा <b>कडाफ़ु</b> नियम जळजळीत विस्तव असो - तरी साफ चूक ठरतो आहे.<br />
<br />
<br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b>कम्युनिस्ट एक सेमेटिक धर्मविचार :</b></span><br />
<b><span style="color: blue;"> आधीचे भेसळयुक्त आणि नंतरचे बनावट</span></b><br />
ज्यू , ख्रिस्ती , इस्लाम हे सेमेटिक धर्म म्हणून ओळखले जातात . सर्वात आधी मोझेस ने ज्यू धर्म स्थापित केला . त्यानंतर ख्रिस्ताला प्रेषित बनवून चर्चने ख्रिस्ती धर्माची स्थापना केली . त्या सर्वावर कडी करत मुहम्मदाने स्वत:ला शेवटचा सेमेटिक प्रेषित म्हणून जाहीर केले . यातल्या प्रत्येक धर्माने आधीचा धर्म भेसळयुक्त-खोटा आहे हे जाहीर केले आहे . नंतरचा बानावाट आहे हे ओघाने आलेच ! ख्रिश्चन चर्च नुसार जुना ज्यू धर्म पाखंडी ठरतो आणि नव्या इस्लाम नुसार ख्रिस्ती आणि ज्यू हे दोन्ही धर्म भेसळयुक्त ठरत असतात. ००<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-1ZKRGmvHj6Y/VsTP8suEQDI/AAAAAAAACac/RJYMmClhucc/s1600/72BmLTf.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="236" src="https://4.bp.blogspot.com/-1ZKRGmvHj6Y/VsTP8suEQDI/AAAAAAAACac/RJYMmClhucc/s320/72BmLTf.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<br />
<b><span style="color: blue; font-size: large;"><br /></span></b>
<b><span style="color: blue; font-size: large;">शुद्ध धर्म आमचाच आहे .</span></b><br />
आमच्या आधीचे धर्म भेसळयुक्त आणि नंतरचे बनावट या पक्क्या श्रद्धेवर हे तीनही सेमेटिक धर्म उभे आहेत . ज्यू - ख्रिस्ती आणि मुस्लिमांनी एकमेकांचा प्रचंड खुनशी वंश संहर केलेला आहे. कम्युनिस्टांनि असेच रक्तरंजित वंशसंहार / जिनोसाइड केलेल्या आहेत . <b><span style="color: red;">हिटलर पेक्षा जास्त खून लाल स्टालिन ने पाडले आहेत . </span></b>कारण ज्यू आणि ख्रिस्ती चर्च आणि इस्लाम हे तीनही धर्म ज्या मूलभूत विचाराला मानतात - नेमक्या त्याच विचाराचा मार्क्स ने प्रसार केला.<br />
<br />
<br />
<b><span style="color: blue; font-size: large;"><br /></span></b>
<b><span style="color: blue; font-size: large;">मार्क्स धर्म : हेगेल चे डायलेक्टिक</span></b><br />
कम्युनिस्ट विचार हा सेमेटिक धर्मासारखाच आहे. क्रांति आणि प्रतिक्रांति हे त्याचे मूळ तत्व आहे. हेगेल नुसार एक विचार तयार होतो (थेसिस) त्याच्या विरुद्ध आणखी एक विचार तयार होतो (एण्टि थेसिस) . या दोन विचाराचा संघर्ष होतो . कम्युनिस्ट लोक त्याला<b><span style="color: red;"> क्रांति (रेव्ह्ल्युशन / इन्किलाब / आझादी ) </span></b>असे म्हणतात. हि क्रांति <b><span style="color: red;">रक्त् पाती</span></b> आहे . कारण<b> थेसिस आणि एण्टि थेसिस </b>याच्यात संवाद होऊ शकत नाही . त्यात रक्तपात होतो . जिहाद - क्रुसेड आणि लाल क्रांति या एकाच विचारातून जन्मल्या आहेत.<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-Bp_PSO-yrmk/VsTSCGewAgI/AAAAAAAACaw/89mt2VIGE7I/s1600/karl-marx-political-cartoon.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="328" src="https://1.bp.blogspot.com/-Bp_PSO-yrmk/VsTSCGewAgI/AAAAAAAACaw/89mt2VIGE7I/s640/karl-marx-political-cartoon.jpg" width="640" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
<b><span style="color: blue; font-size: large;"><br /></span></b>
<b><span style="color: blue; font-size: large;">दैवी विरुद्ध सैतानी : सेमेटिक मूलतत्व </span></b><br />
अल्लाला न मानणारा नास्तिक त्याला नरकाच्या आगीत टाकले जाइल - उकळते तेलद्रव्य चेहर्यावर टाकले जाइल . मग पुन्हा कातडी लावून पुन्हा असेच उकळते द्रव्य टाकले जाइल. तेच उकळते द्रव्य काफिराना प्यायला दिले जाइल असे कुराणात (कुराण १८:२९) स्पष्टपणे म्हटले आहे. नेटवर शोध घ्या कुराण १८:२९ असे इंग्रजीतून टाइपुन गुगळा. काफिरांचा वध योग्य आहे असेही पुरेशी शक्ती असताना केले पाहिजे . ज्यू आणि ख्रिस्ती यांची मते इस्लामहून भिन्न नाहीत . जगात काहीतरी सैतानी आहे . काहीतरी दैवी आहे. सुष्ट आणि दुष्ट असा संघर्ष या जगात सुरु आहे . असे तीनही सेमेटिक धर्म मानतात . मार्क्सवाद हा चौथा सेमेटिक धर्म होय.<br />
<b><span style="color: blue; font-size: large;"><br /></span></b>
<b><span style="color: blue; font-size: large;">मार्क्स धर्म </span></b><br />
<br />
इतर धर्म / पंथ खोटे आहेत. माझा धर्म हा धर्म नसून धर्माहून हुच्च अशी जीवन पद्धती / संस्कृती आहे असे सगळ्याच धर्माचे म्हणणे आहे . इतिहास - भूतकाळाचे पर्फ़ेक्ट पौराणिक आकलन आणि आणि पुढचे राशी भविष्य सांगण्याची कला सगळ्याच धर्माकडे आहे <b>. ज्यू /मुस्लिम / ख्रिस्ती एकमेकाना खोट धर्म - पाखंड असे म्हणत असतातच ! मार्क्स इतर धर्माना खोटे म्हणतो यात कौतुक काय आहे ? <span style="color: red;">सगळे सेमेटिक एकमेकाना खोटे धर्म = अफूची गोळी असेच म्हणत असतात </span>. </b>इतिहास आणि भविष्यकाळ मार्क्स वाद्यांना बिनचूक कळतो म्हणून त्याना वर्तमानकाळात आदेश सुद्धा काढता येतात . आजवरचे <b><span style="color: red;">मार्क्सिस्ट सरकारचे आदेश हे मोदि वा ठाकरे सरकार पेक्षा कितीतरी अधिक हिटलर वादी असतात हा इतिहास सर्वमान्य आहे . </span></b><br />
<br />
<b><span style="color: blue; font-size: large;">नाझीवाद आणि मार्क्सवाद </span></b><br />
फ्यासिझम - नाझीझम आणि मार्क्सिझम हि जुळी भावंडे आहेत. एकाच कालखंडात एकाच संस्कृतित आणि एकाच भौगोलिक प्रदेशात ती जन्मली आहेत. वैचारिक शत्रूला ठार मारण्यावर त्यांचा विश्वास आहे. ख्रिस्ती व्हायला तयार झालेल्या अनेक ज्यूंना हिटलरी नाझींनी जीवदान दिले होते. इस्लामने काफ़िरांना आणि क्रुसेडि ख्रिस्तांनि पेगनांना अशीच उदार वागणुक दिलेली आहे. हि उदारता<b> किती किती किती</b> गोड आहे . <b>कम्युनिस्ट व्हा मग जीवदान मिळेल </b>अशी स्टालिन माओ ची उदारता याच सेमेटिक विचाराचे फळ आहे.<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-oN-yElz0OWM/VsTQeiNko3I/AAAAAAAACag/U3DnQ_L3VLs/s1600/460915341-marx_engels_lenin_stalin_Hitler.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://4.bp.blogspot.com/-oN-yElz0OWM/VsTQeiNko3I/AAAAAAAACag/U3DnQ_L3VLs/s1600/460915341-marx_engels_lenin_stalin_Hitler.jpg" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b>आधी हिंदु बद्दल बोला</b></span><br />
बोलूया . हिंदु धर्म हा अत्यंत फ़ालतु आहे म्हणून तो बुडवला पाहिजे . असे मत आम्ही हिंदुच्या धर्माचा अभ्यास करून बनवले आहे. त्यावर बरेच लेखन हि केले आहे. गीता आणि वेद हि समाजाला विषम अकर्मी आणि कर्तुत्व शून्य बनवणारी साधने आहेत. पण त्यासाठी हिंदु समाजाचा बळी कम्युनिस्ट नाझी वाद्यांच्या तोंडी दिला पाहिजे हि सक्ती काय म्हणुन ? धर्म बुडवुया - पण समाजाचे काय ? हिंदु समाज माझा आहे . आणि या अवैज्ञानिक खोटारड्या शत्रुकेंद्रि <b>क. डा. फ़ु. च्या </b>तोंडी मी <b>माझा देश </b>आणि समाज जाऊ देणार नाही . यात बुद्धिवाद असा कि हि आम्ही हिंदु विषमता वादि वगैरे सगळे आहोत . ती आमची वाइट गोष्ट आहे . अत्यंत चूक आहे .<br />
<br />
तरी आम्ही प्रामाणिक आहोत. आणि स्वत:ला बदलण्याचि तीव्र इच्छा आमच्यापाशी आहे . डाव्या कम्युनिस्टांपेक्षा संघ परिवार अधिक बुद्धिवादी आहे . <b>मी अतिशय विचारपूर्वक पुन्हा बोलतो </b>- कम्युनिस्टांपेक्षा हिंदु समाज अधिक बरा आणि ढोंगि फुरोगाम्यांपेक्षा संघि परवडले . मी संघ्यांचा आयुष्यभर विरोध करत राहीन - हल्ली संघि लोक्स नरेंद्र दाभोलकरां सारख्या खर्या पुरोगामी विज्ञान निष्ठ लोकांना पण आडून आडून विरोध करतात . थोडे माजलेत . सनातन प्रभातच्या नादि लागलेत . असो .<br />
<br />
<br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b>हिंदूची विकृती </b></span><br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b><br /></b></span>
जशास तसे नावाची विकृती यांच्यात येऊ लागलीय. म्हण्जे दहशतवादाला उत्तर दहशत वाद हि विकृती आहे . याहून अधिक शहाण पणाने प्रश्न हाताळता येतात. दहशत वादाला उत्तर म्हणून फुले पाठवायची सद्गुण विकृती जितकी चूक आहे तितकीच हिंसक दुर्गुण विकृती सुद्धा चूक आहे. याहून अधिक शहाण पणाने प्रश्न हाताळता येतात.<br />
<br />
<br />
<b><span style="color: blue; font-size: large;">समारोप </span></b><br />
शत्रुकेंद्रि डाव्यांनी देशभर असहिष्णुता पेटवून लाल क्रांति करायची योजना आखलेली दिसते. त्याला मी मरेपर्यंत विरोध करेन . जगातले सर्व धर्म बुडवले पाहिजेत यावर माझे सर्व पुरोगाम्यांशि एकमत आहे. आणि पुरोगाम्यात बुद्धिवादाची बीजे आहेत हेही मला मान्य आहे. विज्ञान निष्ठेची चर्चा सनातन्याशी करता येत नाही . हे हि खरे आहे . पण हा बुद्धीवाद राजकारणात झक मारतो . त्याचे काय ?<br />
<br />
डाव्या कम्युनिस्टांचे फुट सोल्जर बनणे मला मान्य नाही . अफझल गुरु मान्य नाही . आणि अफल समर्थकांचे बकवास युक्तिवाद सुद्धा मान्य नाहित. मी नास्तिक आहे . कोणताच धर्म मानत नाही . पण हिंदु समाज माझा आहे . त्याने मला पाळले . आणि हिंदुनिच मला वाढवले . या हिंदु समाजाचे मी जीवात जीव असेपर्यंत रक्षण करेन . <b>वास्तविक पाहता हिंदु हे नाव धर्माचे नाहीच - समाजाचे आहे.</b> यांचे कैक फालतू धर्म आहेत . काही असले तरी लोक माझे आहेत . अफजल वाले नाहित. अफझल खान सुद्धा आमचा म्हणूया - अफजल गुरु सुद्धा आमचाच - इतकी विकृती माझ्यात नाही. अणि हि <b><span style="color: red;">आफ्झुल्ली विकृती</span></b> मी सहन सुद्धा करणार नाहि.<br />
<br />
<br />
सध्या बहुसंख्य <b><span style="color: red;">पुरोगाम्यांनी स्वत:चे मेंदु मार्क्स बाबा कडे गहाण टाकले आहेत . पुरोगामी चातुर्वणातले ब्राम्ह्ण्य कम्युनिस्टांकडे जाते . या नाझी-फ़्यासिस्ट - कम्युनिस्टांचि गुलामगिरी मला अमान्य आहे …</span></b> तुमचे काय ? ठरवा बाबा .<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
</div>
Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-11857896736819496912016-02-11T02:42:00.003+05:302020-02-04T21:19:24.381+05:30लाला लजपत राय - फाळणीचे कट्टर समर्थक<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px;">
लाल बाल पाल हि भारतीय स्वातंत्र्य लढ्याची आद्य त्रिमूर्ती समजली जाते. त्यापैकी बाळ गंगाधर टिळक हे हिंदुत्व वादी विचाराकडे झुकलेले समजले जातात. हे खरे आहे काय ?<br />
<br />
लाला लजपत राय यांनी टिळकांच्या लखनौ करारावर का टीका केली होती ? <span style="line-height: 19.32px;"> </span><br />
<span style="line-height: 19.32px;"><br /></span>
<span style="line-height: 19.32px;">कडवे राष्ट्रवादी लाला लाजपत राय यांनी<b> हिंदु - मुस्लिम फाळणीचे समर्थन </b>१९२० च्या दशकापासून पासून का ? आणि कसे सुरु केले ? <b>लाला जी धर्मांध होते काय ?</b></span><br />
<span style="line-height: 19.32px;"><br /></span>
<span style="line-height: 19.32px;">लालाजी कॉंग्रेसचे कि हिंदू महासभेचे ? हिंदू महासभा आणि कॉंग्रेसचा संबंध काय होता? इत्यादी प्रश्नावर आपण विचार करायचा आहे. </span></div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px;">
<span style="line-height: 19.32px;"><br /></span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://2.bp.blogspot.com/-SjahxDgZcOc/Vrri77G7fZI/AAAAAAAACYs/akN_Em3WJmU/s1600/Lal_Bal_Pal.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><b><span style="color: blue;"><img border="0" height="300" src="https://2.bp.blogspot.com/-SjahxDgZcOc/Vrri77G7fZI/AAAAAAAACYs/akN_Em3WJmU/s400/Lal_Bal_Pal.jpg" width="400" /></span></b></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="background-color: white; font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; text-align: left;"><b><span style="color: blue;"> भारतीय स्वातंत्र्य लढ्याची आद्य त्रिमूर्ती लाला लाजपत राय , बाल गंगाधर टिळक आणि बिपीन चंद्र पाल </span></b></span></td></tr>
</tbody></table>
<br />
<span style="color: red; font-size: large;"><b>१९२० : खिलाफत : टिळकांचे लोकमान्य समर्थन </b></span><br />
<div>
<span style="color: red; font-size: large;"><b><br /></b></span></div>
<div>
<b>१९२० </b>च्या ऑगस्ट महिन्यात खिलाफतीचे वादळ घोंगावू लागले. केमाल पाशा या मुस्लिम सुधारकाने सनातनी खलिफा हाकलून दिला . त्या तुर्कस्थानच्या धर्मगुरू - राजगुरू ला पुन्हा गादी वर बसवण्यासाठी भारतीय मुस्लिमांनी सुरु केलेला हा जिहाद - धर्म पराकाष्ठा होती. जिहादचा अतिशय स्पष्ट उल्लेख खिलाफत कमिटी करत होती. त्याआधी जून महिन्यात अखिल भारतीय खिलाफत परिषद स्थापन करण्यात आली. त्याला हिंदुंचा पाठिंबा मिळवण्या साठी हिंदु मुस्लिम अशी संयुक्त बैठक आयोजित केली गेली. त्या बैठकीला गांधीजी बरोबर लाला लजपत राय सुद्धा हजर होते. <b>१९२० च्या कलकत्ता येथील विशेष कोन्ग्रेस अधिवेशनाचे लजपत राय हे अध्यक्ष सुद्धा होते. </b>खिलाफतीला पाठिबा देण्यासाठी कोन्ग्रेस तर्फे असहकार आंदोलन सुरु केले गेले . त्यावेळी पंजाबचे सिंह लाला लजपत राय गरजले होते कि , </div>
<div>
<br /></div>
<div>
<blockquote class="tr_bq">
<span style="color: red; font-size: x-large;">"</span> खिलाफत हा मुस्लिमांसाठी धार्मिक विषय असला तरी हिंदू करता तो राजकीय विषय आहे . भारताचे राजकीय हित धोक्यात येणार नाही या मर्यादेतच हिंदु त्यांना मदत करू शकतील.<b><span style="color: red;">"</span></b> (१ - २१७ )</blockquote>
१९२० च्या विशेष अधिवेशनात खिलाफतीच्या समर्थनार्थ असहकार आंदोलनाचा ठराव पास होतो . त्याचे अध्यक्ष लाला लाजपतराय असतात . याच अधिवेशनात टिळकांनि उचलून धरलेली <b>स्वराज्याची मागणी </b>खिलाफत आणि असहाकाराशी जोडली जाते . टिळकांनी लोकमान्य केलेली स्वराज्याची मागणी काय आहे ?<br />
<br />
<b>स्वराज्य वेगळे - संपूर्ण स्वातंत्र्य निराळे </b><br />
<br />
स्वराज्य हे काही संपुर्ण स्वातंत्र्य नाही . टिळकांनी वसाहतीचे मर्यादित अधिकार ब्रिटिशांकडे मागितलेले आहेत. लखनौ करार करून टिळकांनी मुस्लिमांना लोकसंख्येच्या प्रमाणाहुन अधिक मतदान , जास्त जागा आणि स्वतंत्र धार्मिक मतदार संघ दिलेले आहेत .<br />
<br />
हे जे होमरूल - स्वराज्य आहे ते म्हणजे शरियतच्या इस्लामी कायद्याचे राज्य आहे . असे मुस्लिमांनी गृहीत धरले आहे. मौलाना आझाद आणि मौलाना बारी अगदी स्पष्टपणे तसे सांगत आहेत . (२-१८५). <b>लोकमान्य टिळकांचा खिलाफतीच्या धार्मिक आंदोलनाला पाठिंबा आहे</b>. केवळ गांधिजिंचा नव्हे ! (२- १८७) याच सुमारास मुस्लिमांच्यात कडव्या जातीय आणि हिंदु विरोधी संघटना तयार होऊ लागतात . <b>तंझीम आणि तबलीग</b> या हिंदुचे धर्मांतर करण्यासाठी काढलेल्या त्या संघटना होत. <b>'जमियत उल उलेमा हिंद'</b> ने आता सरळ हिंदुविरोधी भूमिका घेतलेली दिसते. <b>लखनौचे मौलवी बारी लिहितात</b><br />
<blockquote class="tr_bq">
<span style="color: #274e13; font-size: x-large;"><b>"</b></span> हिंदुच्या भावनेचा विचार न करता गोहत्या करा. जर (इस्लामी धार्मिक कायदा ) शरियत च्या आज्ञा पायाखाली तुडवल्या जाणार असतील , तर तो निर्णय दिल्लीच्या मैदानात घेतलेला असो, कि सिमल्याच्या महालात ! आमच्यासाठी तो सारखाच आहे.<b> इस्लामच्या प्रत्येक शत्रूशी असहकार करण्याचा आम्ही निर्णय घेतलेला आहे .</b> मग तो शत्रू तुर्कस्थानचा असो कि अरेबियाचा असो कि आग्रा वा बनारस (काशी ) येथिल असो !<b><span style="color: #274e13;">"</span></b> (२- २२७)</blockquote>
<br />
खिलाफतीचे परिणाम उलटे झाले . लाल बाल पाल मधील <b>बिपीन चंद्र पाल</b> लिहितात " हिंदुनि आता मुसलमानांप्रमाणेच आपली शक्ती व साधने संघटित करणाच्या मागे गंभिरपणे लागले पाहिजे . " (उक्त २२८)<br />
<br />
<span style="color: red; font-size: large;"><b>१९२४ : लाला लजपत रायांचा एल्गार </b></span><br />
<br />
२६ नोव्हेंबर ते १७ डिसेंबर १९२४ या काळात लाला लजपत राय यांनी ट्रिब्युन वर्तमानपत्रात घणाघाती लेख लिहिले आहेत. कोलंबिया युनिव्हर्सिटिने ते सर्व लेख इंटरनेट वर उपलब्ध करून दिले आहेत. <a href="http://www.columbia.edu/itc/mealac/pritchett/00islamlinks/txt_lajpatrai_1924/txt_lajpatrai_1924.html" target="_blank">(३) </a> लालाजिं नी लोकमान्य टिळकांच्या धोरणावर जाहीर टिका केलेली दिसते. टिळक कृत लखनौ करावर सडकून हल्ला केलेला दिसतो . पंजाब केसरी लाला लजपतराय लिहीतात<br />
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<span style="color: red; font-size: x-large;"><b>"</b></span> लखनौ करारात मुस्लिमाना दिलेले स्वतंत्र मतदार संघ यादवी युद्धाशिवाय काढुन घेता येणार नाहीत. त्यास मान्यता देणे म्हणजे देशाची हिंदु भारत आणि मुस्लिम भारत अशी विभागणी करणे होय. मुस्लिमांच्या वाढत्या मागण्यांपुढे पंजाब आणि बंगालची फाळणी आम्ही हिंदु अधिक पसंद करू . <b>फाळणी करून हिंदु व मुस्लिम प्रांतांचि स्वतंत्र संघराज्ये स्थापन करावीत.<span style="color: red;">" </span></b> </blockquote>
<br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://1.bp.blogspot.com/-adFseWOu2cQ/VrryctSZ06I/AAAAAAAACY8/3OSY_ZR44SE/s1600/image002.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="200" src="https://1.bp.blogspot.com/-adFseWOu2cQ/VrryctSZ06I/AAAAAAAACY8/3OSY_ZR44SE/s200/image002.jpg" width="142" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><b><span style="font-size: small;"><span style="color: red;">पंजाबचे सिंह : लाला लजपत राय</span> </span></b></td></tr>
</tbody></table>
<br />
<br />
<b>हिंदू मुस्लिम तेढिचे कारण सांगताना लालाजी लिहितात :-</b><br />
<b><br /></b>
<b> </b>" गेले सहा महिने माझा बहुतेक वेळ <b>मुस्लिम कायदा व मुस्लिम इतिहास</b> यांचा अभ्यास करण्यात खर्च झाला आहे. यावरून माझे असे मत बनत चालले आहे कि - हिंदु मुस्लिम ऐक्य शक्य नाही आणि व्यावहारिक सुद्धा नाही . … मी मुस्लिम पुढार्यांवर विश्वास टाकायला पुर्णपणे तयार आहे . <b>पण कुराण आणि हदीस यातील आज्ञांचे काय ?</b> " ( ४ - २७५ आणि २७६ )<br />
<b><br /></b>
लजपत राय यांनी वरील पत्र देशबंधु चित्तरंजन दास यांना लिहिले होते . डॉ बाबासाहेब आंबेडकरांनी त्यांच्या पाकिस्तानवरील पुस्तकात ते पत्र उधृत केले आहे. <b>(Ref Dr B R Ambedkar Volume 8 page 275 - 276) </b><br />
<br />
<br />
<b><span style="color: red; font-size: large;">१९२४ : लालाजी फाळणीची योजना मांडतात : - </span></b><br />
<b><span style="color: red; font-size: large;"><br /></span></b>
पुढे जाउन लाला लजपत राय फाळणीची योजना मांडतात. वायव्य व इशान्य भारतातील मुस्लिम प्रांतांचे मुस्लिम संघराज्य व <b>उर्वरित भारताचे हिंदु संघराज्य</b> स्थापावे अशी लाला लजपत राय यांची सूचना आहे. चार मुस्लिम बहुल प्रांत वेगळे काढावे असे त्यांचे मत आहे. १) पूर्व बंगाल २) पश्चिम पंजाब ३) सिंध ४) बलोच आणि वायव्य सरहद्द प्रांत. नेमके हे चार प्रांत आज पाकिस्तान - बांग्लादेश या नावाने प्रसिद्ध आहेत.<br />
<br />
फाळणीची सूचना करणारे ते महत्वाचे हिंदु नेते आहेत . हे १९२४ साली घडते आहे . मुस्लिमांना इशारा देताना<br />
लालाजी म्हणतात -<br />
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<b><span style="color: red; font-size: x-large;">"</span> </b>आम्हाला जिहाद ची धमकी देऊ नका. <b>आम्ही खूप जिहाद पाहिले आहेत.</b> गेल्या बाराशे वर्षात आमच्या राष्ट्रीय अस्तित्वा विरुद्धच्या या घोषणा आम्ही दररोज ऐकल्या आहेत. आमच्या राष्ट्रासाठी बलिदान करण्यास आम्ही तयार आहोत. आम्ही धमक्यांना आणि दडपशाहीला भिणार नाही <b><span style="color: red;">"</span></b> ( ५-७३)</blockquote>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://4.bp.blogspot.com/-16_7HYk7Apc/Vrt2M8QZijI/AAAAAAAACZQ/NKuZjtZRaVM/s1600/photo%2B%25281%2529.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="320" src="https://4.bp.blogspot.com/-16_7HYk7Apc/Vrt2M8QZijI/AAAAAAAACZQ/NKuZjtZRaVM/s320/photo%2B%25281%2529.jpg" width="207" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: small; text-align: left;"><b><span style="color: blue;">आम्ही धमक्यांना भिणार नाही !</span></b></span></td></tr>
</tbody></table>
<br />
<br />
<b><span style="color: red; font-size: large;">१९२५ : लालाजी हिंदू महासभेचे अध्यक्ष : </span></b><br />
<br />
हिंदु महासभा हे काय प्रकरण आहे ? ते प्रथम समजून घ्यावे लागेल. <b>१९०६</b> साली मुस्लिम लीग ची स्थापना झाली . त्याला प्रत्युत्तर म्हणून लाला लजपत राय यांनी<b><span style="color: red;"> पंजाब हिंदु सभेची</span></b> स्थापना <b>१९०९</b> साली केली होती . पुढे अनेक प्रांतात हिंदु सभा स्थापन झाल्या आणि <b>१९१५</b> साली त्या सर्व गटांचे एकीकरण घडून <b><span style="color: red;">अखिल भारतीय हिंदु महासभेची</span></b> स्थापना झालेली आहे. लालाजी पहिल्या पासून हिंदु महासभेचे पालक आहेत.<br />
<br />
कोन्ग्रेस मध्ये सर्व विचाराची मंडळि पूर्वी असत. <b>कॉंग्रेस या शब्दाचा अर्थच मुळी एकीकरण - मंच सभा असा आहे . </b>त्यामुळे हिंदु महासभेचे पालक लालाजी <b>१९२० साली कॉंग्रेस चे अध्यक्ष</b> असतात. पुढे मुस्लिम प्रश्नावर खवळून ते कोन्ग्रेस पासून दूर जातात आणि १९२५ साली अ. भा. हिंदु महासभेचे अध्यक्ष होतात. हिंदू महासभेचे अध्यक्ष असताना ठणकावून सांगतात कि -<br />
<blockquote class="tr_bq">
<span style="color: red; font-size: x-large;"><b>"</b></span> हिंदुनि संघटित होणे कोणाला मुस्लिमविरोधी वा राष्ट्रविरोधी वाटले तर मी मनापासून सांगतो कि , हिंदुसभा दोन्हीही आहे <b style="color: red;">" </b>(५ -७४ ) </blockquote>
<br />
<b><span style="color: red; font-size: large;"> लाला जी धर्मांध होते काय ? </span></b><br />
<b><span style="color: red; font-size: large;"><br /></span></b>
मुस्लिम लीग च्या धमक्यांना भिक घालता कामा नये . इस्लाम धर्माचे लांगुलचालन करू नये. मुस्लिम मुजोरीला तोंड देण्यासाठी हिंदुनि संघटित व्हावे असे लाला लजपतराय म्हणतात. पण त्याना हिंदुच्या धर्मावरचे सनातनी राष्ट्र नको आहे . कट्टरता आणि धर्मांधता हिंदुत यायला नको आहे. देशबंधुना लिहिलेल्या ज्या पत्रात लालाजिंनी इस्लाम धर्म , कुराण यामुळे फाळणीची आवश्यकता मांडण्याचि सुरुवात केली होती त्याच पत्रात ते म्हणतात. <br />
<blockquote class="tr_bq">
<b><span style="color: red; font-size: x-large;">" </span></b>हिंदुना मी सांगेन कि , जर कोणि या देशात हिंदुराज्य स्थापण्याचे स्वप्न पाहत असेल तर ते मूर्ख व वेडे आहेत. <b><span style="color: red;">"</span></b> ( २-२३०)</blockquote>
<b>हिंदु धर्मात अनेक दोष आहेत. त्याचे निराकरण केले पाहिजे </b>असे मानणार्या आर्य समाजाचे लालाजी चाहते होते. पंजाबचे सिंह लाला लजपतराय यांच्या मृत्युनंतर श्रद्धांजली वाहताना डॉ बाबासाहेब आंबेडकर <b> ७ डिसेंबर १ ९ २ ८ </b> च्या बहिष्कृत भारत च्या अग्रलेखात म्हणतात -<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://2.bp.blogspot.com/-AZo37-koEFM/UkxHVB6w72I/AAAAAAAAApM/5siPRvgzKu0/s1600/Dr%2BAmbedkar.gif" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://2.bp.blogspot.com/-AZo37-koEFM/UkxHVB6w72I/AAAAAAAAApM/5siPRvgzKu0/s200/Dr%2BAmbedkar.gif" width="147" /></a></div>
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<b><span style="color: red; font-size: x-large;">" </span></b>लाला लजपत राय यांनी राजकारण आणि समाजकारण यात फारकत करून आपल्या पंगुपणाचे प्रदर्शन कधीच केले नाही .त्याकाळी लालाजिंचा आर्य समाज मुस्लिमांच्या आक्रमणापेक्षा जातीभेदादि हिंदु समाजाच्या अंतर्गत दोषांकडे अधिक लक्ष पुरवत असे . अस्पृश्यांच्या चळवळीबद्दल लालाजिंचि सहानुभूती कळकळीची होती <b><span style="color: red;">" </span></b> <b>- डॉ बाबासाहेब आंबेडकर</b></blockquote>
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
लालाजीं नी सं<b>पुर्ण स्वातंत्र्याचि मागणी केली नाही </b>. मर्यादित स्वराज्याची केली आहे. अखंड भारताचे संपुर्ण स्वातंत्र्य म्हणजे लोकसंख्येच्या बळावर मुस्लिम राज्य असे त्यांना वाटत असे. (२-२७० ) १९२५ च्या कलकत्त्याच्या <b>हिंदु महासभेच्या अध्यक्षपदावरुन बोलताना </b>लालाजींनि आधी लखनौ कराराचा निषेध केला आहे. आणि म्हटले आहे : -<br />
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<b><span style="color: red; font-size: x-large;">"</span></b> ज्या लोकसत्ताक राज्यात भारतातील हिंदु मुसलमान व अन्य धर्मीय हे त्या धर्माचे नव्हे तर भारतीय म्हणुन साभागी होऊ शकतील अशा <b>स्वराज्याचे</b> आम्ही आग्रही समर्थन करतो . <b><span style="color: red;">" </span></b> (२ -२३०) </blockquote>
<br />
<br />
<b><span style="color: red; font-size: large;"> सेक्युलर भारतासाठी फाळणी </span></b><br />
<br />
भारत सेक्युलर ठेवण्यासाठी लालाजींच्या हिंदु महासभेला फाळणी हवी आहे . फाळणी झाल्यानंतर येथील मुस्लिमांना तिकडे पाठवुन द्यावे असे लाला लजपत राय म्हटलेले नाहीत. मुस्लिम लोकसंख्येच्या बळावर मुस्लिम लीग धमक्या देतो आहे . फाळणी झाली कि मुस्लिम लोकसंख्या कमी होईल आणि मग उरलेल्या मोजक्यांना आपण आपल्या राष्ट्रीय सेक्युलर प्रवाहात सामील करून घेऊ असे त्यांना वाटत असावे. लालाजिंचे विचार दोन लोकांनी पुढे चालवले -<b> पण वेगवेगळ्या अर्थाने </b>! ते दोघे आहेत सावरकर आणि जिन्हा !<br />
<br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://2.bp.blogspot.com/-MRdFEh0Fdo0/VruJ-0ZuLUI/AAAAAAAACZg/XVHQlZ7AV80/s1600/download.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="212" src="https://2.bp.blogspot.com/-MRdFEh0Fdo0/VruJ-0ZuLUI/AAAAAAAACZg/XVHQlZ7AV80/s320/download.jpg" width="320" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="color: blue;"><b><span style="font-size: large;">लालाजींचे विचार सावरकर आणि जिन्हा उधृत करतात</span><span style="font-size: small;"> </span></b></span></td></tr>
</tbody></table>
<br />
<b>१९३७</b> साली सावरकरांनी हिंदु महासभेच्या अध्यक्षपदावरुन लाला लजपत रायांचा <b>वारसा पुढे </b>चालवला आहे. हिंदू आणि मुसलमान हि दोन राष्ट्रे आहेत . त्यात एकता होणे अवघड आहे असा <b>द्वि राष्ट्रवाद</b> सावरकरांनी सत्य म्हणून मांडला. मुस्लिम लीगच्या दादा गिरीला तोंड देण्यासाठी हिंदुनि संघटित व्हावे . पण फाळणी मात्र करू नये असे सावरकरांचे मत होते. या दोन राष्ट्रांनी एकाच देशात रहावे. मुस्लिमांना लोकसंख्येच्या प्रमाणात राखीव जागा द्याव्यात . पण त्यांच्या अव्वाच्या सव्वा मागण्या मान्य करू नयेत . देशाचे संविधान निधर्मी सेक्युलर <b>विज्ञान निष्ठ</b> असावे असे सावरकरांचे स्पष्ट मत आहे . हे <b>लाला लजपत रायांचेच विचार हिंदु महासभेच्या नव्या अध्यक्षाने पुढे न्यावेत </b>हे हि अतिशय नैसर्गिक आहे . </div>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
<div>
<b><span style="color: red; font-size: large;">१९४० : जिन्हा लालाजिंचे दाखले देतात </span></b></div>
<div>
<b><span style="color: red; font-size: large;"><br /></span></b></div>
<div>
विज्ञान निष्ठा , सेक्युलर भारत असल्या भानगडी मुस्लिम लीग ला मान्य नव्हत्या . मुस्लिम लीगच्या १९४० सालच्या अध्यक्ष पदावरून आपले मत सिद्ध करण्यासाठी महम्मद अली जिन्हांनि लाला लजपत राय यांचेच दाखले दिले आहेत. जिन्हा म्हणतात </div>
<div>
<br /></div>
<blockquote class="tr_bq">
<span style="color: red; font-size: x-large;">"</span> मुसलमान नेते कुराण आणि हदीसच्या आज्ञा तोडू शकत नाहीत. हे <b>लाला लजपतचे मत अगदी अचूक आहे.</b> लाला भारतातील सात कोटि मुस्लिमांना भीत नसत पण ते अफगाणिस्तान , अरेबिया तुर्की या एकत्रित मुस्लिम उम्मत ला भीत असत <b><span style="color: red;">" </span></b></blockquote>
हिंदुना धमक्या द्यायला आणि आपल्या द्वि राष्ट्र वादाचे समर्थन करायलाही <b>जिन्हा लालाजिंचे विचार </b>उधृत करतात हे लक्षणिय आहे.<br />
<br />
<br />
<span style="color: red; font-size: large;"><b>फाळणी एका वरदान </b></span><br />
<span style="color: red; font-size: large;"><b><br /></b></span>
डॉ आंबेडकर सनातन धर्माचे विरोधक होते. पण हिंदु समाजाच्या हिताची त्यांना काळजी होती . फाळणी झाल्यानंतर <b>१ ९ ५ ५ </b>साली - बाबासाहेब म्हणाले होते. -- <br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://2.bp.blogspot.com/-AZo37-koEFM/UkxHVB6w72I/AAAAAAAAApM/5siPRvgzKu0/s1600/Dr%2BAmbedkar.gif" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://2.bp.blogspot.com/-AZo37-koEFM/UkxHVB6w72I/AAAAAAAAApM/5siPRvgzKu0/s200/Dr%2BAmbedkar.gif" width="147" /></a></div>
<blockquote class="tr_bq">
<b><span style="color: red; font-size: large;">"</span></b> पाकिस्तान पासून भारत वेगळा झाला याचा मला आनंद झाला होता . तसे पाहता मीच पाकिस्तानचा तत्वज्ञ होतो. मी फाळणीचे समर्थन केले ते यासाठी कि , केवळ फाळणीमुळे हिंदु स्वतंत्रच नव्हे तर मुक्त होऊ शकणार होते . जर भारत अखंड राहिला असता तर हिंदुना मुस्लिमांच्या दयेवर जगावे लागणार होते. जर फाळणी झाली नसती तर अखंड भारतात एका देशाचे पण दोन राष्ट्रांचे सरकार अस्तित्वात आले असते आणि या दोन राष्ट्रांपैकी मुसलमान हि निश्चितपणे शासनकर्ति जमात बनली असती . <b><span style="color: red;">"</span></b> (६-१४६) <b style="font-size: x-large;"> </b></blockquote>
<br />
<br />
<br />
<b>फाळणीचे कारण सांगताना बाबासाहेब लिहितात - </b><br />
<br />
" इस्लामी बंधुत्व हे सर्व मानवांसाठी नाही. ते फक्त मुस्लिमांपुरतेच मर्यादित आहे. मुस्लिम बंधुसंघा ( Corporation) साठी सर्व प्रेम व फायदे आहेत . जे मुस्लिम बंधुसंघाबाहेर आहेत त्यांकरता घृणा आणि शत्रुत्व याशिवाय काहीही नाही ..... भारताला आपली मातृभूमी आणि हिंदुना बांधव मानण्याची परवानगी - इस्लाम धर्म सच्च्या मुस्लिमाला देत नाही . " (४-३३०) <br />
<br />
<br />
<div>
हिंदु बहुसंख्येचा भारत सेक्युलर राहण्याच्या शक्यता अधिक आहेत .<b> भारत सेक्युलर राहावा म्हणुन डॉ आंबेडकरांनी फाळणीचे समर्थन केलेले आहे. </b>लाला लजपत राय यांनीही याच कारणाने फाळणीचे समर्थन केलेले आहे. दोन राष्ट्रांचे वास्तव मान्य करूनही फाळणी नको ! हि सावरकरांची भूमिका मात्र कोड्यात टाकणारी आहे !!</div>
<div>
<br />
<br /></div>
<div>
सर सय्यदांनी प्रथम <b>१८८७ </b>साली द्विराष्ट्रवादाची तुतारी फुंकली होती . पुढे <b>१९२४ </b>ला लाला लजपतराय , <b>१९३७ </b>ला सावरकर आणि<b> १९४० </b>ला जिन्हा हीच द्विराष्ट्रवादाची भूमिका मांडत आहेत. निष्कर्ष वेगळे असले असले तरी जिन्हा , सावरकर, सर सय्यद , लाला लजपत राय आणि डॉ आंबेडकर यांचे एका बाबतीत मात्र एकमत आहे .<b> --</b><br />
<blockquote class="tr_bq">
<b>इस्लाम धर्म आणि कुराणानुसार द्वि राष्ट्र वाद सत्य आहे . आणि हि धार्मिक आज्ञा मुस्लिम समाज सोडणार नाही ! </b></blockquote>
</div>
<div>
<b><br /></b></div>
<div>
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-JS5tW7a9L2U/VrulBVBth_I/AAAAAAAACZw/KQ38hiSRGgg/s1600/Presentation1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="395" src="https://4.bp.blogspot.com/-JS5tW7a9L2U/VrulBVBth_I/AAAAAAAACZw/KQ38hiSRGgg/s640/Presentation1.jpg" width="640" /></a></div>
<div>
<br /></div>
<div>
</div>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
<div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px;">
<span style="line-height: 19.32px;">-----------------</span></div>
<div style="background-color: white; margin-bottom: 6px;">
<div style="font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px;">
<span style="line-height: 19.32px;"><b><span style="color: blue; font-size: large;">संदर्भ </span></b></span></div>
<div style="font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.32px;">
<span style="line-height: 19.32px;"><b><span style="color: blue; font-size: large;"><br /></span></b></span></div>
<span style="line-height: 19.32px;"><span style="color: blue; font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif; line-height: 19.32px;"><b>(८ - ३२०) हा संदर्भ ८ व्या संदर्भ ग्रंथातील ३२० वे पान असा वाचावा . </b></span></span><br />
<span style="line-height: 19.32px;"><span style="color: blue; font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif; line-height: 19.32px;"><b><br /></b></span></span></div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px;">
<span style="line-height: 19.32px;">(१) </span><span style="line-height: 19.32px;">Gandhi: Pan-Islamism, Imperialism, and Nationalism in Ind</span><span style="line-height: 19.32px;">ia. </span><span style="line-height: 19.32px;">B. R. Nanda - OUP (1889)</span></div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; margin-bottom: 6px;">
<span style="line-height: 19.32px;"><br /></span></div>
<div style="background-color: white; margin-bottom: 6px;">
<span style="color: #141823; font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif;"><span style="font-size: 14px; line-height: 19.32px;">(२) गांधी आणि कोन्ग्रेस ने अखंड भारत का नाकारला ? मोरे शेषराव - राजहंस प्रकाशन</span></span></div>
<div style="background-color: white; margin-bottom: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; margin-bottom: 6px;">
<span style="color: #141823; font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif;"><span style="font-size: 14px; line-height: 19.32px;">(३)</span></span><span style="background-color: transparent;">२६ नोव्हेंबर ते १७ डिसेंबर १९२४ या काळात लाला लजपत राय यांनी ट्रिब्युन वर्तमानपत्रातले लेख (सौजन्य कोलंबिया युनिव्हर्सिटि) </span><span style="background-color: transparent;"> त्याची लिंक : .</span><span style="color: #141823; font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif;"><span style="font-size: 14px; line-height: 19.32px;"><a href="https://www.blogger.com/goog_1444631281"> </a></span></span><span style="background-color: transparent; font-size: 14px; line-height: 19.32px;"><span style="color: #141823; font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif;"><a href="http://www.columbia.edu/itc/mealac/pritchett/00islamlinks/txt_lajpatrai_1924/txt_lajpatrai_1924.html">http://www.columbia.edu/itc/mealac/pritchett/00islamlinks/txt_lajpatrai_1924/txt_lajpatrai_1924.html</a></span></span><br />
<span style="background-color: transparent; font-size: 14px; line-height: 19.32px;"><br /></span>
<span style="background-color: transparent; font-size: 14px; line-height: 19.32px;">४) Dr B R Ambedkar Volume 8 : पाकिस्तान ऑर पार्टिशन ऑफ इंडिया </span><br />
<span style="background-color: transparent; font-size: 14px; line-height: 19.32px;"><br /></span>
<span style="background-color: transparent; font-size: 14px; line-height: 19.32px;">५) </span><span style="font-size: 14px; line-height: 19.32px;">Hindu Nationalism: Origins, Ideologies and Modern Myths </span><span style="font-size: 14px; line-height: 19.32px;">by Chetan Bhatt</span><br />
<span style="font-size: 14px; line-height: 19.32px;"><br /></span>
<span style="font-size: 14px; line-height: 19.32px;">६) Volume 1. Dr. Babasaheb Ambedkar, writings and speeches, Volume 1. Education Dept.,Govt.of Maharashtra.(1989) </span></div>
</div>
</div>
Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-50438744534496927512016-02-08T05:43:00.002+05:302021-08-09T23:29:22.273+05:30निरंजन टकलेंचि शेळी : बें बें सावरकर<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<b><span style="color: blue; font-size: x-large;">निरंजन टकलेंचि शेळी : बें बें सावरकर</span></b><br />
<br />
महापुरुष हि कल्पना मला मान्य नाही. महात्मा गांधीजी , पंडित नेहरू किंवा नेताजी बोस प्रमाणेच सावरकर एक मनुष्य होते आणि त्यामुळे त्यांकडे चुकण्याचा - शिकण्याचा - स्वत:ला बदलण्याचा अधिकार आहे, असे मला वाटते. हिमालया एव्हढ्या चुका करण्याचा - असा अधिकार प्रत्येक माणसाला असतो . त्यातून नवे शिकण्याचा अधिकार सुद्धा असतो . पण नाशिक स्थित टकले सावरकरांना माणुस समजत नाहीत -<br />
<br />
टकले सावरकरांना भ्याड आणि पळपुटि शेळी म्हणून हिणवतात. शेळीला केले सिंह - सावरकर - अ ल्यांब लायनाइज्ड असा लेख त्यांनी द वीक मध्ये लिहिला आहे. सावरकर हा माणुस नसून (भित्री ) शेळी होती असे टकलेने सिद्ध केले असते तर ठीकच ! पण तसे न करता त्यांनी ५००० शब्दाहून अधिक थापाच थापा मारल्या आहेत .<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-WNIBntyTQL8/VrexBFTWlYI/AAAAAAAACWs/c1ElBm43XcY/s1600/340701-veer-savarkar.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="215" src="https://3.bp.blogspot.com/-WNIBntyTQL8/VrexBFTWlYI/AAAAAAAACWs/c1ElBm43XcY/s400/340701-veer-savarkar.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
<span style="color: blue; font-size: large;">खोटे पुरावे , चुकीच्या तारखा, लबाड निष्कर्ष </span><br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><br /></span>
टीव्हीवर बोलताना टकले (२१/१५ / १० इत्यादी ) हजारो कागदपत्रे आर्काइव्हस मधून वाचल्याचा बाता मारतात . वास्तवात त्यांनी एकही मूळ पुरावा वाचलेला नाही. एकही अस्सल कागद पत्राचा संदर्भ दिलेला नाही. बाकी सोडा हो - टकल्यांनि सावरकर चरित्र सुद्धा वाचलेले नाही . टकलेंचा लेख पाच हजार शब्दाहून मोठा आहे . त्यात एकही मूळ कागद नाही . एकही नवा पुरावा नाही . अशा बेशिस्त खोटारड्याला मराठी सुशिक्षित लोक अभ्यासक समजू लागले आहेत. टकले हा भाडोत्री माणुस आहे. सगळ्यात मोठी गंमत म्हणजे टकलेने<br />
य दि फ़डकेंना कट्टर सावरकरवादी - स्त्रोञ्च सावरकराइट म्हटले आहे . ज्यांनी थोडे बहुत वाचन केले आहे अशी मराठी माणसे या टाकल्यांच्या स्त्रोञ्च विनोदावर ख्खो ख्खो ख्खो हसतील ! <br />
<br />
निरंजन टकले स्वत:च्या (आड ) नावाबद्दल फारच सेन्सिटिव्ह आहेत.<b> </b><span style="color: blue;"><b>त्याला टकल्या म्हटले की राग येतो .</b> </span>सावरकर माणूस नसून शेळी आहे . परत <b><span style="color: blue;">ती</span></b> <b><span style="color: blue;">सावरकर भित्री शेळी आहे</span></b> --- हे याच ४२० केस चे मत आहे. . <b>ज्याला सावरकराना माणूस म्हणायचे नाही - त्याच्या आडनावाची चिंता मी तरी करणार नाही . </b>बाकी त्यानी मारलेल्या थापा पाहुया …<br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><br /></span>
<span style="color: blue; font-size: large;"><b>सर्वात मोठी थाप </b></span><br />
<br />
सावरकर विषयक लिहिताना गांधीजिंच्या खुनाचे भांडवल केले पाहिजे हा फुरोगामी नियम निरंजनाने पाळला आहे . पण पुन्हा पुन्हा खोटे आणि पुरावे शून्य ! कपूर आयोगात पुरावे आहेत असे निरंजन टकलेंचे मत आहे. . मग हा कथित शोध पत्रकार गंमत करतो आणि त्याच्या लेखाच्या शेवटच्या परिच्छेदात म्हणतो - कि कपूर आयोग <span style="color: blue;">२२ मार्च १९६५ </span>रोजी स्थापन झाला . टकल्या खान्कून खोटे बोलतो आहे. कपूर आयोग स्थापन झाला <span style="color: blue;">२१ </span><span style="color: blue;">नोव्हेबर १९६६ साली</span> . शोध पत्रकाराने तारीख का बदलली ? या खोट्या तारखे मागचे कारण फार इंटरेस्टिंग आहे !<br />
<br />
कपूर आयोग इंटर्नेट वर उपलब्द्ध आहे. कपूर कमिशन असे गुगल वर टाइप केले तर तो मिळेल. त्याच्या सातव्या पानाचा स्क्रीन शॉट खाली देतो आहे .<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-0dZlxHKYukA/VrewWnreV2I/AAAAAAAACWo/xk5r9JHOG6w/s1600/kapoor%2Bdate.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="362" src="https://3.bp.blogspot.com/-0dZlxHKYukA/VrewWnreV2I/AAAAAAAACWo/xk5r9JHOG6w/s640/kapoor%2Bdate.JPG" width="640" /></a></div>
<br />
<br />
-------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />
<br />
<br />
टकल्याने कपूर आयोग १९६५ साली स्थापन झाला असे तद्दन खोटे त्याच्या लेखात लिहिले आहे . टकले नामक शोध पत्रकार खोटे बोलतो -- कारण त्याला खोटे निष्कर्ष काढायचे आहेत. सावरकरांचा मृत्यू फेब्रुवारी १९६६ सालचा आहे . कपूर आयोग १९६५ साली दाखवला कि बर्याच थापा मारता येतात.<br />
<br />
<span style="color: blue;"><b>१९६५ साली पाठक आयोग</b></span> स्थापन झाला आणि जस्टिस कपूर नोव्हेंबर १९६६ साली नियुक्त झाले - असे स्वत: जस्टिस कपुरनीच त्या कपूर आयोगात लिहिले आहे. पण <span style="line-height: 24px;">निरंजन टकल्यांनि </span><b><span style="color: blue;"> तारीख बदलली</span></b> - कारण त्यांना त्याच्या मालकांनी भाडोत्री निष्कर्ष काढण्यासाठी कामावर ठेवले आहे . जो आयोग सावरकर मेल्यानंतर काम सुरु करतो तो कपूर आयोग टक्ल्यांनि एक वर्ष अलिकडे खेचला आहे !! बिच्चारे कपूर ! वस्तुत: आधीच्या आयोगांनी पुरेसे काम केले नाही म्हणून कपूर नियुक्त झाले होते.<br />
<br />
<span style="background-color: white;">या शेळी लेखात टकले लिहितात </span><br />
<span style="background-color: yellow;"><br /></span>
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<span style="background-color: yellow;">"The report, however, came too late. Savarkar died on February 26, 1966, weeks after he stopped taking food and medicines. "</span></blockquote>
लेखकाचे उद्देश इथेच स्पष्ट होतात. रिपोर्ट उशिरा आला असे त्याला म्हणायचे आहे.<br />
वस्तुत: <b><span style="color: blue;">सावरकरांना फासावर चढवायची टकल्याची संधि हुकली ती रिपोर्ट उशिरा आला म्हणून नाही . तर टकल्याने तारीख चुकवली म्हणून !</span></b><br />
<br />
<b><span style="color: blue;"></span></b>सावारकर मेल्यानंतर जस्टिस कपूर आयोगाचे काम सुरु झाले . हे तर लेखक लपवतोच पुन्हा खोट्टारड्या थापाडेपणाचि मजल गाठत म्हणतो - कि , कपूर आयोगापुढे सावरकरांचे अंगरक्षक अप्पा कासार आणि दामलेंचि साक्ष झाली आहे . आणि या साक्षितुन सावरकर गोडसे संबंध सिद्ध होतात ! <b><span style="color: blue;">खोटे बोलण्याच्या सर्व मर्यादा त्यांनी पार पाडल्या आहेत !! </span></b><br />
<br />
<span style="line-height: 24px;">निरंजन</span> समर्थक फ़ुरोगाम्यांनि समजून घ्यावे कि <b><span style="color: blue;">कपूर आयोगासमोर अप्पा कासार आणि दामलेंचि साक्ष झालीच नव्हती.</span></b><br />
<b><span style="color: blue;"><br /></span></b>
<b><span style="color: blue;">अजिबात नाही . </span></b><br />
<b><span style="color: blue;"><br /></span></b>
<b><span style="color: blue;">टकल्याची हि शुद्ध थाप आहे .</span></b> कपूर आयोग जो इंटर्नेट वर उपलब्ध आहे - त्यात साक्षिदारांचि लिस्ट आहे - त्यात कासार / दामले हि नावे नाहीत . खोटार्डेपणा हा निरंजन टाकल्यांच्या चारीत्र्या वरचा<b><span style="color: red;"> डार्केस्ट स्पोट</span></b> होय .<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-KLbJI55_GZA/VrpZtlPHQPI/AAAAAAAACYQ/4wB3LGi1bbs/s1600/savarkar022.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://4.bp.blogspot.com/-KLbJI55_GZA/VrpZtlPHQPI/AAAAAAAACYQ/4wB3LGi1bbs/s200/savarkar022.jpg" width="160" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b><br /></b></span>
<span style="color: blue; font-size: large;"><b><br /></b></span>
<span style="color: blue; font-size: large;"><b>इस्लाम समर्थक टकले </b></span><br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b><br /></b></span>
टकल्यांनि त्यांच्या लेखात एकही नवा पुरावा दिलेला नाही. शमसुद्दीन इस्लामला मात्र ठीक ठिकाणी कोट केलेले आहे - सेड इस्लाम असे टकल्याच्या लेखात ठिकठीकाणी येते - हा शमसुद्दिन इस्लाम कोण आहे ? या इस्लामने शिवाजी महाराजांबद्दल काय लिहिले आहे ? ते मी सविस्तर लिहिणारच आहे .<b><span style="color: blue;"> </span></b><span style="line-height: 24px;">निरंजन</span> द पत्रकार - लिहितो कि , सावरकरांनि फ़ाळणिला कारणीभूत ठरलेला - दोन राष्ट्राचा सिद्धांत मांडला - आणि जिन्हांच्या मुस्लिम लीग ने तो उचलून धरला . म्हणजे हि आयडीया सावरकरांनि जिन्हांना दिली !! , टकल्यांचे मुळ वाक्य असे ,<br />
<br />
<span style="color: purple; font-size: x-small;">"<span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; background-color: white; font-family: Roboto-Regular; line-height: 24px;">Thus, the theory of two nations, first proposed in Essentials of Hindutva, was passed as a resolution of the Mahasabha in 1937. Three years later, the All-India Muslim League, led by Jinnah, adopted the concept in its Lahore session."</span></span><br />
<span style="color: purple; font-size: x-small;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; background-color: white; font-family: Roboto-Regular; line-height: 24px;"><br /></span></span><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; background-color: white; font-family: Roboto-Regular; line-height: 24px;">निरंजन नेहमीप्रमाणे खोटे बोलतो आहे . </span><span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"> सर सय्यदांनी प्रथम १८८७ साली द्विराष्ट्रवादाची तुतारी फुंकली होती त्यावेळी गांधिजी शाळकरी वयाचे होते आणी चार वर्षाचे सावरकर नुकतेच बोलायला शिकले होते. द्विराष्ट्रवादाच्या मागणीसाठी या दोन्ही लहानग्यांना जवाबदार ठरवणे हे बालिशपणाचेच ठरेल. परत लाल बाल पाल मधले - लाला लाजपत राय काय म्हटले होते ? <b><span style="color: blue;">हिंदु - मुस्लिम ऐक्याबद्दल ?? </span></b></span></span><br />
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span>
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;">१९२४ सालच्या आधीपासून लाला लजपतराय फाळणीची बीजे रोवत आहेत. इस्लाम हा एक असहिष्णू धर्म आहे. आणि <b><span style="color: blue;">इस्लाम धर्म, </span></b> <b><span style="color: blue;">कुराण, हदीस मध्ये हिंदुंचे हत्याकांड करावे असे स्पष्ट आदेश आहेत .</span></b> असे लजपतराय म्हणतात . लाजपत राय हिंदु महासभेचे सर्वेसर्वा आधीपासून होते - आणि हिंदू लजपत रायांच्या हत्येचा सूड घेण्याच्या केस मध्ये (सोडर्स मर्डर केस ) <b><span style="color: blue;">नास्तिक भगतसिंग हसत फाशीवर चढला</span></b> . हे टकल्याला माहित असण्याचे कारण नाही . मुळ कागद पत्रे सोडाच . इतिहासाचे पाठ्यपुस्तक सुद्धा या शोध पत्रकाराने वाचलेले नाही . <span style="color: blue;"><b>लाला </b><b> लजपत राय लिहितात </b></span></span></span><br />
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span>
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;">" गेले सहा महिने माझा बहुतेक वेळ मुस्लिम कायदा व मुस्लिम इतिहास यांचा अभ्यास करण्यात खर्च झाला आहे. यावरून माझे असे मत बनत चालले आहे कि - हिंदु मुस्लिम ऐक्य शक्य नाही आणि व्यावहारिक सुद्धा नाही . … मी मुस्लिम पुढार्यांवर विश्वास टाकायला पुर्णपणे तयार आहे . पण कुराण आणि हदीस यातील आज्ञांचे काय ? " </span></span><b style="line-height: 24px;">(Ref Dr B R Ambedkar Volume 8 page 275 - 276) </b></blockquote>
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span>
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;">अर्थात थापेबाज टकल्याने आधी सावरकरच वाचलेले नाहीत मग हिंदु महासभेचे पूर्वसुरी <b>लाला लाजपत राय काय लिहितात ? </b> हे कसे माहित असणार ? आणि लाजपत राय च्या हि आधी १८८७ साली सय्यदांनि द्वि राष्ट्रवादाची तुतारी फुंकली होती हे तरी कसे कळणार ? बाकी कुराण आणि हदीस वाचून इस्लाम तटस्थपणे समजून घ्यावा हि अपेक्षा <b>शमसुद्दिन इस्लामच्या शिष्य गणांकडून करता येत नाही . </b></span></span><br />
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span>
<span style="color: blue; font-family: Roboto-Regular; font-size: large;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span>
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><span style="color: blue; font-size: large;">नीच मनोवृत्ती : लबाड समर्थक </span></span></span><br />
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><span style="color: blue; font-size: large;"><br /></span></span></span>
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;">सावरकरांच्या माफीवर निरंजन बरेच तेवले आहे. लेखानुसार सावरकर नउ वर्ष आणि दहा महिने जेल मध्ये होते . टकल्या किती दिवस जेल मध्ये होता ? आणि कोणत्या कारणासाठी ?? असो</span></span><br />
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-pzPm9PskEN0/VrfWOBm6NkI/AAAAAAAACXE/5FXzRikyFCE/s1600/36November-14-1913.jpg.image.400.525.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="640" src="https://3.bp.blogspot.com/-pzPm9PskEN0/VrfWOBm6NkI/AAAAAAAACXE/5FXzRikyFCE/s640/36November-14-1913.jpg.image.400.525.jpg" width="484" /></a></div>
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span>
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span>
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;">हा शोध पत्रकार लिहितो कि <b>सावरकरांनी कोलु चालवलाच नाही !</b> निरंजन ब्रिगेडी असावा . स्वत:चेच खंडन करणारे पुरावे हा पढतमूर्ख स्वत:च्याच लेखात देतो आहे. सावरकरांचे माफीपत्र म्हणून एक स्क्यान त्यांनी स्वत:च्या लेखात टाकला आहे . त्यात माफी तर नाहीच . भारतीय जेल मध्ये टाका - असे सावरकरांचे निवेदन दिसते . नेमक्या त्याच स्क्यान मध्ये - कोलु चा उल्लेख (ओइल मिल ) सावरकरांनी केला आहे . निरंजनाने कोणत्या लॉजिकने सावरकरांनी कोलु चालवलाच नाही असे म्ह्टले ? - ते कळायला मार्ग नाही . टक्ल्याच्याच लेखात आलेले सावरकरांचे वाक्य असे आहे - </span></span><span style="line-height: 24px;"> </span><br />
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span>
<span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; font-family: Roboto-Regular; line-height: 24px;">" त्याच काळात मला कोइर च्या कामास जुंपले गेले माझे हात रक्त्बंबाळ झाले आणि नंतर मला तेलाच्या घाणीस (कोलु ) जुंपले गेले . येथील (अंदमानातील ) सर्वाधिक कष्ट दायक शिक्षा. " -<b> सावरकर</b> </span><br />
<span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; font-family: Roboto-Regular; line-height: 24px;"><br /></span>
<span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; font-family: Roboto-Regular; line-height: 24px;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-t0kL5-_MlIY/VWbAREXP18I/AAAAAAAABfI/FmurLUMzIdQ/s1600/P1202950.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://3.bp.blogspot.com/-t0kL5-_MlIY/VWbAREXP18I/AAAAAAAABfI/FmurLUMzIdQ/s320/P1202950.jpg" width="320" /></a></div>
<span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; font-family: Roboto-Regular; line-height: 24px;"><br /></span><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; font-family: Roboto-Regular; line-height: 24px;"><span style="line-height: 24px;"> नाशिकच्या निरंजन टकल्यांचे फ़ेकाड्पंथि लॉजिक इथेच संपत नाही .</span><b><span style="color: blue;"><span style="line-height: 24px;"> बंडल ऑफ कोण्ट्राडिक्श्न या चैकटित त्याने आणखी धमाल केली आहे . निरंजन टकले लिहितात कि माझी जन्मठेप या पुस्तकात मात्र सावरकरांनि माफ़िपत्राचा उल्लेख केलेला नाही .</span></span><span style="color: red; line-height: 24px;"> </span></b><span style="line-height: 24px;"><b style="color: red;">हि खोटार्डेपणाचि लिमिट झाली . </b>निरंजन <b><span style="color: blue;"><span style="line-height: 24px;">टकले </span></span></b>नि<b style="color: red;"> </b></span><span style="line-height: 24px;">माझी जन्मठेप हे पुस्तक वाचले असते तर तसा उल्लेख अगदी स्पष्टपणे अनेकदा आला आहे हे त्याना कळले असते. </span></span><br />
<span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; font-family: Roboto-Regular; line-height: 24px;"><span style="line-height: 24px;"><br /></span></span>
<span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; font-family: Roboto-Regular; line-height: 24px;">( </span><span style="background-color: #fefefe; color: #373e4d; font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif; font-size: 12px; line-height: 15.36px; white-space: pre-wrap;">'आत्महत्या, भ्रम, धरपकड आणि दुसरा व तिसरा संप' या प्रकरणातील क्रॅडॉकबरोबर झालेली चर्चा पहा. प्रकरणाच्या शेवटी आहे. </span><span style="background-color: #fefefe; color: #373e4d; font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif; font-size: 12px; line-height: 15.36px; white-space: pre-wrap;">चौथा संप आणि शरीर स्वास्थ्याचा बिघाड यातही सविस्तर विवेचन आलेले आहे )</span><br />
<span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; font-family: Roboto-Regular; line-height: 24px;"><br /></span>
<span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; font-family: Roboto-Regular; line-height: 24px;">माझी जन्मठेप या पुस्तकात सावरकरांनी माफ़ि प्रकरण सविस्तर लीहिले आहे . पण सावरकरांच्या या पुस्तकात तसा उल्लेखच नाही असा दिव्य शोध दिवट्या निरांजनाने लावला आहे. माझी जन्मठेप मधील काही पानांचे स्क्यान : - </span><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-ufUYKuHKOvk/Vrmy8JPRyAI/AAAAAAAACX8/4YhS63yj8H4/s1600/12665772_954234834668651_484407470_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="253" src="https://4.bp.blogspot.com/-ufUYKuHKOvk/Vrmy8JPRyAI/AAAAAAAACX8/4YhS63yj8H4/s320/12665772_954234834668651_484407470_n.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://2.bp.blogspot.com/-EehK4jqXr7k/VrmvN16qWJI/AAAAAAAACXw/ElMUGe6-lxk/s1600/12695283_954243954667739_1524993711_o.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="278" src="https://2.bp.blogspot.com/-EehK4jqXr7k/VrmvN16qWJI/AAAAAAAACXw/ElMUGe6-lxk/s400/12695283_954243954667739_1524993711_o.jpg" width="400" /></a></div>
<span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; font-family: Roboto-Regular; line-height: 24px;"><br /></span>
<span style="color: blue;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; font-family: Roboto-Regular; line-height: 24px;"><br /></span>
<span style="font-size: large;"><b><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; font-family: Roboto-Regular; line-height: 24px;"> </span><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; font-family: Roboto-Regular; line-height: 24px;">बाकी टकल्याचे अंध समर्थक त्याहून घातक आहेत. </span></b></span></span><br />
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span><span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;">रत्नागिरीत सावरकरांनी हिंदुसभा हे एक समाज सुधारणा मंडळ स्थापन केले होते . त्याचा हिंदु महासभेशी काहीही संबंध नाही . थापा मारण्याच्या ओघात हिंदुसभा हे समाज सुधारणा मंडळ आणि हिंदु महासभा हा राजकीय प्ल्याटफ़ोर्म यातला फरक लेखकाने बेमालूम दडपला आहे . </span></span><br />
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span>
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;">पुढे सावरकर थेट हिंदु महासभेत गेलेले नाहीत आधी स्वराज्य पक्षात गेलेले आहेत , मग बर्याच काळाने<b> लाला लाजपतराय</b> यांच्या हिंदु </span></span><span style="line-height: 24px;">महा</span><span style="line-height: 24px;">सभेत सावरकरांनी प्रवेश केला …</span><br />
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span>
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;">माफिचे उत्तरकांड हि निरंजन निरंतर खोटेच बोलतो आहे . </span></span><br />
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span>
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;">कथित माफी नंतर सावरकर सुटलेले नाहीत सावरकर फक्त भारतातल्या जेल मध्ये हलवले गेले. आणि त्यांचे हिंदुत्व हे पुस्तक सुद्धा जेल मध्ये लिहिलेले आहे . इथेही थाप !</span></span><br />
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span>
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;">ते पुन्हा जेल मध्येच राहिले आणि नंतर रत्नागिरीत स्थान बद्धतेत राहिले. तिथेही सावरकरांच्या उद्योगात खंड पडलेला नव्हता . रात्नागीरीतली एक महत्वाची घटना टाकलेंच्या लेखात येते . </span></span><br />
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span>
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;">रत्नागिरी कालखंडात क्रांतिकारक विनायक चव्हाण यांनी ब्रिटीशांवर गोळ्या झाडल्या . हे चव्हाण सावरकरांचे अनुयायी होते <b><span style="color: blue;">असे टकल्याने स्वत:च्याच लेखात लिहिले आहे .</span></b> परत <b><span style="color: blue;">थोबाड</span></b> <b><span style="color: blue;"> वर करून</span> </b>विचारतो आहे - </span></span><br />
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;">कि सावरकरांनी अंदमान नंतर रत्नागिरीत काय केले ?</span></span><br />
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span>
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><span style="color: blue; font-size: medium;">थोबाड फुटले असते </span></span></span><br />
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><span style="color: blue; font-size: large;"><br /></span></span></span>
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;">शिवसैनिक जुन्या फार्मात असते तर टकल्या विरुद्ध आंदोलन फुटले असते. सुदैवाने सैनिक सध्या विवेकी झाले आहेत . हिंदुत्व हा शब्द १९४७ नंतर पहिल्यांदा उद्गारणार्या वडीलधार्या व्यक्तीवर हलकट दर्जाची टिका करूनही - या खोटारड्याला फक्त वैचारिक विरोधाचा सामना करावा लागतो आहे . हि अतिशय समाधानकारक बाब आहे . <b> हा विवेक वाद असाच रहावा !!</b></span></span><br />
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span>
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;">पण निरंजन टकले यांकडे थोडाही विवेक नाही . धमक्या देणे , हमारी तुमरीवर येणे , लोकांना नपुंसक म्हणणे , बंदुका गोळ्या अशी भाषा वापरणे हि टकल्यांचि वैचारिकता ! यापेक्षा अल्पशिक्षित सैनिक सभ्य आहेत . टकल्यां सारखि भाषा वापरून मला माझे थोबाड बिघडवायचे नाही. </span></span><br />
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span>
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-Wt3qTH8kKBo/VWbnGck9VJI/AAAAAAAABf4/lcgCmgukGig/s1600/7%2Bbandi.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://1.bp.blogspot.com/-Wt3qTH8kKBo/VWbnGck9VJI/AAAAAAAABf4/lcgCmgukGig/s400/7%2Bbandi.jpg" width="307" /></a></div>
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span>
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span>
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span><span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><b>सावरकरांचा बुद्धिवाद - विज्ञान निष्ठा - जाति व्यवस्था विरोधी विचार - नास्तिक मत याला टकल्याने त्याच्या लेखात स्थान दिलेले नाही . पण ते ठीकच…। </b></span></span><br />
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span>
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"> कारण -<span style="color: blue;"><b> टकले ने सावरकर वाचलेलेच नाहीत </b></span>. सावरकर मुस्लिम लोकांस समान हक्क देऊ इच्छित होते . मुस्लिम सुधारक केमाल पाशाचे मुक्त कंठाने कौतुक करत होते . मुस्लिमांना आधुनिक बुद्धिवादी विज्ञान निष्ठ होण्याचे आवाहन करत होते . </span></span><br />
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span>
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;">हे त्यांच्या भाषणातले मुद्दे हा शोध पत्रकार विचारात घेणार नाही … कारण तो इस्लामचा शिष्य आहे . बाकी टकल्याने आमच्याशी वैयक्तिक भांडण घेऊन गोळ्या देण्या घेण्याची जाहीर भाषा केली आहे. </span></span><br />
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span>
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"> त्यानंतरहि त्याला मिळणारा गांधिवाद्यांचा पाठिंबा लक्षणिय आहे . असो . </span></span><br />
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;"><br /></span></span>
<span style="font-family: Roboto-Regular;"><span style="-webkit-text-stroke-width: 0.2px; line-height: 24px;">मी आधी भारतीय सैन्यातल्या अधिकार्यां बरोबर काम केले आहे . मेडिकल ऑफिसर होतो. श्रिलंकेतल्या युद्धभूमीवर वावरलो आहे . आणि हे बंदुक गोळ्या सारे जवळून पाहिले आहे. देशाबाहेरील शत्रूकडून गोळ्या खायची आमची तयारी होती . आणि देशाच्या आतील </span></span><span style="line-height: 24px;">निरंजन </span><span style="line-height: 24px;">टकल्या च्या समर्थका कडुन असे काही घडले तर आम्हाला आश्चर्य वाटणार नाही . </span><br />
<br />
<br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b><br /></b></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://3.bp.blogspot.com/-rhd_1V3mVrA/VrfeWKqmieI/AAAAAAAACXU/AchQRn_FSLU/s1600/10269558_1563274183994687_7162451054743701008_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="640" src="https://3.bp.blogspot.com/-rhd_1V3mVrA/VrfeWKqmieI/AAAAAAAACXU/AchQRn_FSLU/s640/10269558_1563274183994687_7162451054743701008_n.jpg" width="412" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
<span style="background-color: #eeeeee;"><span style="color: purple;"><span style="font-size: 14.4px; line-height: 24px;"><br /></span>
<span style="font-size: 14.4px; line-height: 24px;"><br /></span>
</span></span><br />
<br /></div>
Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com15tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-9827074797259813562016-02-03T21:55:00.001+05:302020-02-04T21:19:27.873+05:30<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
भालाकार भोपटकर </div>
Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1521061009729478873.post-37822678660506959202015-12-30T20:15:00.004+05:302020-02-04T21:19:25.699+05:30इस्लाम प्रचारक : दत्त प्रसाद : दाभोलकर<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
इस्लाम प्रचारक : दत्त प्रसाद : दाभोलकर<br />
<br />
इस्लाम धर्माचा प्रचार करण्याचे व्रत दाभोलकर दत्तप्रसाद यांनी घेतले आहे, ते तसे का वागतात हे आपण या लेखात पाहायचे आहे. अल्लाचा धर्म भारत भूमीला व्याप्त करावा अशी दाभोलकर साहेबाची आंतरिक इच्छा या भाषणात स्पष्टपणे दिसते. हे साहेब इकडचे तिकडचे <b> उतारे </b><b>केवळ </b><b>गंमत म्हणुन उधृत करत नाहीत . हजारो मुस्लिमाच्या गर्दीत - सार्वजनिक कार्यक्रमात त्याला एक अर्थ आहे . तो अर्थ कोणता आहे ? </b>तर प्रस्तुत भाषणात दाभोलकर म्हणतात की "जे विवेकानंद सांगतायात<b> <span style="color: #990000;">ते आज मी तुम्हाला वेगळ्या कारणाने सांगतोय. "</span> (१) <span style="color: blue;">हे वेगळे कारण कोणते आहे ? तर मुहम्मद पैगंबर जयंती</span>. </b><br />
<b><br /></b>
<b>त्यानिमित्त दाभोलकर सर भाषण देत आहेत . अर्थात दत्त जयंती प्रतिगामी आणी मुहम्मद जयंती पुरोगामी असते असे लॉजिक महाराष्ट्राला कळून चुकले आहे . हे दाभोलकर साहेब कधी असहिष्णू हिंदुच्या धार्मिक कार्यक्रमाला अध्यक्ष म्हणून लाभलेले माझ्या ऐकिवात नाही , पण मुहम्मदाच्या जयंतिचे अध्यक्ष त्यांनी व्हावे हा किती थोरपणा आहेय ! हे आहे पुरोगामित्व !! </b><br />
<b><br /></b>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-mfGlEE8CWk8/VoSebc13-vI/AAAAAAAACGQ/w1OISixb87w/s1600/10579759_1541923949463044_1130980273_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="300" src="http://1.bp.blogspot.com/-mfGlEE8CWk8/VoSebc13-vI/AAAAAAAACGQ/w1OISixb87w/s400/10579759_1541923949463044_1130980273_n.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
<br />
<b>डॉ नरेंद्र दाभोलकर यांच्याकडुन मी बुद्धिवाद , विज्ञान निष्ठा आणि धर्मनिरपेक्षता शिकलो . त्या अर्थाने मी डॉक्टरांचा शिष्य आहे. त्यांच्या भावाविषयी हा लेख लिहिणे दु:खद असले तरी आवश्यक आहे </b> . त्याशिवाय पुरोगामित्वाचे स्वरूप लक्षात येणार नाही . दत्तप्रसाद दाभोलकरांच्या संपुर्ण भाषणाचे ट्रानस्क्रिप्ट आणि व्हिडियो क्लिप प्रस्तुत लेखाच्या शेवटी आहे .<br />
(संदर्भाचे क्रमांक ट्रानस्क्रिप्टचे )<br />
<br />
मुहम्मद पैगंबराच्या जयंतिनिमित्त अगदी ताजे भाषण जे दाभोलकरांनि सातार्यात केले त्यानिमित्त मुजाहिद (इस्लामी धर्मयोद्धा ) हि पदवी त्यांना देण्यास काहीच हरकत नाही . अशाप्रकारे हजारो मुस्लिम माणसे जोडण्याचा जो सुबुद्ध धार्मिक उपक्रम या मुजाहिद दाभोलाकारानी चालवला आहे त्याबद्दल त्यांचे कौतुकच केले पाहिजे .<br />
<br />
<div>
पण मी त्यांना मुजाहिद म्हणणार नाही कारण … </div>
<br />
दाभोलकरांच्या अध्यक्षिय भाषणाची जाहिरात करण्यासाठी जी पत्रके वाटली गेली ती विशेष पहाण्यासारखी आहेत . त्यात दत्तप्रसाद दाभोलकर यांचा उल्लेख ज्येष्ठ विचारवंत असा केला आहे . इस्लाम हा एकमेव सत्यधर्म असल्या कारणाने मुस्लिमांनी दत्तोपंताना दिलेली उपाधी या लेखात वापरायची आहे . ज्येष्ठ विचारवंत हि ती पदवी आहे.<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-NGLvgYYvj1I/VoR2jTC-2EI/AAAAAAAACFw/7J2ivLJ2suE/s1600/12395427_1541927939462645_2098264051_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="452" src="http://1.bp.blogspot.com/-NGLvgYYvj1I/VoR2jTC-2EI/AAAAAAAACFw/7J2ivLJ2suE/s640/12395427_1541927939462645_2098264051_n.jpg" width="640" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
बर ज्येष्ठ विचारवंत दत्तप्रसाद दाभोलकर यांच्या कार्यक्रमाची जाहिरात कोणि केली ? तर मुस्लिम जागृती अभियान ! हे थोर आहेय !! मुस्लिम जागृती अभियान याने परिवर्तन वादि संघटनांशी समन्वय साधण्यासाठी काही मंच उभा केल्याचे पत्रकातच स्पष्ट दिसते. पत्रकातल्या फोन नंबरशी जमाते इस्लामी ब्रिगेडचे धागे आमच्या काही पत्रकार मित्रांनी जुळवले आहेत . मला त्या विषयात जायचे नाही . माझा मुद्दा इतकाच कि -- या पत्रकावरून कार्यक्रम इस्लामी धार्मिक हे स्पष्ट होते . पत्रकात जिहादचा गौरव आहे . ज्येष्ठ विचारवंत दाभोलकरांनि सुद्धा स्वत:च्या भाषणात जिहादचा गौरवपूर्ण उल्लेख केला . <b>(२) </b>तो तसा का केला ? जिहादचा अर्थ काय ? इतकेच आपण प्रस्तुत लेखात समजून घ्यायचे आहे .<br />
<br />
वरील इस्लामी पत्रकात कुराणाच्या काही आयतीचे क्रमांक कंसात दिले आहेत त्याद्वारे इस्लाम गौरव करण्याचा उद्देश पत्रकात स्पष्टपणे दिसतो. असो . पण पत्रकातले एक वाक्य फार महत्वाचे आहे. ते वाक्य असे की - " " <b><span style="color: blue;">स्वातंत्र्य समता आणि बंधुता हि त्रिसूत्री मुहम्मद पैगंबरांनि प्रथम मांडली "" .</span> </b>त्यापुढे कुराणातल्या चार आयतिंचे क्रमांक दिले आहेत. या इस्लामी पत्रकात इतरत्र सर्वत्र आयतिंचे क्रमांक कंसात दिले कि मग कुराणाचे तिथल्या तिथे मराठीत भाषांतर दिलेले आहे . पण स्वातंत्र्य समता बंधुता वाल्या आयतिचे मराठि भाषांतर मात्र दिलेले नाही . अर्थात ज्येष्ठ विचारवंत दाभोलकर याना त्या कुराणि आयती माहित असणारच ! मला माहित नव्हत्या म्हणून मी सहजच गुगल करून पाहिले . त्यातली पहिली आयात १८:२९ या क्रमांकाची आहे . त्याचे मराठी भाषांतर दाभोलकरांच्या पत्रकात दिलेले नाही . फक्त आयतीचा क्रमांक दिला आहे . वाचकांच्या सोयीसाठी आम्ही ते भाषांतर इथे उधृत करत आहोत : -<br />
<br />
कुराण १८:२९ - " कोणि (इस्लामवर ) श्रद्धा ठेवेल , तर कोणि ठेवणार नाही. त्यांना नास्तिक राहुदे , नक्कीच त्यासाठी आम्ही (अल्लाने ) नरकातील अग्नी तयार ठेवला आहे. अग्नी काफिर नास्तिकांना वेधून टाकेल. जर (नास्तिकांनि ) पाण्याची भीक मागितली तर त्यांना उकळते धातुतेल दिले जाइल . त्याने त्यांची तोंडे जळून जातील . कसे वाटते हे खतरनाक (dreadful) पेय अणि सैतानी बैठक (नास्तिकांना ) बसायला . <a href="http://quran.com/18/29%C2%A0" target="_blank">http://quran.com/18/29 </a><br />
<br />
या कुराणि आयतीत समता आहे कि ? बंधुता ? कि स्वातंत्र्य ? हे ज्येष्ठ विचारवंत दाभोलकरांना ठाउक असावे . दाभोलकरांनि त्यांच्या भाषणात काही थोर विधाने केली आहेत. त्यातली मोजकी विधाने जशीच्या तशी पाहुया. विचारवंत म्हणतात : -<br />
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<b><span style="color: blue;"><span style="font-size: x-large;">"</span>इस्लाम ने प्रथम स्त्रियांना समानतेचा हक्क दिला. (३)<span style="font-size: x-large;">"</span>(प्रचंड टाळ्या )</span> </b></blockquote>
त्यांनी कशाच्या आधारावर हे भाष्य केले ते आमच्या बालबुद्धीस कळणे अवघड आहे . ज्येष्ठ विचारवंत बुरखा , एकतर्फी तलाक आणि बहुपत्नीत्वाला समता म्हणत असावेत . पण त्यांचे वाक्य सोलो नाही . दाभोलकर म्हणतात <b><span style="color: blue;"> </span>वैदिक धर्म स्त्रियांना प्रचंड त्रास द्यायचा आणि …। हि गोष्ट खरी आहे. कि इस्लाम ने प्रथम स्त्रियांना समानतेचा हक्क दिला. (३) </b><br />
<b><br /></b>
ज्येष्ठ विचारवंतानि इथे हा वैदिक धर्म कोठून आणला हे कळावयास मार्ग नाही . पण मुहम्मदाच्या जयंतित इतर काफिर धर्माची नालस्ती करून एकमेव सत्यधर्मात ( इस्लाम ) मध्ये आवतण देण्याची प्रथा आहे . त्यास इस्लाम मध्ये दावत असे म्हणतात. जमाते इस्लामीच्या वेब साइटवर असे काफ़िरांना इस्लामची दावत देण्याचे अनेक मार्ग सांगितले आहेत. दावत चे अनेक प्रकार प्रख्यात मौलाना झाकीर नाईक ने डेव्हलप केलेले आहेत. ते सर्व यु ट्यूब पाहता येतील . कठमुल्ला झाकीर पेक्षा आपले ज्येष्ठ विचारवंत तसूभर कमी नाहीत . (अल्ला त्यांना सुख देवो )<br />
<br />
तर दत्तोपंत दाभोलकर यांनी विवेकानंदाचा दाखला देत १० मिनिटाच्या भाषणात अनेकदा - विवेकानंदाने हिंदुधर्मावर <b><span style="color: blue;">घणाघाती</span></b> टिका केली असे खडे बोल सुनावले आहेत . घण मारून नष्ट करण्यात येते . याने अल्लाचे श्रोते अनंदित झाले असणार. बर त्याला ज्येष्ठ विचारवंताने अशीही पुस्ती जोडली आहे कि , विवेकानंदानि सर्व धर्मावर टिका केली आहे . हे एक त्यांनी बरे केले असे आम्हाला वाटते ! पण विवेकानंदानि इस्लाम वर काय टिका केली आहे ? घण नसेल निदान हातोडा तरी ?? हे काही विचारवंत सांगत नाहीत !!<br />
<br />
पंत असे म्हणतात कि , मशिदीत मुस्लिम स्त्रियांना प्रवेश हवा - अहाहा काय हे पुरोगामित्व !! मग लगेच हेही सांगुन टाकतात कि<br />
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<span style="color: blue;"><b>" … आणि आजच्या कार्यक्रमात सारख्याच संख्येने किंवा किमान १० -२० % स्त्रिया उपस्थित आहे - हि ती चळवळ हि ती रचना हाही </b></span><b>जिहाद (२) आपल्याला हातात घ्यावा लागेल …. "</b></blockquote>
<br />
सबब इस्लाम मध्ये इतकीच सुधारणा सहिष्णू दाभोलकरांना आवश्यक वाटते ! आणि ते सुधारणा या पैगंबर जयंतीला १० % - २०% स्त्रिया उपस्थित राहिल्या त्यात आहेच - अशी मखलाशी आहे …. बर मागणी अशी कि स्त्रिया मशिदीत येवोत . नमाज पढोत ! अल्लाहू अकबर !! त्यासाठी जिहाद (पराकाष्ठा) हातात घेण्याची त्यांची तयार आहे . पंत आधी डॉ आंबेडकरांचे नाव घेतात आणि भाषणाला सुरवात करतात. अर्थात ते ज्येष्ठ विचारवंत असल्याने त्यांनी आंबेडकरांची पुस्तके वाचली असणार आणि बाबासाहेबांनी बुरख्याचा किती उद्धार केला आहे ते त्याना ठाउक असणारच ! डॉ आंबेडकर लिहितात : -<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-gYhEp0Alk_4/VoSVKmK6HuI/AAAAAAAACGA/UFT2pSDd3PE/s1600/Samata%2BDr%2BAmbedkar.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="480" src="http://3.bp.blogspot.com/-gYhEp0Alk_4/VoSVKmK6HuI/AAAAAAAACGA/UFT2pSDd3PE/s640/Samata%2BDr%2BAmbedkar.jpg" width="640" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
ज्येष्ठ विचारवंत हे धार्मिक मूळतत्वाचा भाषणभर प्रसार करत आहेत . तेव्हा या साक्षात पुरोगामित्वास - डॉ आंबेडकर तोंडी लावण्या पुरते बोलायचे आणि इस्लाम मधील मूळ तत्वाकडे जावे असे खचितच वाटत असणार . तेव्हा पवित्र कुराण स्त्री मुक्तीविषयी काय म्हणते ते पाहुया : -<br />
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<span style="font-size: x-large;">"</span>पुरुष हे स्त्रियांचे मालक आहेत . हे अल्ला ने - पुरुष स्त्रियांवर जो खर्च (सांभाळ ) करतात त्यासाठी दिलेले आहे . स्त्रियांनी माज केला तर प्रथम त्यास समजावून पहा , नाही ऐकले पलंगावर तिच्यावर बहिष्कार टाका , तरीही नाही ऐकले फटके मारा … पण त्यांनी आज्ञा पालन केले तर मात्रा त्याना हानी पोचवू नका . अल्ला कृपाळू आहे . (कुराण ४:३४) <a href="http://quran.com/4/34">http://quran.com/4/34</a></blockquote>
<br />
अल्ला खरोखर कृपाळू आहे , आणि त्याची कृपा दाताप्रसाद दाभोलकर यांच्या स्त्री पुरुष समतेवर कायम राहो ! बाकी पंतानि इस्लामचा प्रचार अवश्य करावा . तो त्यांचा घटनात्मक अधिकार आहे . पण दाभोलकर जे हिंदु मुस्लिम प्रश्ना बद्दल बोलले ते खरोखर गंभिर आहे . ते म्हणतात : -<br />
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<span style="font-size: x-large;">"</span><b style="color: blue;"> भारतात बाहेरून येउन किंवा इथल्याच काही इतर अतिवादी इतर धर्मियांनी जर दंगल केली नाही , तर हिंदुस्थानातले मुसलमान हे समता संदेश मानणारे आहेत. ते सामंजस्य करणारे आहेत. (४) "</b></blockquote>
<br />
इथले स्थानिक मुस्लिम दंगल करत नाहीत . एका तर बाहेरून चे लोक्स… म्हणजे कोण कोणास ठाउक ? किंवा इथले <b><span style="color: blue;">इस्लाम सोडुन इतर धर्मातील इतर अतिवादी दंगल घडवतात . </span></b>ज्येष्ठ विचारवंताचे म्हणणे अगदी योग्य आहे . आता इथल्या अतिवादी लोकांनी दंगल केली तर आणि तरच गरीब बिच्च्यार्या मुस्लिमांनी उत्तर द्यायला नको काय ?? भारतातील दंगली कोण सुरु करते याचे संख्याशास्त्र कोणीही उपटून काढू नये . आझाद मैदानावर शांतता धर्माच्या लोकांनी जी दंगल केली त्यामागे ब्रम्ह्देशातील काफ़िरांचा हात होता !!<br />
<br />
<br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><b>दाभोलकरी तत्वज्ञान : </b></span><br />
<span style="color: blue; font-size: large;"><br /></span>
एक धरम घेतला तर समदे घ्या . नाय तर समदे सोडा. कुराण वेद इत्यादीचा आधार घेऊनच मानव बनता येते . वगैरे सर्व धर्म समभाव दाभोलकर सांगत आहेत . हे सारे ते विवेकानंदाच्या नावे बोलत आहेत . प्रथम हे समजून घेतले पाहिजे कि , विवेकानंद काही पुरोगामी वगैरे नव्हते . ते अध्यात्मिक होते . त्यांना साक्षात्कार होत असत . विवेकानंदाना वेदांत वगैरे गोष्टीची आवड होती . विवेकानंदानि इथल्या वर्ण जातीव्यवस्थेचे वगैरे भरपूर कौतुक केलेले आहे . विचारवंती भाषेत सांगायचे झाले तर १९८७ साली रामकृष्ण मठाने प्रसिद्ध केलेल्या पाचव्या खंडात हे सारे १४८ आणि १७४ व्या पानावर मिळेल. असल्या ट्रिक्स करून काही भले होणारे नाही . वेदा कडुन इस्लाम सहिष्णुता शिकला आणि इस्लाम कडुन हिंदु समता शिकले असा काही त्यांचा विचार दिसतो . तो सत्याच्या जवळपास सुद्धा नाही . पहिली गोष्ट म्हणजे हिंदु काही समता वगैरे शिकलेले नाहीत . आणि इस्लाम कडून ती कशी शिकता येईल ? तिकडे कुठे आहे समता ? बर वेदाकडुन इस्लाम सहिष्णुता शिकला म्हणजे काय ? हिंदु भ्याड आहेत . होते आणि राहतील . त्याला दाभोलकर सहिष्णुता म्हणतात . इस्लाम मधील बुरखा , तलाक वगैरे त्याना स्त्री पुरुष समता वाटते. बाकी मुस्लिम स्त्रियांनी मशिदीत जावे म्हणून आमचे ज्येष्ठ विचारवंत जिहाद करायला तयार आहेत .<br />
<br />
चालायचंच !<br />
<br />
डॉ अभिराम दिक्षित<br />
<br />
--------------------------------------------------------------------<br />
<blockquote class="tr_bq">
<b style="color: blue;"> ---------------------</b></blockquote>
<br />
ज्येष्ठ विचारवंताचे व्हिडियो भाषण आणि त्याचे लिखित स्वरूप संदर्भासाठि खाली देत आहोत : - (संदर्भाचे क्रमांक ट्रानस्क्रिप्टचे )<br />
<br />
<a href="https://www.youtube.com/watch?v=hyfoNY-Znfc" target="_blank">https://www.youtube.com/watch?v=hyfoNY-Znfc </a><br />
<br />
<iframe allowfullscreen="" class="YOUTUBE-iframe-video" data-thumbnail-src="https://i.ytimg.com/vi/hyfoNY-Znfc/0.jpg" frameborder="0" height="266" src="https://www.youtube.com/embed/hyfoNY-Znfc?feature=player_embedded" width="320"></iframe><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
सन्माननीय विचारमंच , आणि विचारमंचा समोरील सन्माननीय मान्यावर… खूप वेळ झालाय याची मला जाणिव आहे . नाहीतर तुम्हाला माहित आहे कि मी जेव्हा बोलायला उभा राहतो तेव्हा तेव्हा तासभर घेतो. आज मी पाच दहा मिनिटाहुन जास्त वेळ घेणार नाही. तुम्ही आधीच खूप थकलाय दमलाय याची मला जाणिव आहे. आजच्या कार्यक्रमाच वेगळेपण मोठेपण या पाच मिनिटात मला पुन्हा अधोरेखित करायचंय. मगाशी आपण वेगवेगळ्या धर्मांचे विचार ऐकले. सर्व विचार तुम्हाला पटले असतील अस नव्हे -- मलाही पटले असतील अस नव्हे . त्यावर सविस्तर वेगळी चर्चा होऊ शकते. यातून एक गोष्ट तुमच्या लक्षात आली असेल - पुन्हा पुन्हा सांगता येईल तर हि कि सर्व धर्म कळत नकळत मानवता धर्म सांगतात. माणुस माणुस म्हणून त्याला बनवतात . <b><span style="color: blue;">माणुसकी हि सर्व धर्मांची खरी ओळख असते. </span></b>आज त्याच्या पुढे जायची गरज आहे . काही जणांना पटणार नाही . पण जे राजर्षी शाहूनि सांगितलय - महात्मा फुले आणि डॉ बाबासाहेब आंबेडरांनी सांगितलय - विवेकानंदानिहि तेच सांगितलय आजच्या जगाला सर्व धर्म सद्भाव आणि सर्व धर्म समभाव यांची गरज आहे. सर्व धर्म सद्भाव आणि सर्व धर्म समभाव हे प्रर्त्यक्षात आणण सोप आहे - <b><span style="color: blue;">हे आपण सर्व धर्मांची मूळ तत्व पाहिली तर लक्षात येत .</span></b><br />
<br />
याची चर्चा आपण आज करतोय कारण आज पैगंबर जयंती आहे आणि<b><span style="color: blue;"> पैगंबर म्हटलं कि आधी सलिवुल्लाहि वसल्लम अस म्हणाव ;लागत याची मला कल्पना आहे . मला त्यांच्याबद्दल आदर आहे . </span></b>पण आपण पैगंबर जयंतिला हे म्हणतोय आणि त्याला एक वेगळ महत्व आहे हे मला तुम्हाला सांगायचय . सर्व धर्म समभाव ज्यांनी सांगितलाय त्यामध्ये विवेकानंद येतात. विवेकानंदांनी सर्व धर्मांच्यावर टिका केलीय, आणि<span style="color: #990000;"><b> हिंदु धर्मावर घणाघाती टिका केलीय. </b></span>त्यांनी सांगितलय अस्पृश्यता पाळणारा माझा धर्म हा धर्म नव्हे हा सैतानाचा बाजार आहे. पण हे सांगत असतानाच त्यांने सर्व धर्म समाभाव सांगितला आणि तो शक्य आहे अस सांगितल .<br />
<br />
तो कसा साकारावा हेही सांगितल आणि धर्म म्हणजे काय ? याची व्याख्याही सांगितली. माणसाला जो माणुस बनवतो तो धर्म हि सर्व धर्मांची एकमेव व्याख्या आहे . त्यामुळे एक धर्म स्वीकारला तर तुम्हाला सारे धर्म स्वीकारावे लागतील. आणि एक धर्म नाकारला तर सारे धर्म नाकारावे लागतील. आणि कोणताही धर्म न मानणारी पण खर्या अर्थाने धार्मिक असलेली माणसंही तुमच्यापुढे असतील. जे विवेकानंद सांगतायात<b> <span style="color: #990000;">ते आज मी तुम्हाला वेगळ्या कारणाने सांगतोय. (१)</span></b><br />
<br />
आपल्याला आश्चर्य वाटत १२० वर्षापूर्वी ३ ओगस्ट १८९५ , विवेकानंदानि अमेरिकेत भाषण दिलाय ते त्यांची शिष्या व्होयली बोवल यांनी शब्दांकित केलेलं आहे . तिसर्या खंडात १९९ पानावर आहे . विवेकानंदना तिने म्हटलंय …. विवेकानंदानि ख्रिश्चन माणसे आणि ख्रिश्चन धर्म गुरुंसमोर <b><span style="color: blue;">, मुहम्मद पैगंबरांनी केलेलं कार्य आणि त्यांच मोठेपण याच्यावर भाषण केलाय (टाळ्या )</span></b><br />
<br />
आपण हे विसरून जातो , विवेकानंदानि हे जे भाषण दिलय, विरा करंदिकर त्यांची तीन पुस्तक आहेत , विश्व मानव स्वामी विवेकानंद … केवढी आनंददायक गोष्ट आहे , केवढी आशादायक गोष्ट आहे , केव्हढा चमत्कार आहे…. <b><span style="color: blue;">एक हिंदु संन्यासि अमेरिकेतल्या ख्रिश्चनांच्या समोर आणि ख्रिस्ती धर्म गुरुंच्या समोर, मुहम्मद पैगंबरांच योगदान याच्यावरती बोलतोय.</span></b><br />
<br />
विवेकानंद एकदाच बोललेले नाहीत - त्यानंतर विवेकानंदानि २१ सप्टेंबर एकोणिशे म्हण्जे मृत्युपूर्वी दोन वर्ष आधी असाच भाषण दिलाय आणि ते त्यांनी पुन्हा अमेरिकेत दिलय. ते तुम्हाला विवेकानंद ग्रंथावलिच्या नवव्या खंडात शेवटी मिळेल. त्यामध्ये विवेकानंदानि पुन्हा पुन्हा सांगितलय कि तुम्ही जर धर्म मानत असाल तर तुम्हाला ,सर्व प्रेषीतांचा आदर करावा लागेल . सर्व प्रेशितांना समजावून घ्याव लागेल. आणि त्या प्रेशितांनि काय सांगितलय ते समाजावून घ्याव लागेल . आणि हे समजावून घेताना -- धर्म हे ग्रंथावर आधारित नाहीत - तर ग्रंथ हे धर्मावर आधारित आहेत . ग्रंथानि जी मूलतत्व सांगितली ती आणि धर्माने जी मूलतत्व सांगितली ती जर वेगळी असतील तर ती आपण तपासून घेतली पाहिजेत.<b><span style="color: blue;"> मगाशी एकान सांगितल की वैदिक धर्म स्त्रियांना प्रचंड त्रास द्यायचा आणि …। हि गोष्ट खरी आहे. कि इस्लाम ने प्रथम स्त्रियांना समानतेचा हक्क दिला. (प्रचंड टाळ्या )</span> (३)</b><br />
<br />
पण विवेकानंद पुढे काय म्हणतात ते आपण विसरूतो. <b><span style="color: #990000;">विवेकानंदानि हिंदुधर्मावर घणाघाती टिका करताना </span></b>सांगितलय, की रजस्वलेने मंदिरात जाऊ नये अशी भंपक चर्चा करत हा धर्म उभाय आणि विवेकानंद म्हणतात कि वेश्यांनाहि मंदिरात प्रवेश मिळाला पाहिजे -- पण त्यावेळी विवेकानंद विचारतात - कि हे जर आपण सांगतोय आणि जर आपण मुहम्मद पैगंबरांना समजावून घेतलय…. तर आपल्याला हे हि कदाचित सांगाव लागेल…. की मशिदीतही स्त्रियांना हक्क मिळाला पाहिजे - ज्यावेळेस आपण सर्व धर्म समभाव आणि सर्व धर्म सद्भाव म्हणतो - त्यावेळी स्त्री पुरुष समानता आहे . <span style="color: blue;"><b>आणि आजच्या कार्यक्रमात सारख्याच संख्येने किंवा किमान १० -२० % स्त्रिया उपस्थित आहे - हि ती चळवळ हि ती रचना हाही </b></span><b>जिहाद (२) आपल्याला हातात घ्यावा लागेल …. </b><br />
<b></b><br />
<b><br /></b>
हे जर करायचं असेल तर या देशात ते फार सोप्पय … हे विवेकानंदानि सांगितलय - ते म्हणाले - सोप्प आहे याच कारण अस्य कि हि गोष्ट ज्याला करायचीय --- त्यांनी हि गोष्ट समजली पाहिजे कि केवळ माणसाला जो माणुस बनवतो तो धर्म -- आणि <b><span style="color: blue;">एक धर्म स्वीकारला तर सार्या धर्मांचा स्वीकार करावा लागतो . आणि एक धर्म नाकारला तर सारे धर्म नाकारावे लागतात. इथे थांबता येणार नाही … तर समोरच्या धर्मातली जी चांगली गोष्टय त्यांचा आपण आदर केला पाहिजे - सन्मान केला पाहिजे . </span></b>आणि त्याच वेळी आपल्या धर्मात नसलेली आणि दुसर्या धर्मात असलेली जी गोष्ट्य… ती आपण घेतली पाहिजे. आणि विवेकानंदानि भारताच्या संदर्भात सांगितलय … ते हि लक्षात घ्या …. विवेकानंदानि १० जून १८९८ ला सर्फराज मुहम्मद हुसेनना पाठवलेले पत्रय. १० जून १८९८ …. विवेकानंदान अमोराहून सर्फराज मुहम्मद ला पाठवलेल पत्रय - ते लिहितात … आमच्या अद्वैत वेदांतातले सिद्धांत कितीही सूक्ष्म आणि सुंदर असले तरीही <b><span style="color: blue;">समतेचा संदेश सर्वप्रथम व्यवहारात आणला तो इस्लामनेच. </span></b>आणि पुढे सांगतायत हे सर्व धर्म काळाच्या एका चौकटीत बंदिस्त झालेत . आणि पुढे सांगतायत - <b>जिथे वेद नाही कुराण नाही आणि बायबल हि नाही अशा ठिकाणी आपल्याला मानवजातीला घेऊन जावे लागेल. आणि हे काम आपल्याला वेद बाउबल आणि कुराण यांचा आधार घेऊनच कराव लागेल .<span style="color: blue;"> हा मुद्दा बाजूला ठेवू पण</span></b> त्यांनी सांगितलय कि इस्लामने प्रथम समतेचा संदेश दिला आणि पुढे हे हि सांगितल कि इस्लाम आणि इंग्रज यांच्या राजवटी मुळे हिंदु धर्मात थोडी फार समता आली .<br />
<br />
हे हि विवेकानंदांच्या भाषणात आहे. पण विवेकानंद हीही गोष्ट दुसर्या प्रकारे सांगतात. विवेकानंदांचा अमेरिकेत ट्वेण्टिएथ सेंच्युरी होल मध्ये त्यांचा फार मोठा एक आसा परिसंवाद झाला. त्यानंतर त्यांची एक संपुर्ण मोठी अशी मुलाखत झाली होती आणि वेदांताच काम यावर ते बोलले होते . ते म्ह्टले इस्लाम पासून आम्ही समताच शिकलो. आणि <b>इस्लाम वेदांतापासुन सहिष्णुता शिकला. </b>आणि म्हणून विवेकानंद असे म्हणतात कि , भारतातला इस्लाम हा जगभरच्या इस्लामचा एक भाग आहेच … पण तो जग भरातल्या इस्लाम पेक्षा अधिक सहिष्णू आहे.<b style="color: blue;"> विवेकानंद म्हणतात भारतात बाहेरून येउन किंवा इथल्याच काही इतर अतिवादी इतर धर्मियांनी जर दंगल केली नाही , तर हिंदुस्थानातले मुसलमान हे समता संदेश मानणारे आहेत. ते सामंजस्य करणारे आहेत (४) </b>आणि हे होऊ नये अस वाटत असेल तर या दोन धर्मांचा समन्वय या देशात पाहता येईल.<br />
<br />
हे सांगताना विवेकानंद याच्याही पुढे गेलेत . विवेकानंदांच्या आयुष्याच्या शेवटच्या क्षणि ते अंबाल्याला गेलेत आणि ते अंबाल्याला का गेलेत माहितेय ? ते अंबाल्याला गेले कारण अंबाल्यामध्ये आर्य समाजी आणी इस्लाम यात काही कुरबुर सुरु आहे अस त्यांना कळल म्हणून ते तिथे गेले. त्यांनी दोन्ही धर्मियांच्या प्रमुखाशी शंका केली . ते त्यांनी, ते संकट टाळल आणि त्यांनी अंबाल्याला फक्त एकाच संस्थेला भेट दिली . ते म्ह्टले हिंदु मुसलमान मुल जिथे एके ठिकाणी शिकातात , आणि हिंदु मुसलमान मुलीही येतात अशा शाळेत मला जायचय. मित्रहो विवेकानंदांनि जे सांगितलं तो सर्व धर्म समाभाव आहे.<br />
<br />
आपण मगाशी जे पाहिलं तो ही सर्व धर्म समभावय आणि सर्व धर्म समाभाव सर्व धर्म सद्भावा जवळही गेला पाहिजे. हे सांगताना विवेकानंद आपल्या आयुष्याच कार्य सांगतायत - सर्व धर्मातल्या सर्व धर्म ग्रंथातल्या <b style="color: blue;">ज्या गौण गोष्टी आहेत. </b>त्या गौण गोष्टींचा त्यांच्या मूलभूत तत्त्वांशी संबंध नाही . त्यांच्यावर खुल्या मनानी चर्चा झाली पाहिजे - आणि ते बदलायचं असेल तर बदलल पाहिजे आणि हे सांगताना विवेकानंदानि जे सांगितल डिव्हिनिटि ऑफ मेन बद्दल ते मी त्यांच्याच शब्दात वाचून दाखवतो आणि थांबतो . त्यां<b><span style="color: blue;">नी सांगितल जो हिंदुंचा ब्रम्ह आहे -- पारशांचा उर्मनय आहे , बौद्धांचा बुद्ध आहे , ज्युंचा जेहोवा आहे , ख्रिस्तांचा आकाशातील देव आहे आणि मुस्लिमांचा मुहम्मद पैगंबर आहे तो एक आहे . हे मी जाणतो - आणि तो एक आहे हे मी जाणतो तेंव्हा मी माणुस बनतो - </span></b><br />
<br />
मित्रहो -- सर्व धर्म समभावाचा हा संदेश आहे . आणि हा संदेश खर पाहता , आपल्याला आजच्या दिवशीही मिळतो आजच्या सर्व मोठ्या माणसांच्या कार्तुत्वातून मिळतो . एक चांगला कार्यक्रम इथे संपन्न झालाय . खूप वेळ असूनही आपण थांबलात . सर्व वक्त्यांनी चांगली भाषण दिली . आणि एक अतिशय चांगला कार्यक्रम इथे संपन्न झाला . आपण सर्व आलात . आपणा सर्वांचे आभार .<br />
<br />
व्हीडियो भाषण<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br /></div>
Dr. Abhiram Dixithttp://www.blogger.com/profile/01884016132287492263noreply@blogger.com1